Generácia

Všetci máme svoje určité poslanie,
chceme veci s ktorých budeme mať potešenie,
stojíme v živote pred určitým cieľom,
uvedomujeme si to s reálnym pohľadom,
kedysi sme sa hrali vonku a vedeli hľadať priateľov,
zdolávali sme plno zaujímavých výziev,
naše hodnoty neboli kedysi takto pomýlené,
aj naše názory boli v spoločnosti rozumné,
každý vo svojom živote sa len dobre mal,
svojho života si plnými dúškami užíval,
neboli počítače a iné moderné technológie,
aj naše detstvo bolo omnoho krajšie a pestrejšie,
ľudia sa viac hýbali a hrali sa s loptou,
každý moment si užívali s vďačnosťou,
kedysi si ľudia zvonili na zvonček a písali listy,
písali si o tom aké spolu mali zážitky,
s radosťou sa chodilo aj na branné a mali súťaže,
tešili sa aspoň na chvíľku že sú niekde v prírode,
nikto neriešil počas detstva nejakú politiku,
deti sa tešili že navštevujú základnú školu,
predtým sa každý človek chcel rád učiť,
ale neskôr zistil že to nie je med lízať,
hrali sme sa s Pogami a zbierali Pokémonské kartičky,
sadli sme pred telku a mali sme konzolu kde boli žlté kazety,
nikto neriešil že či existuje nejaký virtuálny svet,
človek si vážil všetko aj na tráve rastúci kvet,
ľudia vedeli medzi sebou komunikovať s očí do očí,
neskrývali sa medzi sebou v domoch a boli viacej šťastnejší,
neskôr sa tie hodnoty v určitom bode zmenili,
už sme sa v niečom radikálne zmenili,
prišli nové technológie k nám do ruky,
držíme ich viac v rukách než milované osoby,
vedeli sme kedysi čo je to skutočná hudba,
začala sa nám páčiť každá jedna stupidita,
namiesto toho aby sme povedali človeku názor v realite,
tak sa radšej skrývame pred ľuďmi na internete,
pomaly už sa vytratila zo života zmysluplná diskusia,
pre každú maličkosť začína okamžite vznikať hádka,
mnoho ľudí uráža iných na sociálnej sieti,
ale málokto sa zamyslel nad tým či to niekomu neublíži,
naučme sa konečne jeden druhého si vážiť,
prestaňme sa medzi sebou obviňovať a nezmyselne hádať,
naša generácia v skutočnosti bolo omnoho iná,
verme tá súčasná bude rovnako ako my vzorná,
len už od 4 až 6 rokov samý iPod, tablet a Smartphone v ruke,
nevedia si vážiť ľudské pohladenie a rodičovské láskanie,
každý by chcel byť hrdinom v rámci virtuálnej reality,
ale pozrieť sa niekomu do očí na to ľudom chýba dosť odvahy,
v živote nie je všetko iba o materiálnych veciach,
ale malo by to byť o ľudských pochopeniach.