Záchranné lano

Málokto vie že ako veci so mnou naozaj sú a to prečo som svoj svet začal vnímať cez hudbu. Bolo to tak prakticky od malička vnímal som jednotlivé pesničky cez televíziu a cez magnetofón. Vždy sa môj vzťah k hudbe budoval aj na podnet iných ľudí úplne automaticky. Mali určitý vkus ktorý som si takpovediac pestoval s nimi aj som si predtým pamätal jednotlivé texty interpretov. Bolo to vždy zábavné pozorovať ako sa dalo nájsť v texte aj niečo zábavné. Teda pomyslieť si na ten pocit ktorý ma pri nejakej pesničke dokázal rozveseliť. Počúval som hudbu, ale nikdy som sa úplne do hĺbky nezamýšľal nad tým či niektoré texty nie sú predsa v niečom aj o mne. To že som počúval jednotlivé pesničky či často alebo menej často ma ovplyvnilo. Až neskôr som začal premýšľať o svojom svete či hudba nejako ovplyvňuje. V skutočnosti ovplyvňuje a som za to veľmi vďačný, lebo keby to tak nebolo môj život by bol jednotvárny a nemal by zmysel. Veľa ľudí nepočúva hudbu a preto niekedy majú pocit že ich život nemá úplne zmysel. Potom prišli Linkin Park a zadefinovali to čo som v to dané obdobie začal počúvať. Začal som mať rád rock, rap, metal a všetky tieto štýly vzájomne kombinovali. Napriek tomu že som tieto štýly počúval nikdy sa to nepremietlo do módy a ani do mojej povahy. Potom som začal intenzívnejšie počúvať rapové pesničky a neriešil som nejaké explicitné slová. Ale neskôr som sa začal dostávať do fázy kedy pre mňa počúvať čisto rap nestačilo. Cítil som ako je potrebné dať šancu aj iným žánrom a postupne som sa začal dostávať aj k dnb, dubstepu, folku, ambientu, Lo-Fi a k hudbe ktorá slúžili na ľahšie počúvanie. Ja som na začiatku počúval tanečnejšie skladby lebo to bolo populárne v televízii vtedy. A rock, metal a rap ma dodnes neomrzeli napriek tomu že to počúvam podľa nálady. Bavia ma veľmi všetky tie pop-punkové veci kde sa interpreti neboja viac pritvrdiť. Tvrdšie veci ktoré milujem a sú zároveň aj melodické dokážu fantasticky naštartovať deň. Potom som neskôr začal počúvať ambienty a Lo-Fi veci lebo začali byť pre mňa terapiou. Upokojovalo ma to a začal som sa cítiť šťastný, lebo mi tie pesničky začali dávať zmysel. Často som cítil že hudba mi pomáha nemyslieť na veci ktoré často neviem ovplyvniť. Preto som sa niektorými vecami v živote vôbec nezaoberal, lebo som v tom nevidel zmysel. Pri hudbe som vždy vedel aké by bolo zažiť jednotlivých interpretov ktorých sledujem. Aké by to bolo skvelé zažiť všetky tie koncertov svetových hviezd. A ďakujem mojej mamine že mi pomohla určité sny v mojom živote uskutočniť. Nejde to na počkanie ako si ľudia niekedy ľudia reálne myslia. Lebo keď človek miluje hudbu a veci s ňou tak to bude vždy stáť veľké peniaze. A tu nejde iba o čisto ísť len na nejaký koncert, obnáša to všetko aj cestovanie, vstupenky a ešte sa dostať priamo na ten areál. Lebo človek ak chce zažiť koncert, tak musí k tomu veľmi veľa úkonov spraviť. Nie je to o tom že ja niečo poviem a okamžite sa to stane, lebo takto to v živote nefunguje. A často keď som bol aj v nejakej depresii, tak som cítil že hudba tu pre mňa bola. Vždy tu bola, keď tu ľudia nie vždy dokázali byť. Ale samozrejme aj tí správni ľudia tu dokázali byť. Vždy som túžil spoznať ľudí čo tvoria hudbu a niektorí z nich sú moji najlepší kamaráti. Keď som mal čierne myšlienky, tak mi hudba pomohla aby som to vo svojom živote nevzdal. A som vďačný že si môžem spievať niektoré pesničky a s chuti si poriadne zakričať. A že niekedy si na niektorých koncertoch môžem zaskákať ak sú tam interpreti čo sú mojimi obľúbenými. Som šťastný že existuje hudba a ak je niečo čo sa mi nepáči, tak to jednoducho nepočúvam. Ale niekedy tomu dať šancu musím, aby som predčasne niečo neodsúdil. Ale v súčasnej dobe si vypočujem prakticky každý žáner, lebo som otvorenejším než v minulosti. Jednoducho hudba ma vždy zachránila a vždy to tak bude pokiaľ tu budem.

Advertisement