Musím sa priznať že málokedy robím niečo z ťažkým srdcom. Ako som začal písať vedeli to len 3 ľudia v danej dobe. Lebo som si chcel samostatne vybudovať určitú komunitu. Čo sa mi neskôr podarilo a vstúpil som do niečoho neprebádaného. Za jeden deň mi pribudlo cez 1 000 až cez 1 500 ľudí čo si moju stránku otvorili. Cítil som vďačnosť a pokoru že sa niečo v živote podarilo. Vytvoril som stránku z hľadiska toho že bolo dôležité nájsť si niečo čím by som zamestnal hlavu v tom čase od školy. Samozrejme aj na začiatku som sa stretol s tým že nie všetci ľudia to čo robím prijali. A ja som to bral vtedy ťažko, ale pravdepodobne som to potreboval. Lebo ma to mnohému naučilo a to bolo tvoriť obsah čo ľudom niečo reálne dá. Vybral som sa na cestu s ktorej nebol úplne návrat späť, teda som si to myslel. Ale táto cesta ma naviedla na veci čo by som normálne nezažil.
Samotné témy sa na začiatku tvorili ťažko, veľa som nad tým premýšľal. Každá téma vychádzala zo života a s toho čo som zažil. Vychádzal som z určitého pozorovania, niektoré články ma napadli pri prechádzkach von. Vždy som písal ráno a strávil som nad písaním aj 2 hodiny. Občas aj viac ak téma bola rozsiahlejšia a o to viac mi na tom záležalo. Potom ma jeden človek inšpiroval a zistil som že písať pri hudbe ide oveľa lepšie. Pri hudbe som sa dokázal vrátiť do minulosti a rozpomenúť si na určité veci v živote. Na písanie som začal využívať ambientnú hudbu a Lo-Fi. Alebo som z názvov skladieb vyskladal určité články, teda že som použil nadpisy. Vedel som že sa mi to do daného článku tematicky hodilo. Začalo ma písanie baviť a podarili sa mi v ňom dôležité ciele. Moju stránku za celých 12 rokov navštívilo cez 80 000 ľudí a 110 000 ľudom sa zobrazila.
Zo stránkou som sa zapojil aj do súťaže Bloger roka od už bývalého Abdonu. Ešte predtým som sa zapojil aj inde, ale tam som neuspel. V Bloger roka som získal 2. miesto a o rok neskôr 1. miesto. Absolvoval dva rozhovory ktoré sa týkali stránky a mňa. Ja som robil rozhovor čo sa stretol z obrovským úspechom a bola škoda že som v tom kvôli náročnosti času nepokračoval. V písaní som vyjadroval aj určité spoločenské postoje a občas vznikli aj nedorozumenia. Ako som niečo v písaní rozoberal, nešlo to proti nejakému konkrétnemu človeku. Život je o tom aby jeho jednotlivé časti boli vnímané ako celok. Aby do seba všetko dokázalo zapadnúť a dávalo mi to zmysel.
S písaním prišlo aj určité kreatívne obdobie že som začal vymýšľať písané série. Najúspešnejšia séria sa volala Moment pravdy a tú som mal veľmi rád. Textovo som sa tam vybláznil a trvalo to 5 sérií. Vznikali aj koncepčné články a inšpiráciou mi bola a stále je moja najobľúbenejšia kapela Linkin Park. Ich hudobný štýl ma ovplyvnil v samotnej tvorbe najviac. Potom ma pri tvorbe ovplyvnili najlepšie svetové alternatívne kapely. Inšpirovali ma v tvorbe aj videohry z naratívnym príbehom a jeden príbeh som písal s pohľadu ženy. Prvý sci-fi príbeh inšpirovaný hrou sa volal Snový pád, kde som postavám dal iné mená. A ďalšia písaná séria bola Život je zvláštny podľa úspešnej videohry Life Is Strange. Inšpirovať sa a dať do toho niečo svoje bola najväčšia výzva a podarila sa. Urobil som aj recenzie na určité hudobné albumy a pesničky čo mi robilo radosť tvoriť.
Teraz k jadru veci prečo som sa rozhodol skončiť s písaním je jednoduchý. Nie sú za tým ľudia čo by ma odrádzali od písania a hovorili mi že toto by som mal zabaliť. Je za tým určitá psychická únava a písanie ma začalo vyčerpávať že som prestal mať energiu na iné veci ktoré milujem. Začal som sa dostávať miestami pod určitý psychický tlak a riešiť že či ľudí svojou tvorbou oslovím. Napriek tomu že sa to podarilo, stále som mal pochybnosti. Postupne som začal cítiť že vnútorne vyhorievam a začal som písať čoraz menej. A myslel som že to potiahnem do konca roka alebo do konca roka 2025. Ale čoraz viac si uvedomujem, že už som v rámci písania dosiahol všetko. Veľa vecí sa podarilo, lebo ma v tom podporili ľudia čo články čítali. Mať tú najlepšiu komunitu čitateľov je miestami splneným snom každého človeka čo tvorí.
Uvedomujem si že nové články môžu ľudom chýbať, ale zároveň pokračovať by viedlo k určitej stagnácii a to nechcem. Chcem aby si ma ľudia pamätali ako človeka čo ľudí svojimi myšlienkami inšpiroval. Neraz to potvrdzovali slová ľudí čo mi do správ napísali že im moje písanie pomohlo. A tí ľudia ma motivovali aj v momentoch kedy som chcel skončiť a povzbudili ma ísť ďalej. A všetkým tým ľudom som veľmi vďačný, lebo bez nich by som to tak dlho nerobil. Písanie ma naučilo viac si premyslieť svoje myšlienky a potom som to dal von. Začal som menej pozerať na čísla a viac si vážiť každého čitateľa. To že skončím s písaním na WordPresse neznamená že úplne prestanem s písaním a určite sa nejakým iným spôsobom ľudom prihovorím. Môže sa stať že mi to nevydrží ani pol roka a tá chuť do písania sa mi znova vráti. Ale cítim že je moja misia naplnená a budem držať palce ľudom čo v tom pokračujú.
Ďakujem ľudom za túto úžasnú písateľskú cestu, bolo to úžasných 12 rokov. Uvedomujem si že začína moja nová cesta čo mi môže otvoriť dvere inde. To že sa lúčim zo stránkou neznamená že si z nej nebudú môcť ľudia nič prečítať. Samozrejme sú všetci na stránke vítaní a budem rád ak si tam nájdu svoje obľúbené články ktoré som za celé obdobie vytvoril. Boli vytvorené rozmanité články kde som ľudí pustil do svojho vnútorného sveta. Bolo mi cťou a potešením pre vás písať a vedieť že to malo zmysel. Môj život bude ešte pokojnejší a ja sa vnútorne cítim ľahšie. Cítim že som zo seba zhodil balvan čo ma ťažil a už cítim vnútornú úľavu. Na písanie budú tie najlepšie spomienky a nechám stránku žiť vlastným životom. Určite každý kto začne písať a tvoriť niečo tak môžem WordPress odporučiť.
Písacia cesta začala 2.8.2012 a skončila 12.5.2024.