Svetlá našich duší

1. fáza – uvedomenie

Každý človek má v sebe určitú moc o ktorej možno ani nevie. Pravdepodobne naše ľudské duše vysielajú určitý signál do tohto sveta. To čo je navonok každý z nás vidí, ale to čo je vo vnútri je omnoho silnejšie než si myslíme. Ale najdôležitejšou súčasťou nášho vlastného ja je to keď si okolo seba veci uvedomujeme. Keď nad všetkých čo urobíme premýšľame a snažíme sa nájsť odpovede v tých spletiach rôznych otázok. V živote keď si niečo uvedomujeme, tak sa snažíme premýšľať v širších súvislostiach. Aj keď sa stane že v jednej chvíli zídeme s vopred stanovenej trasy, ale je potrebné si uvedomiť prečo je to tak. Lebo naša ľudská duša často báda v tomto svete kde sa ľudia často niekam náhlia. Ak si niečo uvedomujeme, tak sa do svojho sveta snažíme ponoriť o niečo hlbšie. Preplávame v tej hĺbke a zistíme že čo nás v skutočnosti robí lepšími ľuďmi. Každý človek na svete má moc si veci uvedomovať a zamyslieť sa nad nimi. Aj keď príde niekedy smútok, ale vždy po ňom príde moment kedy si všetko uvedomíme. Pochopíme že čo vo svojom živote urobíme často závisí od nášho ľudského postoja. Vďaka tomu uvedomeniu žiari v našej duši to nádherné svetlo vďaka ktorému žiarime a cítime sa šťastne.

2. fáza – vnímanie

Často sa vďaka nášmu vnútru učíme vnímať svet okolo nás. Spoznávame jeho jednotlivé fragmenty a nasávame samotnú atmosféru. Vieme že všetko čo sa nám deje, tak nás v skutočnosti pripravuje na niečo lepšie. Samotná ľudská duša vníma všetky tieto ľudské impulzy ktoré sú jej vysielané do mozgu. My vnímame že niečo vo svojom živote máme urobiť a často nám to tá duša napovie. Vnímanie reality je u každého úplne odlišné a je správne sa na to čo zažívame pozerať inak. Lebo keď nad vecami okolo seba často uvažujeme, tak náš život vtedy dokáže nabrať úplne iný rozmer a presne takto to má byť. Vnímame všetky vonkajšie a aj vnútorné podnety. Utvárame si na základe nich nejaký svoj pocit ktorý neskôr aplikujeme v praxi. Keď vnímame veci navonok a keď vo vnútri tak zisťujeme že aký veľký rozdiel to je. Vnímame bonkajšie aspekty života bez by sme si to nevedeli predstaviť a s čím sa v bežnej realite stretávame. Uvedomujeme si že počujeme okolo seba rôzne ruchy a nejakým spôsobom si to neskôr vyhodnotíme. Naše vnútorné vnímanie je postavené na našom vlastnom podvedomí a na tom o čom ľudia ani netušia. V duchu si na niektoré veci pomyslíme a povieme si potichu svoj názor. Vďaka tomu sa dokážeme ľudsky rozvíjať a zisťujeme že je správne keď žiaden človek nie je rovnaký.

3. fáza – precitnutie 

Je otázkou času kedy každý z nás nejakým spôsobom dokáže precitnúť. Niekedy stačí aby prišiel do nášho života človek ktorý nám dokáže ukázať svetlú stránku života. Precitneme vďaka okolnostiam, ľudom a vieme že na mnohé veci zmeníme názor. Ja som dosť nad všetkým premýšľal a jeden super človek mi ukázal tú správnu stránku života. Ukázal mi že môžem v sebe cítiť akékoľvek emócie a nemusím si to vôbec vyčítať. Možno je o niečo jednoduchšie na niektoré veci prísť s odstupom času. To že precitneme v našom vlastnom vnútri tak tým dávame určitý signál a všetko sa pred nami roztvorí. Všetky dvere ktoré pred nami boli nejakým spôsobom zavreté, tak sa jednoducho otvoria. Vyjdeme s toho svojho vnútorného labyrintu a oslobodíme sa. Podstatou nášho precitnutia je aj určité zamyslenie sa nad danými vecami ktoré sa nám stali. Aj keď často sa to zdá beznádejné, ale potom príde niečo čo nás vnútorne oslobodí. Precitli sme a pochopili že to svetlo ktoré v sebe máme nás vedie na tú správnu cestu.

4. fáza – vyrovnanie 

Vyrovnávame sa s tým že je všetko okolo nejakým spôsobom iné. Premýšľame nad tým v hĺbke našej duše, ale nikdy neprestávame veriť že skončí tá tma. Občas sa môže zdať že naši vnútorní démoni a temnota nás často môžu viesť nesprávnym smerom. V jednom momente všetko ovládne strach a ja nebudem klamať že to tak necítim. Jednoducho cítim že s koľkými vecami som sa vo svojom vnútri musel vyrovnať. Nikdy som nenariekal že niečo nejde alebo že by sa to nedalo. Hľadám často spôsoby, ale viem že podstatou nášho života je sa sústrediť na to naše svetlo. Vyrovnanie je to najsilnejšie svetlo ktoré v sebe máme a je iba na nás že či ho dokážeme rozsvietiť. Ak dokážeme akceptovať prítomnosť v ktorej naozaj žijeme, tak o niečo lepšie sa nám bude kráčať samotným životom. Pochopíme že celý ten súlad môže byť jedine v nás samých. Potrebujeme tomu porozumieť a najme poraziť tých svojich vnútorných démonov čo nás v skutočnosti strašia a zhadzujú nás dole.

5. fáza – spoznávanie

Spoznávame svoj vlastný svet a svoju vlastnú dušu ktorú máme. Tento stav v našom živote docieli že sa nám o niečo viac ujasnia veci. Potrebujeme spoznať všetky možnosti ktoré vo svojom živote skutočne máme. Sám spoznávam svet kde sa ľudia budú vždy deliť na dobrých a zlých. Vždy budem stáť niekde uprostred a spoznávať samotnú realitu okolo seba. Postupne sa k nás vytvorí niečo vďaka čomu budeme všetko odlišovať a spoznávať. Budeme s odstupom vidieť všetky tie rozdiely ktoré vznikajú. Neviem či sa to dá vnímať pozitívne alebo negatívne, lebo tie odpovede sa pokúšam spoznať. Spoznávam svet okolo seba nielen ja, ale robia to tak aj ostatní ľudia okolo mňa. Vnímam každý deň že je potrebné niečo zmeniť, ale niekedy musí prísť to svetlo. Niekedy musí prísť vďaka čomu nám budú jasné všetky odpovede. Občas nájsť tú vnútornú silu zaberá veľmi veľa času. Nikdy som nepremýšľal nad svetom tak hlboko ako teraz a nad tým našim ľudským druhom. Nad tým že či skutočne vieme spoznať tie správne hodnoty života alebo ich nebudeme vedieť nikdy spoznať. Ale najme to naše spoznávanie nám pomôže všetko okolo seba správne rozlíšiť.

6. fáza – otvorenie 

Naša duša sa tak silno otvára že všetko začneme chápať správne. Pravdepodobne nám táto predposledná fáza ukazuje že ako sa dokážeme dokorán otvoriť. To čo bolo pred nami zatvorené tak sa pred nami roztvorilo. Vnímame tú oblohu a slnko čo na nás zhora v skutočnosti žiaria. Otvárajú brány nášho srdca, otvára sa celá naša duša vďaka sa dokážeme úplne rozdať. Na začiatku sa môže zdať že v našom živote nemá absolútne nič zmysel. Potom ten zmysel dokážeme nájsť aj v tých najbanálnejších veciach. Naše vnútro nad všetkým premýšľalo a potom sa v ňom všetko otvorilo. Otvorili sa priam všetky veci ktoré súvisia nejako z našim telom. Naše vedomie nám ukazuje že čo vlastne dokážeme a ani si to neuvedomujeme. Často sa niektoré veci v živote vymykajú normálnosti, ale napriek tomu je to úplne v poriadku. Je veľmi dobré na samotnom konci zistiť že sa naše vnútro otvorilo a že nás to ako ľudí niekam posunulo.

7. fáza – uvoľnenie 

Na konci všetkých našich životných fáz, tak prichádza tá posledná. Vlastne keď sme otvorili svoju dušu a svoje srdce tak sa uvoľníme. Nadýchneme sa a všetko čo nás vo vnútri ťažilo tak mizne okamžite preč. Zistíme v jednej chvíli že už naša duša toľko necestuje cez všetky tie myšlienkové svety. Žiadni démoni okolo nás nie sú a zisťujeme že do nás prúdi taký vnútorný pokoj aký ešte nikdy neprúdil. Najpodstatnejšie na tom celom je to že sa v rámci svojho vedomia vraciame naspäť do reality. Ja to tak tiež vnútorne cítim že koľko svetla a pekných vecí do mňa vniklo. Viem že to nedá najavo, ale vo svojom vnútri to tak cítim a to je v skutočnosti podstatné. Lebo neviditeľné veci často vnímame cez svoju vlastnú dušu a všetky signály okolo nás boli správne. Načúvali sme svojej vlastnej duši a zistili sme že čo sa okolo nás deje. Vo výsledku prichádza to najpodstatnejšie zistenie že sme sa dokázali tým že sme zavreli oči odpútať od všetkých okolitých starostí. Jediné čo v našom živote potrebujeme je načúvať všetkým svetlám ktoré máme vo svojom vnútri a tie svetlá nás dokážu naviesť správne tam kde máme ísť.