Zlý príklad


Som premýšľal o tom, prečo mám písať ďalšie svoje myšlienky a čo nimi chcem povedať. Zamýšľam že či svojimi nebudem zlým príkladom pre ostatných ľudí a že či to čo robím má význam. Posledné obdobie prežívam neskutočné myšlienkové pochody a takmer som sa nechal strhnúť vlnou určitých názorov. Neraz boli okamihy kedy som sa chcel na písanie vykašlať a dodnes vo mne stále pracujú určité podnety. Podnety že musím raz tú štafetu prenechať iným a uvoľniť im svoje miesto. Nikdy som sa necítil že som niečo viac, len som vedel že chcem byť dobrým príkladom pre ľudí. Nikdy som neurobil niečo čo by ľudia mohli považovať za niečo zlé alebo nesprávne. Aj keď viem že sú chvíle, kedy si poviem že toto a tamto som urobil nesprávne a že som sa nenasmeroval dobrým smerom. Prežíval som miestami aj vnútornú krízu, kedy som mal okno a nedokázal som napísať ani riadok.  Som začal byť opatrný nad vecami čo píšem, kedy som v sebe určité veci ovládol. Viem vždy tu budú ľudia čo veci budú chápať opačne a budú klapky na očiach mať. To čo napíšem môže reálne ovplyvniť moje kamarátstva s ľuďmi a prípadne ich môže rozvrátiť čo sa aj stalo.

Posledné chvíle som hľadal odpovede v počúvaní skladieb Linkin Park, Taylor Swift, Birdy a Kaliho. Postupne som našiel v ich pesničkách odpovede ktoré mali priam až dostali s mojej vnútornej neistoty čo som cítil. Cítil som že v určitých veciach si musím poradiť sám a že som nechcel aby sa ľudia trápili. Musel som sa vyrovnať s tým že určití ľudia s tohto sveta odišlo a malo v mojom srdci svoje miesto a vždy ho budú mať aj keď ma budú chrániť z neba. Niečo sa vtedy vo mne zlomilo, len som s tým že niekto musel odísť rátal. Rátal som s tým že to na mne zanechá bolestivú stopu a že jediné čo mi ostáva sa s tým zmieriť. Ale som vďačný že tu boli ľudia, čo mi boli rodinou a snažili sa každého viesť správnou cestou. V jednej chvíli sa vo mne priam všetko uzavrelo a nedokázal som sa zmôcť na nič iné len prijať osud. Prijať že sú veci ktoré sú smutné nebolo ľahké a že nie každý deň bol skutočne skvelým a že som musel z niečím reálne bojovať. Vždy som dokázal prehltnúť pilulku a ukázať ľudom že dokážem všetko zvládnuť aj keď to môže byť ťažké. Môj život by bol pravdepodobne nudný, keby mám stále len dobrú náladu. Lebo v živote je lepšia tá rovnováha ako keby sme všetci rovnakí a boli by sme len napodobeninou niečoho kým nie sme. Stále to tvrdím že tá zlatá stredná cesta vždy pomáha, ale nedá sa vyhnúť tomu že si viac krát poplačeme. Mne to stalo že svoje pocity som nevyjadroval slovami ale plačom.

Možno aj tá inakosť v živote nemusí pôsobiť dobre a každý ju môže chápať ako ľudskú anomáliu. Stále riešim dilemu že či ma niekto rád a že či tí ľudia mi nepodrazia nohy. Že či pre tých ľudí nebudem zlým príkladom a vzorom toho čím nechcú byť. Ja tiež viem že nechcem sa zamotávať v kruhu intríg a klamstiev, ktorých je stále mnoho. Nechcem sa dostávať do stavu kedy musím klamať alebo hovoriť pravdu. Viem že potrebujem jedno byť neutrálny a stáť na strane pravdy a strane ľudí ktorých mám rád. Nebudem pretvárať a meniť svoj názor na niečo, len preto aby som sa niekomu mohol niekomu páčiť. Ja vždy budem rešpektovať aj iný názor a vždy akceptujem, ak niekto so mnou nebude súhlasiť. Snažím sa v živote riadiť jedným mottom že netreba súdiť knihu podľa obalu a to je tak pravdepodobne zo všetkým. Viem že vytvárať dusno nie je žiadna cesta a že ak sa treba nejakým smerom pohnúť, tak rozhodne tým správnym. Nikdy som sa z nikým nehádal a doteraz nechcem z nikým bojovať, lebo život nie je súťaž v tom že kto je lepší človek. Každý je taký aký je a beriem ľudí ako rovnocenných, chápem že tiež majú svoje chyby a že nie sú dokonalý. Ale ja tiež nie som dokonalý, tiež sa neraz mýlim v názoroch a nemusím mať pravdu. Neraz si to priznám, lebo viem že nechcem byť zlým príkladom pre ľudí byť im ten najsprávnejší vzor.

Napriek všetkému sú veci čo ma vedia vnútorne rozhádzať a trápia sa. Som citlivý a trápi ma keď sa ľudia hádajú medzi sebou a neviem to nijako ovplyvniť. Jediné je lepšie sa do toho nemiešať a nechať veci nejakým spôsobom len plynúť. To ma prakticky naučila moja vlastná kamarátka ktorú poznám už 9 rokov a vždy je budem vďačný, že som sa niektoré veci učil od nej. Aj keď každý človek ma v živote niečo naučil a nemôžem to porovnávať, lebo každý má svoje miesto v mojom živote. Uvedomiť si, že skrátka nad niektorými vecami treba mávnuť rukou. Ale niekedy viem že niekedy moja najčastejšia chyba je stále niečo riešiť a analyzovať aj keď to nemôžem nijak zmeniť a nemám na to dosah. Nemôžem nikomu prikázať aby sa zmenil a pretvoril v sebe niečo čo v skutočnosti je jeho vlastnou jedinečnosťou. Aj keď každý má v sebe toho povestného predátora, teda že je v nás určitá bojovnosť a húževnatosť, veci ktoré využívame často. Ja som rád za ten pokoj a keď sa všetko dokáže vyriešiť bez akéhokoľvek strachu, lebo viem že tá pokojnejšia cesta je lepšia.

