Vidieť svet inak


Za posledné roky som si všimol že ako sa posunulo myslenie ľudí. Že čoraz silnie apatia voči určitým zmenám a tomu čo sa stane. Niekedy sa ľudom ani nečudujem že už nedôverujú systému a keď je cítiť určitú nespravodlivosť. Pre všetkých by mal platiť rovnaký meter a to nie je rasistická narážka na nejakú etnickú skupinu ľudí. Ide o určitý ľudský princíp ktorý by sa mal uplatňovať v spoločnosti a v skutočnosti akoby to neplatilo. Rieši sa že čo je norma a že čo spadá do formy extrému. Ľudia vyjadrujú často svoj názor pod paľbou vybičovaných emócií a potom sa nemožno čudovať kam to reálne smeruje. Ja tiež vnímam určité spoločenské situácie, ale určite som voči veciam a ľudom miernejší. Byť mierny znamená sa pozerať na určité veci s pokojom mne vlastným a povedať si, že aj slušne sa dá vyjadriť nejaká forma nesúhlasu. Ja nemôžem za ľudí ktorý priam veci pomenujú priam až radikálne. Učím sa stále prijať každý názor alebo si to čo človek povie vypočujem prípadne prečítam.

Čo je v skutočnosti pravda, tak musíme prísť nejakým spôsobom na to sami. Každý deň je človek konfrontovaný s realitou a s tým že niečo sa okolo nás deje. Stále čítame že sú teroristické útoky a že sa polarizuje spoločnosť kvôli rozdielnosti rás. Namiesto riešenia problémov radšej ľudia odvrátia od seba zrak alebo sa nebavia medzi sebou. Vždy som vedený k tomu, aby som sa na určité veci pozeral nestranne a objektívne. Som od určitého bodu sa začal na niektoré veci pozerať inak, než väčšia časť ľudí v okolí. Keď človeku povedia aby myslel pozitívne, tak potom príde na to že tu cesta nevedie. Nezavrhujem pozitívne myslenie a mám radšej keď je všetko nejakým spôsobom vyvážené. Nedá sa vyhnúť tomu čo je zlé a nesprávne, lebo keby je všetko len pozitívne, tak by sme nikdy nepoznali že čo to znamená mať za určité veci zodpovednosť. Pravdepodobne by sme žili jednotvárny život a nevedeli si vážiť tie maličkosti čo nám život dáva. Každý si v živote váži niečo iné a každý prežíva tú svoju kapitolu života inak, než si sám predstavuje.

Často čítam názory, ktoré vyvolávajú priam až rasové predsudky. Veľká časť ľudí ma pozná a vie že ja nikdy vo svojom živote nerobím nejaké spoločenské rozdiely. Ale keď niekto robí zle, tak viem že je to nesprávne a malo by sa to v daný moment inak riešiť. Nikdy som nikomu neprial nič zlé a ani nikdy nebudem, lebo sa nesnažím na veci pozerať iba z jednej strany. Len sa pozerám na to, že nie všetci ľudia okolo nás sú zlí. Jedine čo treba urobiť, tak je im dať šancu a ukázať im že v našej krajine sú vítaný. Preto pravdepodobne sú ľudia čo niektoré veci aj myslia dobre, ale v skutočnosti by nás reálne ohrozovali. Už len slovo sa stáva silnou zbraňou a tí čo si myslia, že ľudia zo zahraničia si nevedia preložiť nejaké slovenské vety, tak sú proste na omyle. Niekedy sa dočítame ako zahraničie vníma Slovensko a výroky politikov ktorí našej krajine robia zlé meno. Skrátka sa strach stal prostriedkom na ovládanie určitej masy ľudí a tí ľudia robia veci tak, ako by sa veci robiť nemali. Nikto ľudom nezakazuje vyjadrovať určitý názor, ale musia si dvakrát premyslieť kým to zo seba dostanú von. Ja tiež musím premýšľať nad každou vetou, ale uznám ak má niekto pravdu.

Najväčší problém je v tom že sa človek na veci nepozerá srdcom, ale skôr očami. Však aj knižka Malý princ nám vštepuje určité základné princípy že dôležité veci vidíme srdcom a to čo je podstatné, tak je pre oči neviditeľné. Lebo keď človek určité veci vníma iba očami, tak to znamená že niečo nie je v poriadku. Vo filme sa viac krát po sebe ten citát opakoval a je chyba veci vnímať iba navonok. Je naozaj pekné vnímať tú vonkajšiu krásu, ale to čo je vo vnútri často zostáva nepovšimnuté. Skôr si chlapi všímajú že aké veľké má žena prsia a ženy ako je chlap nabúchaný a že či tam dole je tiež solídna výbava. Aj keď ľudia nemôžu za to, že aké pudy majú v sebe vyvinuté. Ale robiť to vo vzťahu s niekým to nie je správne. Lebo môže sa to prejaviť v tom, že jeden z dvojice bude žiarliť. Vonkajšia krása sa stala niečím čomu sa reálne nedá porozumieť. Málo sa zameriava na to, čo je vo vnútri a preto potom sú určité veci komplikované. Vždy je dôležité tomu dať čas a uvedomiť si na čom stojí celý život.

Ako si píšem s daktorými ľuďmi, tak sa na svet pozerám inak. Snažím sa počúvať aj druhú stranu a predčasne ľudí neodsudzovať. Proste vo svojom živote zaujať určitý neutrálny postoj a neriešiť že na akej strane stojím. Najradšej sa pozerám na svet tak ako Adela Banášová, ktorá ľudsky nerobí rozdiel medzi ľuďmi a tiež si nemyslí že všetci ľudia okolo nás sú zlí. Len prakticky sa mi pri nej otvoria oči a pri každom človeku čo vie rozumne veci pomenovať. Mať ten pokoj v v duši je strašne dôležité a potrebné. Najme teraz keď sú rôzne postoje, ktoré skôr rozdeľujú než spájajú. Áno tiež nie vždy súhlasím zo všetkým, ale vyjadrujem to tak s rozumom a vyhýbam sa slová ktorým by som niekomu niečo zlé prial. Tiež by bolo lepšie, keby sa radšej riešilo ako ľudom pomôcť vyriešiť určitý problém. Strašne sa zabúda na to, ako sa dajú veci riešiť pokojne. Dôležité je aby sa ľudia vzájomne rešpektovali a aby sa vzájomne počúvali. Nebudeme s ľuďmi vo všetkom súhlasiť, ale akceptujme aj iný názor. Možno že sa nám ten názor páčiť nebude, ale v skutočnosti inú možnosť nemáme. Treba brať ohľad na to, že existujú ľudia čo sa na svet pozerajú príliš radikálne.

Keby sa namiesto vojen a bojov riešilo ako pomôcť ľudom čo to skutočne potrebujú. Žiadne žabomyšie vojny a hádky o tom že kto má v čom pravdu. Skrátka podať pomocnú ruku ľudom čo to potrebujú a nezatvárať pred nimi dvere. Ľudia by si mal predstať ubližovať a robiť zle aj keď žiaľ mentalitu ľudí ovplyvniť neviem čo ma veľmi mrzí. Neviem nikomu rozkázať, ale viem že každý človek musí začať od seba. Pozrieť sa do zrkadla a ukázať že či má dostatok sebareflexie, aby povedal že toto a tamto nevyjadril správne. Namiesto spájania mostov sa ľudia rozdeľujú na dve skupiny a toto vôbec nie je správne. Treba hľadať riešenie ako tento svet zmeniť k lepšiemu a nie iba slovami, ale reálnymi skutkami. Dôležité je vedieť bojovať tými správnymi zbraňami a tie sú zdravý rozum a pokora. V dnešnej dobe je triezve uvažovanie to najsprávnejšie a zároveň tým človek nikomu neublíži. Mať v dnešnej dobe pokoru je neskutočne veľká vzácnosť. Aj keď je človek úspešný, tak by nemal prestať byť pokorný a vážiť si že má okolo seba ľudí čo mu fandia.

Vidieť svet inak je tá najkrajšia vec na svete a zároveň to odlíši človeka od ostatných. Je iné sa na to pozerať s pohľadu introverta a s pohľadu extroverta. Treba brať život zo všetkým čo k nemu patrí či to je dobré alebo zlé, lebo kedysi neexistuje rovnováha, tak by sme si nič okolo seba nevážili a brali to ako samozrejmosť. Život je v niečom krásny a v niečom nie, ale to neznamená že sa treba vzdať. Možno to nebude nikdy úplne ideálne, ale dôležité je sa snažiť aby to tak bolo. Aby sme verili že všetko príde v ten správny čas a povedať si, že na to máme. Keby je každý deň rovnaký, tak by sme sa tiež nudili a je pravdepodobne dobré že je to také aké to v skutočnosti je. Keď budeme starší tak prídeme na to že čomu sme najviac venovali pozornosť a čo nám ušlo pomedzi prsty. Zostarneme a budeme tú dobu čo sme prežili nazývať staré dobré časy. Prežili sme takmer každú dobu a verím že ešte veľa aj prežijeme. Každý má právo sa pozerať na svet ako len chce, ale nesmie prekročiť hranicu kedy to bude neúnosné. Treba si uvedomiť podstatu života a to že každý názor niekto vidí a môže ovplyvniť veľkú časť ľudí. Stále si to uvedomujem a viem že najlepšia cesta je nájsť v živote kompromis.

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: