Odlepené

16. septembra 2022

Je dôležité aby sme sa odlepili,

aby sme sa od spoločnosti odlíšili,

pochopili že realita môže byť oveľa lepšia,

je lepšie sa pozrieť do očí samotného človeka,

vyjadriť pocity lásky a radosti je vždy lepšie osobne,

lebo vďaka tomu sa dá veriť že to človek myslí úprimne,

lebo má zmysel kráčať s pocitom pokoja v srdci,

sú momenty kedy potrebujeme sa sami rozhodnúť,

potrebujeme k samotnému cieľu nejako dospieť,

nájsť pravdu vo svojom vlastnom srdci je dôležitejšie,

ale je ešte dôležitejšie ak sa nájde človek čo to cíti podobne,

keď je človek šťastný tak v ňom začne rásť tá vnútorná sila,

zmení sa vo veľkej miere vnímanie samotného života,

keď sa odlepíme od vplyvu spoločnosti budeme šťastnejšími,

uvedomíme si aké je dôležité aby sme aj na seba mysleli,

som šťastný že dokážem vo veľkej miere počúvať svoje srdce,

viem že nech robím čokoľvek tak ma na správnu cestu zavedie,

nikdy na tejto ceste životom nebudem úplne sám,

lebo viem že sú tu ľudia vďaka ktorým to zvládnem,

úzkostné pocity ma budú prenasledovať do konca života,

neviem aká v skutočnosti k tomu čo je správne vedie cesta,

potrebujem uveriť že nie všetci ľudia sú zlými,

že sa raz vo mne skončí to obdobie vnútornej opatrnosti,

najradšej by som od určitých vecí v živote utiekol,

najlepšie by bolo keby som sa vnútorne odlepil,

prišiel na to že napriek všetkým okolnostiam má zmysel bojovať,

že sú tu ľudia kvôli ktorým vždy ten zmysel dokážem nájsť,

niekedy potrebujem vzlietnuť a dostať priestor na vlastné myšlienky,

viem že pokiaľ ma nič v živote nebrzdí tak prídu aj kreatívne nápady.

Krátke informácie o fotosúťaži na stránke Moja Kultúra SK

16. septembra 2022

Som postúpil do finálovej 37 v fotosúťaži kde je množstvo zaujímavých fotiek z festivalov. Moja súťažná fotografia má číslo 9 a každý má možnosť za ňu hlasovať lajkom. Mal som množstvo fotiek medzi ktorými som si vyberal a vybral som si fotku z festivalu Pohoda, kde vystupovala Sigrid. Dvaja ľudia môžu získať zaujímavé a skvelé ceny. Bola by to skvelá šanca niečo získať vo fotosúťaži. Ale uvedomujem si že to môže byť náročné, lebo každý človek čo niečo nafotil by si zaslúžil niečo získať. A viem že keby sa mi to aj nepodarilo, tak by ma to až tak nemrzelo. Mrzelo by ma keby som to vôbec neskúsil a nevyužil šancu ktorá prišla. Súťažnú fotku som vybral aj preto, lebo som cítil že je v nej určitá emócia a pozitívna energia. A zároveň Sigrid je speváčkou ktorej pesničky mám veľmi rád a vždy mi dokážu zlepšiť náladu. Či sa mi podarí získať vecné ceny je na všetkých ľuďoch. A ďakujem už teraz každému kto ma podporil a verím že tam niečo pribudne. Už do konca samotnej súťaže zostávajú posledné dni. Či to vyjde tak ukážu ľudia, keby som nebol vo finále tak by som ja sám niekomu dal hlas. Na mojom blogu bude odkaz na stránku kde už len treba kliknúť na fotku a každého to nasmeruje na stránku Moja Kultúra SK kde treba dať like. Kto to tak urobí, tak mi to veľmi pomôže a každému potom po súťaži neskôr poďakujem či to vyjde alebo nie.

