Hmla

Vždy som si myslel že svet vidím oveľa v komplexnejšej podobe, ale zistil som že to nie je veľmi pravda. Naučil som si priznať že veci okolo mňa nebudú vždy dokonalé. Videl som veci úplne inak a pravdepodobne som to tak na začiatku si prial. Ale v skutočnosti všetko bolo iné. Uvedomil som si ako sa ľudia dokážu okamžite zmeniť keď príde prvý problém. Myslím si že všetci sme sa takpovediac zmenili na obraz niekoho iného. A prispôsobili sme vďaka tomu celý náš život, lebo sme mali pocit že to tak bolo správne. Aj ja som si to myslel a ovplyvňovalo ma to všade kde som prišiel. Dialo sa to aj v kolektíve kde som si uvedomil že inak premýšľal o svete. Niekedy som si vravel že je to možno nejaká anomália alebo niečo vďaka čomu sa odlišujem. Postupne som začal prichádzať na to že prečo som začal utekať do vlastného sveta. Lebo som tak dokázal nájsť odpovede, ktoré som v reálnom svete nie vždy našiel.

Mal som pocit že nič okolo nevidím a že všade okolo mňa nejaká biela clona ktorá to všetko zakrýva. Tento pocit som vždy cítil pri pocite ostražitosti. Niekedy som cítil ak mi niektoré veci v živote nedávajú úplne zmysel. Nemohla za to rodina a ani priatelia, mohol som za to ja sám. Kedysi môj život bol o tom že som si každého k sebe pustil. Často moje očakávania sa doslova dokázali zraziť zo samotnou realitou. Moje videnie reality bolo iné, lebo som si predstavoval ako veci v živote budú jednoduchšie. Ale neboli a vedel som že okrem mojej maminy sa ma v niektorých životných situáciách nedokázal zastať nikto. Niekedy som sa cítil osamotený v tomto svete, ale z myšlienkou že aspoň jeden človek pri mne naozaj stojí. Boli kamaráti alebo priatelia, ale nikdy sa so mnou neocitli v situácii kedy by sa ma niekedy museli zastať. Na začiatku ma to mrzelo, ale čím som starší tak sa nad tým viac dokážem povzniesť. Teraz ma niektoré veci už netrápia, lebo viem že to viac neovplyvním. A ani netúžim pretvoriť ľudí na svoj obraz len preto aby ma mali radi.

Videl som hmlu, ale to čo bolo za ňou som nevidel. Lebo som bol vo svojom vnútri príliš dobrým a naivným zároveň. Preto s človekom čo je naivný sa dá oveľa ľahšie manipulovať. Dobrým som zostal naďalej, ale naivným som už oveľa menej. Uvedomujem si každý jeden deň že realita môže byť iná než očakávania. Bola za tým aj určitá nevedomosť lebo aj v ľuďoch čo sú zlí som videl niečo dobré. A čoraz viac si uvedomujem že aj prehnaná dobrota môže byť škodlivá a toxická. Boli situácie kedy bolo potrebné sa ľudom ospravedlniť ak cítili zo mňa sklamanie. A urobil som to preto, lebo ma určité veci naozaj mrzeli a bolo potrebné ísť ďalej. Veľa vecí v živote som chcel napraviť, ale ľudia už mi nedokázali dať šancu. Niektoré veci sa v živote udiali bez vysvetlenia ktoré viem že už nikdy nedostanem. Pri niektorých ľuďoch čo odišli a už nie som s nimi priateľ, tak neviem čím som ich v skutočnosti sklamal a ani sa to viac nedozviem. Nie preto že nežijú, ale tí ľudia existujú a viem že sa nikdy viac neozvú. Ale napriek tomu som vďačný za každú skúsenosť ktorá v živote prišla.

V mojom živote potom prišiel zlomový bod a vtedy som si začal uvedomovať kto sú tí správni ľudia. Vždy mi trvalo nejaký čas kým som si vybudoval voči niekomu dôveru. A bola to pre mňa obrovská výzva spoznať ľudí ktorí tomu čo cítim naozaj rozumejú. Sú to dostatočne uvedomelí ľudia že mi dokážu nastaviť zrkadlo v živote. Dokážu ma konfrontovať zo svojimi pocitmi a ja si to veľmi vážim. Preto som zostal dobrým, lebo verím že pokoj môže mať v živote človeka prioritu. Ja nebojujem proti ľudom, ale skôr sa pokúšam nájsť pokoj v tomto svete. Nájsť silu vďaka ktorej dokážem zvládnuť výzvu ktorá v živote príde. Po určitom čase sa všetky pocity začali vyplavovať von. Mal som pocit ako všetky tiene ktoré boli v mojom živote sa rozostúpili preč. Otvorili mi cestu na ktorej bolo svetlo a nádej. Práve táto nádej mi vždy dokázala dať silu kráčať vpred a veriť v seba.

Ja si cestu k určitým ľudom, zvieratám a veciam dokážem vytvoriť neskôr. Všetko sa musí diať prirodzene, nemôžem do toho vstúpiť okamžite. Na začiatku viem že je správne byť opatrným a keď cítim že ten správny moment tak na tom začnem pracovať. Preto si vyžaduje určitý čas kým si na niektoré veci v živote zvyknem. Ale sú momenty kedy som si k ľudom doteraz nedokázal nájsť cestu. Nie je za tým nejaká zaujatosť, ale uvedomujem si že všetko má svoj čas a postupnosť. Pred rokom som spoznal jedného skvelého človeka ktorého som do svojho sveta pustil. Dievča ktoré vysiela na Twitchi teda platforme kde sledujem aj množstvo iných talentovaných ľudí. Pri nej som sa naučil používať slová tak aby mali skutočnú váhu a oceniť jej prítomnosť na streame. Verím že ju častom stretnem a budem jej to môcť povedať aj osobne. Okrem nej ma aj iní ľudia pozitívne ovplyvnili k tomu aby som neprestál rásť. Aby som veci okolo seba nevnímal ako niečo samozrejmé.

Som vďačný za ľudí čo mi ukazujú že na ceste životom nemusí byť hmla. A ak aj nejaká je tak má po nej zmysel kráčať, lebo za ňou sú všetky tie krásne veci. Nikdy som si nemyslel že sa dostanem k tejto myšlienke ktorá je pre mňa príliš osobná. Ale bolo potrebné to čo som cítil nejako pomenovať. Lebo viem že moja komfortná zóna raz v tomto skončí. Ale je to prirodzené keď ľudom vyjadrím čo skutočne cítim. Som vďačný za svoj svet ktorý môžem nejakým spôsobom pre ľudí otvoriť. Sú veci ktoré niekedy dokážu byť komplikované, ale po istom čase mi to dáva zmysel. Vždy že cesta k pravde a autentickosti vedie aj takouto pre mňa najobľúbenejšou formou teda písaním. Veľa som sa v živote naučil a stále sa mám čo učiť. Život je tá najlepšia škola vďaka ktorej dokážem skutočne sa posúvať vpred.

Ďakujem každému človeku čo mi pri mne skutočne stál. Že tu doteraz sú ľudia čo mi naozaj veria. Tento text bol pre mňa najväčšou výzvou života na ktorú budem určite spomínať. A verím že každý človek nájde svoj životné šťastie pri ktorom sa bude posúvať vpred. Ja som zistil že moje šťastie stojí na niečom úplne inom. Maličkosti robia môj život zmysluplnejším a za všetko čo sa udeje budem vždy vďačný. Som na ceste životom kde všetko vidím úplne jasne a čisto. Som vďačný za každú skúsenosť ktorá sa mi v živote dokázala udiať. A teší ma pocit že som to vo svojom živote napriek všetkým okolnostiam nevzdal. Verím svojim snom aj keď k nim je často dlhšia cesta. Napriek všetkému verím v lepšie zajtrajšky a v dni vďaka ktorým všetko dokáže byť oveľa krajšie.

Advertisement