Daždivý deň

Je daždivý deň a vravím si, že musím napísať nejaký text. Napísať nejakú vnútornú filozofiu a neraz si mám chuť zaspievať Nad Tatrou sa blýska. Lebo toto je jediná hymna, čo nás reálne spája a mali by sme hrdý na náš svet. Neraz mi pomáhajú kvapky, aby som napísal každý jeden riadok a ťukám do klávesnice, tak ako ťukajú kvapky na zem a premýšľam nad tým, že prečo tí ktorí odišli tí, ktorý som poznal a prestali sme byť kamaráti. Ale viem že tento dážď ma prinútil písať, absolútny myšlienkový pochod. Viem že keď si púšťam pesničku, tak neraz mám chuť vstúpiť do tých všetkých kvapiek a nerozmýšľať nad životom ako takým. Niekedy mám chuť chytiť niekoho, kto by bol v tých kvapkách so mnou. V posledných dňoch keď takto prší, tak som sa začal zamýšľať nad všetkým v živote. Dážď uhasí neraz v človeku kopec sĺz čo v sebe má. Fúka silný vietor a mám na očiach mám klapky, utekám pred svetom a nerozmýšľam raz nad systémom ktorý nás kope do kolien. Dážď zakryje všetok strach a neraz nám stačí sa zakryť kapucou a vychutnať si všetky kvapky čo mi padajú na hlavu.

Neraz keď človek stojí v daždi, tak sa snaží si pustiť hudbu a spievať si pesničku, ktorá má určité tóny. Keď kvapká, tak milujem ten pocit, lebo vtedy viem, že zrazu dostanem inšpiráciu písať. Koľko ľudí neraz deprimuje že prší a ja sa pri kvapkaní dokážem okamžite upokojiť a nemusím rozmýšľať ako malé decko, prečo skutočne prší. Aj viem že neraz dážď dokáže vyvolať povodne a môže spôsobovať škody, to je pravda, ale treba sa zamyslieť nad tým, že s tej pozitívnej stránky musí pršať. Lebo tak ako my potrebujeme vodu k životu, tak aj tráva a celkovo úroda potrebuje rásť. Keby bolo moc sucho, tak to by nebolo moc dobré. Fauna a flóra proste potrebujú žiť a dážď je jediný zdroj toho všetkého prežitia.  Mnoho ľudí nemá rado hromy a blesky, ale treba sa zamyslieť že vznikajú z nadmerného tepla v oblakoch. Ja to mám rád, lebo to vytvára peknú scenériu tohto sveta, aj keď viacmenej neraz blesk môže niekoho zabiť a vo väčšine prípadov to tak skutočne platí.

Dážď priamo očisťuje myseľ človeka, zrazu začne inak premýšľať, vnímať a začne cítiť ako by to malo v živote fungovať. Ako v živote neobídeme všetky fyzikálne zákony a všetko funguje ako také švajčiarske hodinky. Celý náš svet funguje na istej rovnováhe, kedy doslova vyrovnáva dokonca aj naša zem v ktorej žijeme. Ako potrebujeme k životu slnko, tak k životu potrebujeme aj dážď a treba sa na to pozerať s každej strany. Neraz viem čo to znamená byť ospalý, sklesnutý a podráždený, ja takéto pocity nepociťujem a ani ich moc nedávam najavo.  Aj keď neraz človek si radšej pri tomto dážďi radšej pospí, ako by mal niečo robiť.  Lebo doslova upokojuje ľudskú dušu, keď náhodou plače a to je na tom dosť silné. Celkovo je to tak zvláštne sa nad všetkým takto zamýšľať a hľadať na niektoré otázky odpovede. Stále ten kruh funguje dokonale ako všetko v živote a stačí sa na chvíľku do toho všetkého ponoriť. Na chvíľku uzavrieť v sebe všetko a nedávať to von, lebo ten dážď je jediná vec v živote čo dokáže reálne upokojiť človeka na duchu a na duši.