Pieseň duše

V živote je často potrebné aby človek hovoril o svojej vlastnej duši a svojom psychickom zdraví. Ja často si uvedomujem že práve toto je tá chvíľa kedy je skutočne potrebné otvoriť sa. Niekedy sa zdá že všetko čo človek dá zo seba von, tak možno sa nestretne zo spätnou odozvou. Ale aj napriek tomu neprestávam veriť že všetko čo zo mňa vyjde tak môže niektorým ľudom naozaj pomôcť. Niekedy si človek tú svoju pieseň píše sám a ani si ju nemusí vždy spievať. Lebo všetky tieto slová sa človeku nejakým spôsobom uložia do hlavy. Ja si často musím priznať že z veľmi veľa vecami musím bojovať a ľudia ani o nich nevedia. To neznamená že by som ich nemal rád, len možno by tomu nerozumeli a mysleli si že len bagatelizujem. Málokto si dokáže priznať že od našej duše často závisí náš psychický stav. Áno je potrebný fyzický vzhľad, ale skôr je potrebné sa postarať o našu psychiku a o to aby sme boli v prostredí kde sa budeme cítiť šťastne. Lebo na ničom inom v našom živote až tak nezáleží ako na tom aby bola v ľuďoch psychická pohoda.

Ja som si uvedomil počas svojho života že nikdy to nebolo úplne ľahké. Niekedy som nadobúdal pocit že na niektoré veci možno zostávam úplne sám. Ale vedel som že často odpovede musím nájsť vo svojej duši alebo byť niekde kde je pokoj. Boli aj príležitosti si sadnúť niekde na lavičku a premýšľať nad vlastným životom. Často mi aj samotná hudba pomohla pochopiť zmysel samotného života. Lebo aj keď vo svojom vnútri sa cítim slobodný, ale stále je niečo s čím sa musím popasovať. Mnoho ľudí veľmi vnímajú moje vlastné emócie a počúvam myšlienky ako nemám od každého očakávať uznanie, podporu a povzbudenie. Ale ľudia sa nemusia vôbec báť toho že by som to očakával, nikdy som to v skutočnosti neočakával a ani to od nikoho nečakám. Len sa snažím žiť ten svoj normálny život pri ktorom mi stačí len to aby niekto mojim myšlienkam naozaj porozumel a vcítil sa do mojich pocitov teda mal empatiu. Ja nerobím veci v živote preto aby ma spoločnosť uznávala, ale aj napriek tomu vidím zmysel v tom ľudom niečo odovzdať. Všetko čo robím je v dobrej viere a nič iné za tým netreba hľadať. Ja aj keď sa mi niečo podarí tak sa nad nikoho nevyvyšujem a nemyslím si o sebe že som najmúdrejší na svete. Uvedomujem aj určité chyby vo mne, ale zo skromnosťou, sebareflexiou a pokorou zostávam nohami na zemi.

Uvedomujem si že ani moje vzťahy s ľuďmi nemusia byť vždy ideálne. Lebo ako by som to dokázal vycítiť že pri kom sa cítim šťastne a pri kom skutočne padám na dno. Viem často že pri určitých skúsenostiach v živote len bude trpieť moja duša. Lebo nie fyzická bolesť je najhoršia, ale tá psychická bolesť je najhoršia lebo vtedy bolí vnútro. Často sa tieto veci diali v mojich citových vzťahoch, pri ktorých som najprv cítil že to bude dobré. Ale nebolo lebo možno som sa príliš plašil a nedokázal som tie vzťahy nejakým spôsobom oceniť. Bolo mi na začiatku s toho celého smutno, ale potom si uvedomil že treba ísť ďalej. Pochopil som že mi k šťastiu že mi stačí láska mojich rodičov a priateľov. Aj keď už som chcel nájsť niekoho s kým by som strávil svoj život, ale uvedomil som si že mám na tomto svete iné poslanie. Že musím robiť veci ktoré pre mňa majú veľký zmysel. Nikdy som od života nechcel veľmi veľa, ale keď sa mi niečo splnilo bol som šťastný. Niekedy aj tie maličkosti mi pomohli k tomu si uvedomiť o čom je život.

Ale popri tých veciach čo sa mi často udiali v živote, tak potom som začal hľadať tú svoju vlastnú cestu. Začal som byť vo svojom vnútri viac realistom a uvedomovať že každý pocit čo sa udeje do môjho života jednoducho patrí. Či ten pozitívny alebo negatívny som sa nejakým spôsobom naučil akceptovať. Lebo viem že mi tie pocity čo často mám neprišli ublížiť, ale prišli ma niečo dôležité naučiť. A ja sa celý svoj život učím ako mám zvládať jednotlivé situácie. Nie vždy to ide ľahko, ale nikdy neprestanem hľadať spôsoby ako to zvládnuť. Ani nepotrebujem výhovorky typu že sa niečo nedá, lebo všetko sa dá pokiaľ človek chce. Lebo každý človek na tomto svete má iné myšlienkové nastavenie v hlave. Celý náš život je o našej hlave a o tom ako vyhodnotíme jednotlivé podnety. Bez ohľadu na to ako ich skutočne vyhodnotíme tak často musíme počítať z následkami. Ja často keď niečo urobím tak s nimi naozaj počítam. Viem že možno pre určitú skupinu ľudí nech čokoľvek v živote urobím tak to nebude dobré. Ale skôr sa snažím sústrediť na ľudí čo ma skutočne chápu a nesúdia ma, lebo rozumejú mojim myšlienkam.

Často mi v mnohých zložitých obdobiach pomohla hudba keď som už nemal na nič chuť. Človek si často pripustí množstvo negatívnych scenárov o tom ako jeho život nemá zmysel. Ja som si to pripustil pri prvom vzťahu, kedy som začal mať depresiu a nemal som chuť ani žiť. V jednom okamihu som mal pocit že môj život jednoducho nemal žiadny zmysel. Nechcel som tu byť a ani existovať na tomto svete, ale uvedomil som si že toto ľudom čo ma majú radi nemôžem urobiť. Nielen ich duša by trpela, ale aj tá moja by v skutočnosti trpela. Hudba ma často zachránila od rôznych zlých myšlienok ktoré som v skutočnosti mal. Keď som počúval hudbu a jednotlivé texty, tak som cítil ako duševná bolesť skutočne ustupuje. Potom keď som začal písať svoje vlastné myšlienky, tak som cítil že je to pre mňa psychohygiena. Lebo v danom okamihu som mal pocit že mnoho vecí ústne ani nevyjadrím. Aj keď by som mohol, ale možno by to nemalo na ľudí určitý dopad a nedocenili by to. Preto som začal písať a zároveň ma k písaniu inšpiruje množstvo iných vecí. Vychádzam zo samotnej skutočnosti a život vnímam ako celok v ktorom je každý človek jeho súčasťou.

Ale aj napriek všetkým okolnostiam som šťastný že žijem. Som vďačný že môžem zažívať jednotlivé udalosti s ľuďmi ktorých mám rád. Vždy ma teší keď niekoho spoznám aj napriek tomu že som introvertom čo má rád svoj pokoj. A najme som vďačný mamine bez ktorej by niektoré moje sny možno nikdy nevyšli. Nikdy navonok nedám najavo ako sa na veci teším, lebo sa teším vo svojom vlastnom vnútri. Lebo jednoducho cítim že moja duša je naplnená šťastím a radosťou. Aj ľudia čo majú veľké množstvo empatie a stoja za mnou si zaslúžia obrovské množstvo uznania. Ďakujem každému človeku že ma do života niečo naučil, lebo bez ľudí by som sa nikde neposunul. Ako určite nečakám že mi každý človek na svete z niečím pomôže, lebo viem že sa s určitými vecami musím vyrovnať sám. Z mnohými vecami som sa dokázal vyrovnať sám a nikdy som okolo toho nerobil divadlo. Lebo svoj život beriem zo všetkým čo k tomu patrí a som za mnohé veci čo sa stali rád.

Často do toho čo robím chcem vložiť veľký kus svojej duše aby to potešilo ľudí. Snažím sa určitých chýb vyvarovať, ale niekedy sa stane že niečo treba aj prepísať alebo nejakým spôsobom doplniť. Uvedomujem si že nemám patent na pravdu a často sa v tom čo píšem môžem mýliť, lebo mýliť sa je ľudské. A pozitívne na tom celom je že aj keď sa zmýlim, tak sa od toho nejako odrazím a snažím sa to spraviť lepšie. Lebo viem že robím niektoré veci preto aby sa mojej duši skutočne uľavilo. Aby som cítil že tie ťažké balvany ktoré mám niekedy na srdci že skutočne dokážu opadnúť. Som rád že aj hudba Linkin Park a Grey Daze mi v tomto skutočne pomáhala. Lebo viem že vďaka hudbe môžem do toho čo robím sa vložiť viac. Môžem sa ku niektorej spomienke vrátiť a pretransformovať ju do samotných textov. Získam vďaka tomu lepší pohľad na svet a aj lepšie všetko zvládnem. Píšem preto aby sa mojej duši uľavilo a aj preto aby po psychickej stránke bolo všetko v čo najlepšom poriadku. Lebo nie je nič krajšie ako vedieť že niekomu moje texty mohli pomôcť a zisťujem že vďaka určitým vnímavým ľudom môžem písať ešte určitý čas.