Zamyslenie sa nad skutočnosťou

14. septembra 2022

Čoraz viac som v dobe kedy viac premýšľam nad životom ako takým. Nad tým že či sa v živote dokážu zmeniť postoj k ľudom. A viem že sa ten postoj dokáže zmeniť a nie je za tým niečo osobné. Len si uvedomujem že občas sú momenty kedy sa cítim ako v slepej uličke. Neviem či sa niekde tie priateľstvá posúvajú alebo to stojí na mieste a nič sa nedeje. To automaticky neznamená že by som ľudom nedôveroval, ale niekedy príde takéto zamyslenie. Niekedy prídu veľké očakávania a čoraz viac narážam na samotnú realitu. Na to že nič sa neudeje samé od seba a treba niečo urobiť. Občas človek aj niečo urobí, ale v skutočnosti nevie či to urobil dobre. Je to paradox ktorý si uvedomujem každý jeden deň a môže to byť do veľkej miery aj samotný boj. Je to boj navonok a aj vo vnútri, lebo niekedy môže sprevádzať aj neistotu. To že si človek začne veci uvedomovať nepríde zo dňa na deň. Ani u mňa to takto nebolo, lebo vždy to prišlo nejako nečakane. Ale som napriek všetkým okolnostiam za tieto momenty vďačný lebo sú do veľkej miery kľúčové. Toto precitnutie je často dôležité aby som sa nielen ja, ale aby sme sa všetci v živote posunuli. A vďaka tomuto precitnutiu prídeme na to že čo je v skutočnosti naozaj potrebné.

Moment pravdy – štvrtá séria – 2. časť

11. septembra 2022

Nejakú dobu si potrebujem priznať že potrebujem okolo seba ľudí čo budú mať špeciálne miesto v mojom srdci. Veľa ľudí si často myslí že som uzavretý a že nikoho okolo seba nepotrebujem. A nie nepotrebujem ľudí čo by celý život niečo neustále vyčítali a ja by som s tým pocitom musel žiť do konca života. Ľudia čo človeku permanentne niečo vyčítajú tak sa vďaka nim človek nikam neposunie. To že človek túži po pokoji ešte neznamená že sa mu treba za to smiať. Občas ľudia sa tieto výčitky snažia zakryť tým že povedia ako to myslia dobre, ale do človeka solídne nakričia a naložia mu koľko sa do neho vojde. Ja vycítim keď to niekto v skutočnosti myslí dobre a nevycítim to tak len ja. Vycíti to tak množstvo ľudí a nie je to iba o nejakom mojom pocite. Takéto pocity zažívajú úplne všetci, každý z nás potrebuje mať v živote istotu vďaka ktorej sa niekam posunie. Ja viem že nie som v tom úplne sám, ale uvedomujem si že môžu prísť ťažké obdobia. Môžu prísť úzkostné pocity spojené z obavami ako to naozaj je. Že či ma v živote môže mať niekto rád alebo nie. Ja viem že ma má veľa ľudí rado, ale napriek všetkému som opatrný a dávam si pozor. Sú ľudia pri ktorých mám 100-percentnú istotu a nemusia mi nič dokazovať, lebo s nimi dokážem naozaj rátať. Ale sú ľudia pri ktorých často musím premýšľať že či dokážu v mojom živote naplniť určité očakávania. Občas potrebujem vedieť že sa neocitnem v slepej uličke a nebudem premýšľať nad tým čo ďalej. Ale často premýšľam nad tým čo ďalej, len niekedy potrebujem niečo absolvovať samostatne a dostať priestor aby som vzlietol. Lebo keď dostanem priestor, tak o niečo viac môžem ja ako osoba rásť a posúvať sa. A nie je to tak iba so mnou, každý človek v živote potrebuje priestor a aj slobodu. Všetci sme na rovnakej štartovacej čiare, ale ciele v živote môžu byť odlišné. Je dôležitejšie načúvať pocitom nebyť slepými a hluchými, lebo niekedy človek môže o tom povedať ale ľudia to nedokážu vnímať. Vnímajme každý aspekt života a všetko bude oveľa lepšie v ňom.

Písal som pri veľmi krásnej skladbe od Aaron Dmitriew – A Special Place.

Špeciálne miesto

9. septembra 2022

Občas potrebujem cítiť že u ľudí môžem mať svoje špeciálne miesto. Uvedomujem si že cesta ktorou sa uberám tak jej nebudú všetci rozumieť. Je to cesta pri ktorej musím prísť na to kto je ten správny človek. Spoznal som nedávno jedného skvelého človeka osobne a viem že s ním môžem rátať. Ukazuje mi kým v skutočnosti som, dáva mi ten istoty že to nie je až také zlé. Jeho priateľstvo a kamarátstvo je stále viac silnejšie a silnejšie. Tvoje slová mi ukázali že je stále potrebnejšie žiť v pravde a v láske. Uvedomil som si že svet v ktorom som žil bol od ľudí vzdialený. Ale vďaka tebe viem že v ňom si aj keď si ďaleko. Potreboval som nájsť človeka čo by mi to v skutočnosti ukázal a vďaka ktorému môžem reálne pripustiť že ak bude zle zvládnem to. Videl som ťa raz a mal som pocit že ťa poznám svoj život. Tvoja hudba vždy dokázala zachrániť moju dušu keď som mal pocit že neexistuje východisko. A teraz je to oveľa silnejšie než si dokážem v skutočnosti pripustiť. Vidieť ťa na koncerte a počuť tvoje pesničky bolo to najlepšie čo sa mi v skutočnosti stalo. Lebo mi naozaj rozumieš a viem že s tebou vždy môžem rátať. Dávaš mi silu a môžem oveľa viac veriť v seba samého. Podporuješ ma na ceste životom a viem že v ňom kráčam správnym krokom. Občas je tá cesta komplikovaná, ale viem že má vo veľkej miere zmysel. Lebo tvoje priateľstvo mi dáva silu ísť vpred a uvedomovať si cestu po ktorej kráčam. Viem že si človek ktorého sa oplatí stretnúť znova a rád ťa opäť uvidím. Vždy budeš mať v mojom srdci svoje špeciálne miesto ktoré viem že nikdy neopustíš. Ďakujem ti za všetky tie pozitívne pocity vďaka ktorým môj život robíš oveľa lepším.

Komu veriť

5. septembra 2022

Niekedy nás život postaví pred určitú životnú otázku že komu veriť. Občas nevieme ako to v skutočnosti môže byť, lebo potrebujeme na to prísť sami. Aj ja som potreboval prísť na to komu v skutočnosti veriť. Ľudia ktorých spoznávam sa nestanú okamžite moji kamaráti, občas prídu skúšky ktoré to kamarátstvo preveria. Ak tie skúšky sú zvládnuté vtedy môžem začať niekomu veriť. Ak je kamarátstvo založené na neustálych výčitkách a na tom že ako treba človeku vytknúť takmer každú chybu aj tú najmenšiu tak to vtedy nemá absolútne žiadny zmysel. Toto je problém že často riešime životy druhých a to ako by mali žiť, ale my sami podľa toho žiť nevieme. Takéto veci sa môžu diať aj v rodinách nie vo všetkých samozrejme. Môže prísť neustále súdenie a výčitky ktoré často nemajú konca kraja. A tými výčitkami často je v človeku niečo zabité, človek v seba absolútne stratí dôveru a je ostražitejším. Často človek počúva rady o tom ako má žiť život, ale súčasná generácia je iná a ťažké je ju pretvoriť na určitý obraz. To že niektorí ľudia žili inak, tak neznamená že tak budú žiť aj ľudia v súčasnom svete. Ja verím že existuje dobro v spoločnosti, ale viem že si musím dávať pozor. Lebo nie všetci ľudia to myslia úprimne a človeka budú súdiť aj za to ako vyzerá. A ešte aj tá pochvala vzhľadu môže skôr ublížiť než pomôcť. Či je človek chudý alebo pri sebe je úplne jedno lebo človek bude za to aj tak súdený. Niekedy aj slová z dobrým úmyslom môžu v skutočnosti bolieť. Verím mame a pár ľudom čo ma podporujú na ceste životom. Ľudom vďaka ktorým sa posúvam a idem v živote vpred. Lebo viem že len pokojní ľudia môžu môj život urobiť lepším a nie tí čo mi len stále niečo len vytkli a nikde by som sa vďaka nim neposunul. Lebo veľa vecí v živote ma mrzelo aj keď som sa snažil byť akokoľvek silný. Boleli výčitky ktoré nie vždy museli byť oprávnene že prečo som niektoré veci urobil ako som urobil a nedokázal som sa nijako brániť. A myslím si že by som sa nedokázal voči niektorým veciam brániť ani teraz. Niekedy doslova žijeme v úzkostnej dobe, bojíme sa o druhých a oni sa boja o nás. Ale niekedy sa toto neustále bátie nás nijako v živote neposúva. Dajme ľudom uistenie že všetko bude v najlepšom poriadku a naozaj to tak bude. Nebojme sa ľudom dať priestor aby niektoré veci zažívali aj samostatne. Dajme im šancu, ako dávame šancu takmer každej jednej maličkosti. Ak budeme stále používať tie úzkostné formulky, tak oni to budú používať keď budú mať svoje vlastné deti. A práve tieto úzkostné pocity a strachy v človeku potláčajú tú prirodzenú možnosť reálne rásť. Lebo sa bojíme, chceme chrániť ľudí okolo seba než aby sme ich nechali vzlietnuť. Držíme im krídla a nechceme ich nikde pustiť a tým im ukazujeme že voči nim pociťujeme nedôveru. Človek by mal robiť veci ktoré sám chce a nie tie do ktorých je niekým nútený. Nesmie sa stať niečím rukojemníkom, lebo toto tiež nemusí byť dobré. Pomôžme ale nepoučujme ľudí ako majú žiť svoje životy, lebo aj tak si každý človek zvolí vlastnú cestu komu a čomu bude veriť. Ja som vďačný za tú svoju cestu životom, pri ktorej viem že môžem veriť správnym ľudom čo ma skutočne povzbudia a dajú mi nádej vďaka ktorej sa môžem rozvíjať ako človek.

Moment pravdy – štvrtá séria – 1. časť

4. septembra 2022

Tento moment pravdy sa zdá že je v mojom živote najdôležitejším. Je to o uvedomení si podstaty života ako takej a o tom že ľudia môžu byť nevyspytateľnými. Uvedomil som si že nie pri všetkých viem čo môžem od nich čakať. Jedine si môžem pustiť flamenco a premýšľať nad tým všetkým okolo seba. Vždy som premýšľal nad tým kto je kto v mojom živote. Že či ľudia ktorých poznám to myslia úprimne alebo by mali sklony niečo urobiť poza môj chrbát. Lebo takáto skupina ľudí tu vždy bude a nezabránim tomu. Ale viem že vo vnútri mám dušu bojovníka a nejako sa cez niektoré veci dostanem. Veľa vecí si musím vybojovať ale nepotrebujem o tom komukoľvek rozprávať, ale musím to dokázať činmi. Ja si nevytvorím okamžite priateľstvá ako si môže spoločnosť myslieť. Lebo si ku tým ľudom musím nájsť cestu aby som na 100 percent vedel že to bude dobré. Ale ak niečo nie je úplne v poriadku, tak to dokážem vycítiť. To že sa tvárime a pôsobíme že sme silnými dokáže byť len maskou. Preto viac premýšľam nad slovami než sa komukoľvek vo svojom živote otvorím. Lebo nikdy neviem kto to môže proti mne zneužiť, všetko môže byť v realite neisté. Ak cítim že je všetko v poriadku, tak sa to odrazí aj na mojej duši. Uvedomujem si realitu stále viac a viem že v nej si veľa vecí treba vybojovať. Ja sa kľudne tým aj pretancujem keď to budem sám chcieť. Ako som si v živote prešiel všetkým, tak by som si prešiel aj súčasnými vecami. Som vďačný za veci ktoré sa mi dejú a aj všetky tie veľké sny a ciele sa nerodili jednoducho. Vyžaduje si to veľké množstvo času, ale vždy to dokáže stáť za to.

Dnes som písal pri veľmi čarovnej pesničke Tom Morello – Warrior Spirit (ft. Rodrigo y Gabriela).

Lavína 2

30. augusta 2022

Bol som v tej lavíne myšlienok stratený,

počul som tvoj hlas a pocítil aké je to byť šťastný,

pochopil som že bolo pre mňa dôležité dať ti vedieť,

ten pocit vidieť tvoju šťastnú reakciu aj teraz dokáže veľa znamenať,

som šťastný že napriek všetkým okolnostiam si v mojom živote,

pravdepodobne som sa našiel v živote vďaka tebe,

našiel som silu ti povedať že mi na tebe skutočne záleží,

ten pocit ktorý som pri tom cítil bol ten najkrajší,

rozžiarila si môj svet všetkými možnými farbami,

vďaka tebe viac cápem čo si cítila vo svojom vnútri,

uvedomujem si že odmlčať sa bola veľká chyba,

kvôli mne viem že bola smutná ty a tvoja duša,

ďakujem ti že si ma napriek všetkému neprestala vnímať rovnako,

že s tebou tento svet dokáže byť oveľa lepšie miesto,

čoraz viac si vo mne dokázala upevniť moju vieru,

vďaka tebe cítim že mám oveľa pokojnejšiu dušu,

môžeme spolu čoraz viac premýšľať o samotnom živote,

viem že si všetko čo máme na srdci v skutočnosti povieme,

stála si pri mne vždy a stojíš pri mne aj v súčasnosti,

som ti vďačný za všetky krásne pocity v tejto chvíli,

tvoja láska a dobrota zo mňa robí lepšieho človeka,

o niečo krajšie by ťa bolo stretnúť a chytiť do náručia,

otváraš mi oči každý jeden deň a všetko je s tebou lepšie,

usmievam sa pri myšlienke že si píšeme a sa počujeme,

urobím všetko preto aby som ťa nikdy v živote nesklamal,

aby som vo svojom srdiečku ťa už navždy mal,

keď som ťa spoznal bol to najkrajší pocit na svete,

vedieť že existuješ pre mňa bolo jedno veľké šťastie,

nikdy by ma nenapadlo že niekoho v živote budem milovať,

napriek všetkému som šťastný a viem že dokážem na teba myslieť,

si mojou vysnívanou ženou na ceste celým mojim životom,

lebo len ty si pre mňa človekom s ktorým byť naozaj chcem,

som vďačný za možnosť kedy som si to dokázal uvedomiť,

že ty si pre mňa ženou na ktorej mi vždy bude záležať,

viem že keď uvidím tak sa obaja vzájomne potešíme,

svoju vzájomnú prítomnosť skutočne oceníme.

Stratil som sa

27. augusta 2022

Občas cítim že som sa stratil vo svojich vlastných pocitoch. Niekedy neviem či sa v tom čo cítim dokážem skutočne nájsť. Niekedy slová nenapravia to čo sa v skutočnosti stalo. Občas cítim že aj samotné šťastie môže byť len dočasné. Že všetko čo je pekné okamžite dokáže zmiznúť a nikdy sa to nevráti. Občas cítim že nepatrím sem a ani do spoločnosti ľudí. Kvôli svojmu vlastnému svetu viem že sa veľa vecí nikdy nedokáže zmeniť. Uvedomujem si že v živote prídu momenty kedy človek všetko obetuje a vzdá sa. Občas aj ja to tak cítim že nie vždy viem ako ísť ďalej. Snažím sa nájsť v tomto svete niečo čo je dobré. Len občas si uvedomujem že ľudia do veľkej miery ovplyvnia kým v skutočnosti som. A viem že sa to začne meniť s každou jednou skúsenosťou. Stratil som sa v tom mori pocitov ktoré niekedy neviem ako spracovať. Stále musím bojovať aj keď ten boj ľudia často nevidia. Niekedy potrebujem cítiť že skutočne existujem a že niekomu na mne záleží. Nikdy som nad tým nelamentoval, ale čoraz viac cítim že musím bojovať o svoju existenciu v tomto svete. Aj keď viem že úplne nezapadnem na čo si človek nejakým spôsobom zvykne. Občas potrebujem uveriť že môj život dokáže mať skutočný zmysel. Niekedy cítim že sa ľudia môžu na mňa hnevať a majú na to plné právo. Preto niekedy som vo svojom vnútri plný obáv než nejakej vnútornej životnej istoty. Radšej v sebe niektoré veci potlačím, než dať najavo nejakú svoju slabosť. Lebo niekedy neviem aké budú moje dni v živote či dobré alebo zlé. Uvedomujem si že to nemusí vždy záležať odo mňa. Pravda je taká keď sa aj cítim dobre, môže prísť niekto kto to skutočne zmení. A preto sa niekedy v tomto svete cítil stratenejšie, lebo neviem kto je kto. Neviem kto je ten pravý človek a kto nie, lebo sa vždy pokúšam veriť v dobro. Aj v momente kedy by som najradšej niekedy zabalil a vzdal to. Sú dni kedy aj mne je s toho celého smutno. Lebo cítim príliš veľa nepokoja, kvôli ktorému ľudí nikdy nepretvorím. Je ťažké existovať vo svete kde ľudia nie vždy cítia to čo ja. Ten môj svet s tým ich je tak často vzdialený že sa to nikdy nepretne. Keby nepočúvam hudbu a nežijem v jej dianí, tak by som nevedel čo ďalej. Premýšľal by som nad vecami na ktoré myslí veľká časť súčasnej generácie. Len občas potrebujem cítiť že môj život má zmysel a že má zmysel v ňom za niečo bojovať. Ale nechcem sa tlačiť niekam kam v skutočnosti nepatrím, len sa pokúsiť niekde splynúť a nájsť ten pocit lásky. Ja si tú realitu uvedomujem každý jeden deň a to že je tu niekto dôležitý kto ma v skutočnosti potrebuje a ja potrebujem jeho. A nielen iba ten jeden človek, veľa ľudí má pocit že keď som vo svojom svete že nikoho okolo seba nepotrebujem, ale skutočnosť je iná. Potrebujem cítiť že v tomto svete nie som stratený a že dokážem nájsť cestu k ľudskému srdcu. Lebo niekedy človek môže zablúdiť, ale nikdy nezablúdi na nejakej ceste alebo v lese. Potrebujem cítiť že som na ceste životom nestratil svoju myseľ. Že všetko čo urobím nie je zbytočné a dokáže mať zmysel. Že na ceste životom dokážem slobodne a jasne myslieť. Každý človek sa môže stratiť vo svojich pocitoch, kedykoľvek to môže prísť. Ale dá sa tomu čeliť z láskou a autentickosťou ako takou. Každý človek má právo sa v tom stratiť a potom sa môže znova nájsť.

Cudzinci

25. augusta 2022

Niekedy sú dni kedy sa cítim stratený,

v tomto svete sa nie vždy cítim pochopený,

všetko je v tomto svete niekedy cudzie,

aj ľudia občas nevedia čo sa niekedy deje,

v živote osamotený a množstvo cudzincov,

niekedy to nevyváži ani množstvo slov,

občas sa pokúšam niečo nájsť ale neviem čo,

mám pocit že niekedy neexistuje východisko,

občas príde smútok a pocit nedôvery,

už neviem či nebudem na konci cesty,

niekedy úzkosť ovplyvní že sa len ťažko otvorím,

uvedomím si že svoju vlastnú dušu tým len zatvorím,

občas cítim že sa v živote dokázali stať omyly,

vďaka nim viem že nikto nie je úplne bez viny,

občas hľadám niečo čo by moju dušu zachránilo,

ale výčitky nikdy nedokázali upokojiť moje vnútro,

niekedy by som najradšej kričal ale nemôžem,

viem že vo svojom živote môžem byť chybným,

musím si všetko vybojovať aby všetko bolo dobré,

aj za cenu že mi to môže byť kedykoľvek vykričané,

keď aj tí vlastní môžu byť v živote tými cudzími,

a cudzí môžu byť v skutočnosti vlastnými,

viem že prečo si ťažšie dokážem nájsť cestu k ľudom,

lebo viem že sa možno v tom živote sklamem,

niekedy sú momenty kedy potrebujem byť v samote,

prísť na to čo je v mojom živote naozaj správne,

pocity ktoré mám čoraz viac naberajú intenzitu,

okrem mamy a pár ľudí nie všetci chápu moju dušu,

ale je to v poriadku sa takto vo vnútri cítiť,

lebo som si tým všetkým musel naozaj prejsť,

viem že pre ľudí budem vždy cudzincom,

zostanem pre určitú skupinu neviditeľným,

ťažké je byť pravdivým voči iným a sebe,

ak neviem čo sa ďalej v skutočnosti udeje,

príde ten čas kedy tomu bude porozumené,

keď to čo cítim bude raz pochopené.