Offline


Niekedy dávno som písal článok o tom, aký je virtuálny svet od toho reálneho sveta. Ale postupne sa všetky tie hodnoty začali meniť k horšiemu, ľudia sa začali pred sebou schovávať a ledva majú nejaký čas sa s niekým reálne stretnúť. Postupne sa stala ilúzia žiť vo svete ktorý pre nás v skutočnosti predstavuje len jedno, stanú sa s nás umelí roboti. Potom sa nedá čudovať tomu že nám postupne začne chýbať určitá sebareflexia. Pohltila nás doba Pokecu, Facebooku, Instagramu a iných sociálnych sietí ktoré nám postupne vymývajú mozog. Je to super cez nich spoznať človeka s ktorým sa stretneme, ja doteraz sa z niektorými ľuďmi stretávam aj mimo internetu. Cez internet sa nikoho nemôžeme dotknúť a nemôžeme mu dať pusu. Postupne nás doba zahltila fotkami a ľudia nie sú schopný aspoň raz vypnúť mobil a nekukať do neho vonku ako zombík. Dneska stačí ísť niekam kde je voľná wi-fi a vtedy je každý vnútorne spokojný, ale nevychutná si prítomnosť človeka ktorého má rád. Ja tiež mám mobil, ale aj napriek tomu na internet ho využívam minimálne. Maximálne si niečo odfotím alebo si zvečním nejaké miesto na ktorom som bol, aby každý vedel že nie som len doma. Skrátka človek musí mať nejaké zážitky mimo stien a múrov okolo seba. Žijeme neskutočne šialenú dobu kde sa ľudia náhlia a nevedia vôbec spomaliť.

Na začiatku viem aké to bolo celý ten boom, kedysi sa ľudia stretli a hrali sa na preliezkach. Teraz si všetci sadnú niekam na lavičku a namiesto vychutnávania si okolia, tak každý pozerá že kde je voľné pripojenie na internet. Ľudia si písali lístočky, zvonili na zvončeky a pýtali sa rodičov že či ich dieťa môže zobrať von a vtedy nebol žiadny problém a vždy sa dalo dohodnúť. Kedysi sa ľudia dokázali baviť a nepotrebovali k tomu peniaze, lebo si vedeli vychutnať jeden druhého. Teraz cítim s ľudí len chlad keď sa majú stretnúť a majú opustiť svoju komfortnú zónu. Len dá sa pochopiť že všetci majú starosti a svoje problémy ktoré musia riešiť. Ale možno by bolo najlepšie dané problémy neriešiť a vypnúť hlavu. Uvedomiť si že v skutočnosti človek bojuje maximálne len sám zo sebou a že by sa nemal opúšťať.  V skutočnosti sa pravda skrýva len tam vonku a nikde inde ako si niekedy môžeme myslieť a je na nás či sa budeme pozerať okolo seba a vidieť všetku tú krásu sveta. Nie vždy sa vyhnúť vecami čo sú negatívne a musíme im napriek všetkému čeliť. Celý náš život je len našim bojom a nikoho iného, nikto za nás nič nevyrieši a ani nesplatí za nás pôžičky v banke. Je iné byť v reálnom svete v ktorom sa skrátka určitým veciam nemôžeme celý život vyhýbať a schovávať sa pred nimi.

Internet sa za posledné roky stal silným nástrojom, kde človek hľadá pravdu. Ale v skutočnosti človek rýchlo uverí prvej veci ktorá sa zdá byť tak najviac pravdepodobná. Tých konšpirácii a propagánd je strašne veľa, že aj veci o histórii bývajú neraz prekrútené a ľudia nerozoznávajú čo je pravda. Sme súčasťou určitej manipulácie a že čo často počujeme alebo vidíme nie je vždy pravda. Len je to určitý klam, doslova mi to príde ako matrix do ktorého sme sa nechali vtiahnuť. Najpravdivejšia vec v našom živote že sme bez mobilov a internetu absolútne trosky. Teraz už bez internetu nedokážeme vybaviť už takmer nič, ani sa z niekým reálne na niečom dohodnúť.  Niekedy si myslíme že nám určité veci ujdú, ale v skutočnosti nám nič neunikne, jediné čo nám uniká je reálny život. Uniká nám reálne vnímanie sveta a potom ani nevieme odlíšiť čo je skutočnosť. Samozrejme sme neraz ovplyvnený médiami a ich neustálymi klamstvami čo púšťajú von zo svojich úst. Digitálna doba nahradila reálne pozretie sa niekomu do očí a emócie boli nahradené smajlíkmi. Človek v skutočnosti nevie na diaľku vycítiť že či je človek smutný, šťastný alebo sa mu niečo reálne podarilo. Táto doba ako nám veľa dala, tak nám v skutočnosti aj veľa vzala a človek prestáva vedieť čo je to sociálny kontakt, že je to úprimný smiech a pohľad do očí.

Najväčšia chyba tejto doby je, že internet vytvára určité klony čo si myslia že vedia viac než my. Teda sú to ľudia čo si myslia reálne, že sú silný vo virtuálnom priestore, ale v skutočnom svete by ich každý preplieskal. Na internete niektorí ľudia povedia veci čo by človeku bežne do očí nepovedali. Niektorí samozrejme sa vydávajú za iných ľudí a priam až klamú ľudí že sú to reálne oni. Niekto sa vydáva za známu celebritu a myslí si že na to nikto nepríde, ale v skutočnosti ľudia nie sú až taký hlúpy. Sme často ovplyvňovaný televíziou, ktorá nás má pritlačiť k múru a aby sme verili neustálym klamstvám. Sme priam obeťami systému ktorý je prehnitý a je založený na byrokracii kvôli ktorej ľudia reálne trpia. Neviem či je smutnejšie riešiť virtuálne problémy alebo tie reálne, ale viem že sa nesmieme nechať celou tou negatívnou energiou ovplyvniť. Len si treba uvedomiť že pravdu treba hľadať v reálnom svete, treba sa pýtať a zisťovať, aby sme mali v živote jasno. Nedá sa spoliehať že všetko čo sa dočítame je okamžite pravdou a je na nás či tomu reálne uveríme. Dôležité je aby sme nepodliehali zbytočným a priam až prehnaným emóciám. Mali by sme si na všetko urobiť svoj vlastný názor a držať sa správnych ľudí.

Neraz som zažil skúsenosť kedy sa mi niekto vyhrážal že mi ublíži. Ale nakoniec to všetko boli prázdne reči, ktoré na internete nemajú svoje miesto. Ako som spomínal že skrátka aj takí ľudia sú, ale ja s tým nič nemôžem urobiť maximálne len sa zmieriť s touto skutočnosťou. Maximálne by sa hodilo vypnúť celý tento virtuálny svet ktorý nás oberá o všetko čo máme radi, ale aj tak treba nejakým spôsobom udržiavať kontakty s ľuďmi s ktorými tak často nie sme. Doslova sme sa naučili plávať v informačnom toku plnom informácii na základe ktorých si vytvárame svoj názor ktorý je často nesprávny. Nie je podložený nijakým relevantným dôkazom, len niečo počujeme, vidíme a to čo nájdeme ako photoshop. Sme online niekedy len preto, aby sme videli čo naši priatelia reálne píšu ako rozmýšľajú a začne ich si lustrovať a odsudzovať ich vnútorné pocity. Riešime prečo daný status napísali a v akej súvislosti, ale nepremýšľame že či to nenapísali na základe určitej skúsenosti čo zažili v živote. Len rýchlo niečo vyvodzujeme s kontextu čo vôbec nie je v poriadku a v skutočnosti tých ľudí pochopiť. Ja tiež viem že napríklad Facebook by nemal slúžiť ako denník kde každý deň píše človek svoje pocity, ale ak niekto má nejakú myšlienku, tak nech ju napíše aj keď je lepšie ju povedať.

Celý priestor v ktorom sme a máme pocit že je v ňom bezpečie, tak si musíme dávať pozor. Treba si uvedomiť že ako sa nám zdá na prvý pohľad virtuálny priestor super, ale v skutočnosti je temný až nebezpečný. Niekedy si človek musí dávať pozor že s kým sa môže stretnúť v reálnom svete, pokiaľ to nie je nejaký psychopat. Netreba to podceňovať, ja som mal vždy šťastie že s tým človekom s ktorým som sa stretol, tak sme boli priatelia aj reálne a je to super stretnúť niekoho kto je offline a kto neťuká pri stretnutí s človekom do mobilu. Vo virtuálnom priestore si môžeme z niekým písať, ale je krajšie toho človeka vidieť, objať a aspoň vieme že ten človek sa pred nami nebude skrývať a venuje aspoň malú chvíľku. Niekedy je človek vďačný aj za tých 10-20 minút alebo jednoducho za to, keď sa niekto na neho pozrie, usmeje a pozdraví sa. V skutočnosti človek nič iné ani nepotrebuje, lebo všetko ostatné príde nejakým spôsobom aj samo alebo vtedy ak človek v to reálne verí. Keď človek chce spraviť, tak nech to spraví a ak sa nestane že to nevyjde, tak netreba zúfať vyjde to inokedy.

Túto bodku za článkom chcem zakončiť ako tradične pozitívne. Všetko v živote môže byť pozitívne a aj negatívne, ale je iba na nás ako to zoberieme. Ako je pekné si z niekým písať a zistiť že toho akoby sme poznali celý svoj život a vieme že nám rozumie. Je to super mať kontakty s ľuďmi čo sú od nás ďaleko, ale strácame kontakty s ľuďmi čo sú blízko len pár krokov od nás. Aj to že človek si môže z niekým písať a komunikovať je krásne a je super keď si človek nemusí míňať kredit na to, aby sa z niekým mohol dohodnúť že pôjde s ním von. Aj ten virtuálny priestor má svoj význam, ale často je ten význam zneužívaný a to často nie je dobrá vizitka. Treba si uvedomiť v živote jedno, že je na nás či sa necháme tým priestorom ovládnuť a otupiť. Každý by mal vedieť že či to čo zdieľa a píše že či niekomu neublíži, každý by mal skôr než niečo začne písať si premyslieť že či to nebude mať na človeka nejaký dopad. Mám rád tento svet a aj ľudí v ňom, ale verím že nevraživosti a nenávisti nikdy nebudeme venovať svoj priestor a tie pocity si necháme pre seba. Skutočný svet existuje len vtedy, keď je človek offline a keď všetky veci čo má zapnuté z radosťou vypne a príde na to že reálny svet je krajší a lepší než ten virtuálny.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: