Myšlienky

V živote je všetko postavené na určitých myšlienkach a je iba na nás, či sa nimi chceme riadiť. Celý život sa začneme zamýšľať nad tým čo sme dobre alebo zle, ale nikdy sme nezačali uvažovať, že či to tak náhodou nemá byť. V skutočnosti všetko v našom živote má určitý dôvod a nemôžeme pred tým zatvárať oči.  Neraz konáme podľa toho čo máme vo vnútri, teda srdcom a zabúdame používať rozum. Ako žiadny človek sám o sebe nie je hlúpy, ale zabúda sa reálne zamyslieť. Chýba ľudstvu určitá sebareflexia byť voči sebe kritický. Proste musíme sami seba, nejakým spôsobom vedieť zhodnotiť. Hlavne si nemôžeme donekonečna prihrievať polievočku a tváriť sa, že sa nič nedeje. Myšlienky sú silnou zbraňou a nie každý s nimi nakladá dobre, mnoho ľudí samozrejme ani nepremýšľa čo povie, len tak svoju myšlienku strelí s brucha a neodhadne či toho človeka neurazil. Žijeme v dobe paradoxov, kedy každá myšlienka by mala byť postavená na nejakom základe. Takto sa to dá porovnať aj s kritikou a hejtom, oba musia byť opodstatnené a nie bez príčiny na niekoho kydať. Všetko čo v živote povieme, tak musí mať nejakú priamu súvislosť s určitou situáciou. Ale základom je všetky svoje slová dôkladne zvážiť a potom niečo hovoriť, lebo človek sa musí vcítiť do toho, ako to budú vnímať okolo neho ľudia. Tak ak my sa delím na dobrých a zlých, tak aj myšlienky sa delia na dobré a zlé, teda respektíve sú pozitívne alebo negatívne. Ako rozumiem že medzi ľuďmi sa nájde jeden rebel čo to cíti inak než naša stádovitá spoločnosť. Proste je to super vedieť, že človek na niečo myslí a že má tú myšlienku v hlave. Systematicky by mal človek svoj život postaviť na jedinej myšlienke že bude sám sebou a nebude sa na nič hrať. Teda žiadne falošné ksichty, silené úsmevy a hlavne by si mal zachovať svoju tvár. Hlavné je nebáť sa veci, ktoré sú pre nás neznáme, lebo aj tak sa im raz musíme postaviť čelom či chceme alebo nechceme. Všetko máme len v svojich rukách a je na nás ako s tým naložíme.