V poslednom okamihu sa stretávam s tým ako si ľudia chcú honiť egá a nad niekoho sa vyvyšovať. Ako chápem že v dnešnej spoločnosti je to normálne sa ukázať že je niekto najlepší. Tí čo si to väčšinou myslia, tak sú zlým príkladom a niekedy to preháňajú. Preto som rád že si nechcem honiť ego a niekomu niečo dokazovať. Skrátka sa to učím brať tak, že takým ľudom sa nedá vyhýbať a maximálne ich treba strpieť. Ako je to super keď má niekto sebavedomie, ale to neznamená že toho človeka treba zhadzovať, teda zhadzovať jeho prirodzenú autoritu. Niekto je viac sebavedomý a miestami jeho ego je príliš veľké a niekto má nízke sebavedomie. Ja tiež mám nízke sebavedomie a nebudem klamať, že ho nemám veľké ako kostol. Som len obyčajný človek čo vstane a teší sa z nového dňa čo môže byť pekný. Vážim si tých čo majú zdravé sebavedomie a napriek tomu zostávajú pri zemi. Tých čo neveria neustálym klamstvám čo niekde počujú a nerobia okamžite úsudok. Lebo v dnešnej spoločnosti sme naučený niečo zaškatuľkovať v štýle že ten je taký a ten taký. Žiadne hlbšie zamyslenie že prečo je to tak a vlastne kvôli tomu býva často rozhádaná spoločnosť a to sú práve predsudky. Namiesto diskusie sa vytvára akási negatívna clona ktorá zatieni všetko aj tie najdôležitejšie veci v živote. Človek sa nechá okamžite strhnúť prúdom správ ktoré často nie sú pravdivé a plné klamstiev. Niekedy si stačí vytvoriť názor a na základe toho názoru človeka odsúdia alebo ho budú velebiť v spoločnosti. Skrátka každý človek chce byť ten správny príklad pre priateľov a rodinu.

Úprimne som vďačný za moju rodinu ktorí pre mňa chcú len to najlepšie a priateľov čo mi veria. Viem že im to možno nie vždy uľahčujem, ale vždy im chcem byť vzorom, tak ako oni sú vzorom mne. Viem že sú ľudia ktorí mi nezapasovali a už nie som s nimi v kontakte, ale sú tu ľudia čo stoja pri mne. Ľudia kvôli ktorým chcem byť len lepším človekom a kvôli ktorým chcem všetky najťažšie prekážky prekonať. Verím že raz ma budú vnímať tak všetci ľudia a pochopia, že čo robím v živote tak nemyslím zle. Len mám iný pohľad na život a pozerám sa na veci inak než väčšina ľudí v mojom živote. Vždy v živote viem jedno, že nechcem prekonávať ľudí, ale že chcem prekonať samého seba. Lebo to je tá skutočná výhra, keď človek prekoná sám seba a potom sa s toho dokáže plnohodnotne tešiť. Toto je skutočná životná motivácia na ktorej celý život treba postaviť a že sa netreba vzdávať. Vždy musíme prijať že ten pád príde, ale musíme sa čo najrýchlejšie zdvihnúť zo zeme. Skrátka sa tomu nedá vyhnúť a musíme tento osud prijať s pokorou a pokojom na duši. Každý jeden človek dokáže žiariť, ale môže aj vyhasnúť a nemusí sa vrátiť tam kde bol na začiatku.

Napísal som to preto, lebo si uvedomujem že ako moje články majú dopad na spoločnosť. Že sú ľudia čo si ich môžu vyložiť nesprávne a v skutočnosti len mi ide o to, aby som dokázal pomenovať jasnú myšlienku alebo nejaký problém čo ma môže trápiť. Každý má vo svojom živote svoje poslanie, ja mám vlastne to svoje a nechávam to na každom človeku, ako si to vyloží. Lebo v skutočnosti majú slová v živote strašne veľkú váhu a vďaka nim človek môže prehodnotiť svoj názor. Môžu doslova ovplyvňovať masy ľudí a neraz aj určité veci ovplyvňujú, ale snažím sa udržať ten zdravý rozum. Aj keď v dnešnej spoločnosti nie je to jednoduché, lebo všetci sa v niečom odlišujeme. Jediná cesta je fakt tá, že sa musíme vzájomne tolerovať a nie sa osočovať o tom že má niekto iný názor. Skrátka aj ten názor treba pochopiť a netlačiť zbytočne na človeka. V skutočnosti ak chce byť v spoločnosti dobrým príkladom, tak by mal okamžite zahodiť svoju pýchu a ego. Skrátka človek by nemal hrať formu a reálne by mal zhodnotiť pre a proti. Len je na nás čo máme všetko vo svojich rukách, celú tú zmenu na základe ktorej prídeme na to, že nie všetko v živote je len zlé a je len na nás ako to dokážeme prijať. Je len na nás akým príkladom budeme pre spoločnosť, priateľov, rodinu a iných ľudí.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: