365: 2012 – 2022 – Mladosť

Časy keď ma rodičia učili chodiť navždy pominuli,

budem im navždy vďačný že ma rozprávať naučili,

nejednu facku dostávam od samotného života,

keď som bol malé dieťa ma napadla nejedna kravina,

školské časy boli veľmi bláznivé ako ja sám,

už sa postupne na fotkách ani nespoznávam,

poznal som momenty kedy som sa cítil šťastný,

ale pravdepodobne som nebol dosť uvedomelý,

vo vnútri srdca sa diali úplné iné veci,

pamätám si ako sa mi v škole niektorí vysmievali,

kráčam tým svetom a nerozumiem vôbec prečo,

pravdepodobne bolo správne prežiť si všetko,

v mladosti som riešil úplne iné problémy,

ale aspoň bolo v skutočnosti veľa srandy,

čím vážnejší svet býva okolo mňa,

stála pri mne nejedna osudová žena,

na všetkom som sa dokázal kedysi smiať,

ale vtedy som to nedokázal v sebe nijako ovládať,

postupne som zvážnel a viac spozornel,

viem že sa svet len okolo mňa netočil,

bol som príliš nezrelý a veľmi slepý,

aj keď stále mám pocit že som vnútorne naivný,

som vďačný za niektoré prežité zážitky,

za všetky správne životné kroky,

určitá etapa života je už dávno za mnou,

bolo ťažké sa lúčiť s nejednou spomienkou,

učím sa žiť s myšlienkou že som iný,

že často tým čo býva často zamyslený,

viem aké to bolo byť extrovertom,

ďakujem momentu kedy som sa stal introvertom,

viem že možno nie som vždy taký ako by každý chcel,

lebo každý na tejto zemi je krásny originál.

365: 2012 – 2022 – Skúšame sa nájsť

Skúšame sa nájsť v tomto svete,

pochopiť že všetko sa pre niečo deje,

učíme sa aké je to vďaka láske milovať,

snažíme sa ľudom čo nám ublížili odpustiť,

veľa mostov sa počas života spálilo,

zo života si postupne robíme peklo,

hľadáme vzťahy s ľuďmi ktorí nám rozumejú,

ale potkýname sa o ľudí čo nám vôbec nerozumejú,

čakáme kým príde niekto kto zmení náš život,

človek kvôli ktorému podstúpime nejeden test,

nájsť niekoho s kým môžeme dýchať tento vzduch,

že nie všetko bude končiť len pri predstavách,

niekedy sú momenty kedy je ticho lepšie,

v ňom dokážeme nájsť všetky odpovede,

nájdeme v ňom reálny pohľad na vec,

vieme že toto ešte nie je žiadny koniec,

len všetko postupne nahradili virtuálne pocity,

na tomto sú postavené dnešné sociálne vzťahy,

už to dávno prestalo byť o skutočných hodnotách,

dnes je to iba o prázdnych frázach a slovách,

v živote nájsť niekoho normálneho je stále ťažšie,

ale nesprávnych ľudí okolo seba nájdeme ľahšie,

tí ktorí nás milujú tých sa snažíme obísť,

ale pre nesprávnych ľudí sa vieme vždy rozdať,

slučka na krku stále vnútorne veľmi ťaží,

sklamanie tak veľmi v živote zabolí,

keď niekedy ani tie slová nepomôžu,

strácame lásku kvôli vlastnému rozumu,

rozpad spoločnosti často býva kvôli hádkam,

lietajú facky a všetko začína klamstvom,

našli sme niečo čomu sme prestali rozumieť,

postupne sa v tej rieke učíme plávať,

prídeme na to že sme sa príliš snažili,

že niekedy je lepšie aby sme spomalili,

nájdime sami seba v tom mori problémov,

vyjadrime sa srdcom a bez zbytočných slov.

365: 2012 – 2022 – Posolstvo nádeje

Každý z nás v niečo prirodzené verí a má pocit že sa môže niečo zmeniť. Všetci vieme že jedine človek môže veci reálne zmeniť a niečo urobiť. Žijeme v časoch, kedy si viac musíme uvedomiť že nemá význam proti sebe bojovať. Riešiť neustále polemiky kto má v čom pravdu, tak v skutočnosti nevyriešia nič. Len budeme stále na tom jednom mŕtvom bode a nikde sa neposunieme. Nemôžeme sa hádať kvôli tomu že má niekto na veci odlišný názor, len možno by bolo lepšie vzájomne sa pochopiť. Stále verím že v živote nikdy nie je nič stratené a že sa oplatí za veci bojovať. Mali by sme vzájomne jeden druhému dodať nádej, lebo v skutočnosti toto všetci potrebujeme. Každý z nás by si mal uvedomiť že prečo tu reálne je a že či dokáže priniesť nejakú osvetu. Sme sa narodili, aby sme spoznali krásne ale aj temné zákutia nášho sveta. Aby sme si vždy uvedomili že čo je dobré a zlé, aby sme to prípadne odlíšili. Viem že žijeme vo svete ktorý je plný informácii a názorových stretov. Čítame si plno správ ktoré sú plodné o komentáre ľudí ktorí sa zaujímajú ako funguje svet. Ale často tie komentáre sú plné nenávisti a argumentov ktoré priam nespadajú do rúk inteligentného človeka. Ľudia si nevidia medzi sebou veci vysvetliť a často prestávajú byť kvôli tomu priateľmi čo nie je vôbec dobré. Preto by bolo lepšie, keby vo svete bolo viacej nádeje než neustáleho strachu o život. Nehľadajme stále medzi sebou len chyby a pozerajme sa na to, aký je človek vo vnútri. Chápme človeka zo všetkým čo k tomu a keď spraví niečo zlé, tak hneď nekričme. Ja viem že niekedy sa to ľahko vraví a môže byť situácia často iná ako sa môže zdať. Každý človek v živote si musí niečím reálne prejsť a je jedno či to je dobré alebo zlé. Lebo keby sa všetko iba pozitívne alebo iba negatívne, tak rovnováha je okamžite narušená. Jedno bez druhého skrátka nemôže nijako fungovať a toto je na živote zaujímavé. Možno nemáme každý deň usmievavý, lebo každý deň je v našom živote iný. Každý deň bojujeme z niečím iným a je iba na nás koľko môžeme reálne uniesť. Určite je dôležité, aby sa žiadny človek nevzdával a aby veril že raz bude lepšie. Aby stále myslel na to, že môže prísť niečo lepšie a že to môže zmeniť život každému. Všetci by sme mali veriť že veci ktoré sa v živote majú svoj zmysel. Lebo pokiaľ budeme veriť vo veci ktoré môžu byť správne, tak sa budú diať správne veci. Ja verím že existujú dobrí ľudia a že existuje nádej ktorá by pomohla všetkým.

Cieľová rovinka

Vždy som veril že všetko čo bolo tu napísané dokázalo ľudom pomôcť. Ale čoraz viac si uvedomujem že možno to nebol môj úplne prirodzený smer. Čoraz viac cítim že som v rámci vlastnej stránky povedal úplne všetko. Už cítim že nie je ľudom viac čo povedať, lebo už by to pravdepodobne až ta nebolo docenené. Cítim že už by som to robil nasilu a to by nebolo dobré. Je jeden projekt pri ktorom neviem či bude dokončený. Ale ďalšie dva budú dokončené, teda sa jedná o finálovú piatu písanú sériu Moment pravdy ktorá bude patriť ku tým najosobnejším a najdlhším. V štádiu príprav je aj spomienkovník pôvodne sa mal volať 365. Len po určitom skúmaní som zistil že samotný rok nemá 365 dní. Zmenil som názov čo by sa mi tematicky hodil a vďaka čomu by som tam dokázal písať aj hlbšie veci. Jedna časť tam budú články z celého obdobia písania a druhá časť tam budú veci čo sa na stránku nezmestili alebo som to v danom momente nevydal. Zamyslenia ľudskej duše je finálny názov a čo bol na začiatku použitý ako podtitul. Stránka skončí z viacerých dôvodov a tie budú vysvetľované postupne. Ale ten podstatný dôvod je že cítim ako mi dochádza inšpirácia. A všetky tieto veci môžu byť na úkor kvality. A cítim aj určitý nezáujem kvôli ktorému nie je motivácia to viac robiť. Vždy som to chcel skončiť aj preto, lebo to môže ľudom vadiť. Ale pokračoval som lebo tí dobrí ľudia ma motivovali a tí to prevýšili Len si uvedomujem že sú iné priority ako čítať ľudí čo za tým textom naozaj natrápia. Rozumiem tomu a preto veľa ľudí prestalo čítať. Ja už nebudem silou mocou písať ak budem cítiť že si to ľudia ani neotvoria. Nepotreboval som veľké čísla a ani som si to nikdy nešiel. Nechcem písať len preto, aby na stránke niečo skutočne bolo. Tento rok v rámci písania bude posledným a ukončím to v najlepšom štýle. 11. rok bude posledným a cítim že už mám iné priority ako písať a vedieť že to možno nie všetci otvoria. A ľudia čo si to naozaj otvorili že to nikdy nebolo robené zo zlým úmyslom. Títo ľudia ma motivovali písať, ale už je správny čas odísť zo scény. Prenechať písanie iným ľudom čo to dokážu robiť oveľa lepšie než ja. Sa blížim do cieľa a ešte dokončím posledné veci, aby ľudia na mňa nikdy nezabudli. Je správne ísť iným smerom, možno nebudem mať na výber a vrátim sa. Ale skôr to vidím tak že už ľudom nemám čo v rámci písania odovzdať. Stránka zostane aktívna, aby z nej ľudia mali čo čerpať, ale viem že sa pravdepodobne ku nej nevrátim. Môj cieľ cítim že je naplnený a či to bude ocenené ukáže až čas. Ale 2. a 1. miesto čo som získal bolo pre mňa motivujúce. Určite by bolo skvelé v tom pokračovať ďalej, ale uvedomujem že už sa vnútorne trápim v rámci písania a už by to nebolo dobré. Ak by som sa rozhodol ešte pokračovať už by boli články len raz do mesiaca čo by ľudia viac ocenili. A preto ešte to dôkladne zvážim či bude v rámci písania tento rok posledným alebo nie.

365: 2012 – 2022 – Existencia života

Niekedy človek rozmýšľa nad skutočne takými vecami že si povie otázku prečo. Premýšľa nad tým že či v tomto svete skutočne dokáže existovať. Či vie nájsť skutočne tú rovnováhu nájsť tak, aby si dokázal povedať že je už dostatočne vnímavý. Premýšľam neraz nad tým že či sa dá existovať vo svete kde nevieme čo je pravda a čo nie. Niekedy sa len vytrhne s kontextu niečo čo človek v skutočnosti nepovedal. Niekedy nevieme na čom v skutočnosti sme a ja s pozície človeka ktorý viac nad vecami rozmýšľa obzvlášť. Nie som človek čo by svoje súkromné a osobné veci zdieľal s ľuďmi, introverti nemajú veľa priateľov tých si zvyčajne vyberajú. Som ten človek ktorý viac premýšľa, analyzuje, hľadá na všetko odpovede. Nie som vták ktorý rozpestrie krídla a otvorí sa všetkým dokorán. Hľadám presne to čo ostatní ľudia a žijem život v súvislostiach. Premýšľam v živote nad každým slovom, pocitom, myšlienkou a nad tým čo dokáže ovplyvniť svet. Nevypisujem svoje súkromné pocity, ale skôr sa snažím poukázať na niečo pozitívne. Viem že v živote nie je potrebné všetkému porozumieť, len sa snažiť žiť tak aby sa dalo tešiť aj z maličkosti. V živote je dôležité aby sme zistili kto naozaj sme a snažili sa podľa toho žiť. Teším sa z maličkostí a z vecí čo sa v živote podaria. Uvedomujem že v živote ako sa dá zmýliť, tak sa dá aj niečo spraviť dobre. Len vieme že potrebujeme cítiť že máme kvôli komu existovať. Potrebujeme vedieť že sa nájdu ľudia kvôli ktorým ten život za niečo skutočne stojí.

365: 2012 – 2022 – Výslnie

Človek časom môže poznať výslnie,

môže od ľudí dostať skutočné uznanie,

nie vždy to môže reálne stačiť,

moju tvár každý môže niekde vidieť,

len nie na billboardoch a letákoch,

viem že nie je potrebné byť v otravných reklamách,

nebudem hrať hru ktorej vôbec nerozumiem,

hru pri ktorej dopredu viem že prehrám,

som tak tolerantný ako nikto v živote,

tolerujem toľko aby som ukázal že je všetko v pohode,

som schopný sa každému v živote odovzdať,

snažím sa vždy ľudí okolo pochopiť,

kým je čas zvládnuť všetky prekážky,

výslnie nie je vždy súčasťou mediálnej honby,

zvykol som si na to že ma ľudia pozorujú,

ale nezvykol som si že si tíško niečo šepkajú,

strach zo zmien má stále obludnejšie rozmery,

kvôli strachu s nepochopenia prichádzajú slzy,

nikto to nevidí lebo pocity sú tak silné,

keď sa niečo nepodarí tak to už nikdy nebude perfektné,

to dokonalé pozlátko sveta v jeden moment zmizne,

možno už to také dobré pravdepodobne nebude,

urobiť rozhodnutie znamená sklamať ľudí okolo seba,

prekonať niektoré obdobia často býva výzva,

život je plný odpadkov ktoré treba zahodiť,

duša je odpadkový kôš ktorý treba vytriediť,

je úplne jedno kto má aké postavenie,

preto je dôležité v živote pochopenie,

je jedno či je človek známy alebo neznámy,

ale čoraz viac to začína mať trhliny,

netvárim sa že som úplne bezchybný,

len skrátka som v myslení odlišný,

viem že nikomu reálne nepodlizujem,

lebo viem že to nie je riešením,

poznám keď si človek musí vyberať stranu,

často si musí priznať že má niekto pravdu,

niekedy neexistuje návod ako všetko dokázať,

skôr stačí samotný život reálne pochopiť.

365: 2012 – 2022 – Hľadanie cesty

Vo vnútri stále hľadám tú cestu,

pri ktorej budem cítiť lásku,

po ktorej už nebude žiadna bolesť,

chcel by som ju po niekom boku nájsť,

ak raz prídeš tak všetko bude lepšie,

v správny okamih si prišla ty,

čoraz viac chápeš moje pocity,

myslím na momenty kedy sa usmievam,

vďaka tebe všetko skutočne pochopím,

aj keď si ďaleko tak si blízko v mojom srdci,

keď bolo zle tak sme sa vzájomne podporili,

vďaka tebe som našiel tú skutočnú cestu,

cestu ktorá vedia k skutočnému pochopeniu,

si ako moja sestra ktorú vôbec nemám,

vďaka tvojim slovám viem že všetko zvládnem.

365: 2012 – 2022 – V korunách lásky

Svet okolo nás ukazuje že ako by to malo v skutočnosti byť. Viem že v živote každý z nás potrebuje lásku ktorá nás dokáže zmeniť k lepšiemu. Vravíme si že je lepšie keď sme sami a keď nemáme žiadne citové záväzky. Ale v skutočnosti potrebujeme niekoho kto by nás skutočne dokázal pochopiť. Viem že som poznačený tými vzťahmi a obavami že by som sa možno sklamal. Uvedomujem si že keby v mojom živote prišiel ten správny človek, tak by sa všetko zmenilo. Len nechcem na to tlačiť a viem že stojím v tej korune ľudí čo mi dávajú lásku. Tá láska od ľudí ma ženie dopredu a ja sa snažím to dobré ľudom vždy vrátiť. Nie je nič v živote dôležitejšie ako sa pokúsiť robiť radosť ľudom ktorých mám rád. Ďakujem tým správnym ľudom čo sú moji kamaráti a čo sa mi snažia skutočne pomôcť. Viem že mi možno nedokážu pomôcť zo všetkým, ale snažia sa ako najlepšie vedia. Viem že je to niekedy komplikované, ale napriek tomu sa snažím byť dobrým človekom. Vždy chcem dať ľudom dostatok lásky a to ani nemusím vo vzťahu. Ale keď budem z niekým vo vzťahu tak ho chcem ľúbiť najviac ako sa len dá. Nezavrhujem možnosť si nájsť dievča, ale viem že nemôžem na to tlačiť. Ale viem že sa mi dostáva dostatok lásky a nikdy o tú lásku neprídem.

Mimo

Naučil som sa stáť mimo všetkých tých vecí ktoré neviem zmeniť. Ponoril som sa do svojho sveta lebo som to tak skutočne chcel. Nechávam žiť svoje vlastné ja mimo všetkých drám a bez potreby hádania sa. Prečo som takým človekom akým naozaj som, lebo si uvedomujem vlastnú hodnotu. Lebo si uvedomujem že nepotrebujem kričať, hnevať sa alebo čokoľvek si dokazovať. Vždy som mohol byť iným, ale napriek všetkým okolnostiam to prevýšila moja vlastná dobrota. Ja si pripustím že ľudia okolo mňa môžu mať pravdu a nehádžem sa kvôli tomu o zem. Celý môj život mi záleží na tom aby som žil pokojne a bez stresov. Nikdy som do nepokojnej situácií nevstúpil a zo všetkými sa snažím vychádzať dobre. Lebo introverti sa nepotrebujú hádať z ľuďmi a nejako sa obhajovať. To že veci vnímam úplne inak ako veľká časť spoločnosti neznamená že som zlý človek. Možno sa taká bublina okolo mňa vytvorila a ja to ľudom okolo seba odpúšťam.

Nikdy som nepotreboval akúkoľvek svoju myšlienku silou mocou pretlačiť. A ani si silou mocou hľadať ľudí čo by so mnou reálne súhlasili. Len viem že si všetko v tomto svete musím vybojovať a tomu nie všetci budú rozumieť. Moja cesta životom je niekedy ako na hojdačke. Niekedy stúpam a inokedy padám, lebo viem že je to potrebné. Každý deň sa snažím nájsť silu na to, aby som žil zmysluplný a pokojný život. Lebo ja si to tak poviem, ale v realite je všetko iné. Nedokážem to oklamať na ceste životom je veľa prekážok a výziev ktoré musím zdolať. Musím prekonávať veci ktorých sa bojím alebo dať šancu ľudom ktorých sa niekedy bojím. Ak sa utiahnem do seba, tak mám na to extrémne pádny dôvod. Boli za tým predošlé skúsenosti z ľuďmi, ktoré mi voči nim dokázali naštrbiť dôveru. Preto cítim že som mimo sveta, kde nie sú tie vibrácie také aké by mali byť. Vzdialim sa a niekedy budem radšej ticho, než sa obhajovať a vedieť že by som nebol pochopený.

Za mojou dobrotou takpovediac môže byť aj to že celý svoj život ustupujem ľudom. Nikdy som nepovedal nie, lebo by som sa bál že by sa ľudia na mňa nahnevali. Je iné robiť veci keď človeka niekto poprosí a ja to samozrejme urobím z radosťou lebo sa nemusím ničoho báť. Niekedy si kvôli týmto pocitom prídem že som solídne mimo. Ale v skutočnosti je to tak preto, lebo moje vnútro je iné. Uvedomujem si že som citlivejším a viac ma dokážu slová zabolieť aj keď sú myslené v dobrom. Môj život nikdy nebol o tom že by som mal niekoho viac alebo menej rád. To že od života veľmi veľa nechcem je prirodzená vec, Predtým som si prial veľmi veľa materiálnych vecí, ale uvedomil som si že ma šťastným neurobia. Raz za určitý čas áno, ale najväčšie šťastie si človek musí vytvoriť sám.

Ak cítim že za všetkými slovami dokáže byť láskavosť, tak to dokážem oveľa viac prijať. Niektoré veci sú vo mne tak dané že až tak veľmi vec toho k životu nepotrebujem. Viem že môžem mať množstvo materiálnych vecí, ale v skutočnosti je dôležitejšie aby ku mne ľudia pristupovali z láskou a pokojom. Toto potrebujem viac ako všetky veci sveta, ktoré sa dajú nahradiť. Vzťah s človekom sa nedá niečím nahradiť a ani všetky zážitky. Radšej ku svojmu životu pristupujem skromne než si vyžadovať niečo čo mi v skutočnosti nikdy nemusí patriť. Veci ktoré chcem sa často za peniaze nedajú kúpiť a to je láska, pokoja, radosť a ľudské jednanie. Preto do veľkej miery sú mi malicherné a povrchné veci na míle vzdialené. Lebo ich jednoducho nepotrebujem a dôležitejšie je pre mňa žiť v prítomnosti. A nežijem tak preto lebo mi to bolo rozkázané, ale preto mám vo svojom vnútri oveľa silnejšiu vôľu. Keď mám nejakú myšlienku tak ju dokončím a nevykašlem sa na to.

Sú momenty kedy sa cítim vystrašený, úzkostne a utiahnem sa do seba. Na tieto pocity mám veľké právo a nie je potrebné mi ich zazlievať alebo vyčítať. Niekedy o tom čo cítim musím porozmýšľať a dostať sa s toho. Môže to trvať pár dní, týždňov alebo mesiacov lebo je moja duša príliš citlivou. Som rád že napriek mojej citlivej duši nejakých kamarátov a priateľov naozaj mám. Ak ma niečo duševne štve alebo bolí radšej sa vyspievam a to ma upokojí. Lebo niekedy potrebujem únik ak cítim že môže prísť niečo napäté a stresujúce. Nejde o konkrétnych ľudí v mojom živote, ale o to že sa takéto situácie môžu stať kedykoľvek. Niekedy jedno slovo môže pomôcť alebo ublížiť, lebo sú citlivými a môžu to zle brať. Čím viac chcem byť mimo a vzdialiť sa, uvedomujem si že ako to môže človeka dobehnúť. Pre mňa tá túžba byť vo svojom vnútornom pokoji oveľa väčšia, než vstupovať do konfliktov a kričať po ľuďoch.

Niekedy sa emočne rozkývem, lebo si uvedomujem že nie som skalou. Lebo niekedy vo svojom živote zažívam veľmi veľa emocionálnych šokov ktoré potrebujem postupne prijať. A kvôli takýmto pocitom sa môžem cítiť úplne mimo, ale je to napriek tomu úplne v poriadku. Lebo si uvedomujem že mi na tom skutočne záleží. Keď sa budem nejako vo svojom živote cítiť, tak si prajem aby to veľká časť ľudí rešpektovala a nepotláčala to vo mne. Keď budem niekedy plakať a budem kvôli tomu mimo, tak preto lebo ma dokáže dojať pesnička. Lebo ma nezaboleli slová, ale vcítil som sa do príbehu niekoho iného. Ľudia sa začali báť citlivým, lebo robia presne to čo chcú iní. Počúvajú slová typu buď pozitívny, neplač, neopúšťaj sa a ďalšie iné slová. Ale týmito slovami sa ľudom viac ublíži než pomôže. Niekedy ľudom čo sú smutnými alebo majú úzkosť treba dať pokoj, nechať ich aby sa s tej vnútornej bolesti dostali a vyliečili sa z nej. Ľudia majú právo sa cítiť zle a mimo preto im tieto emócie neberme.

Priznávam že aj ja mám takéto momenty a často ich neviem vysvetliť. Len viem že ich musím nechať odznieť a potom všetko dokáže byť oveľa lepšie. A často si spomeniem na myšlienku z filmu Invalid že ak sa človek začne hnevať, mal by si zaspievať. A niekedy si pustím hudbu, lebo nie vždy dokážu pomôcť ľudské slová. Ale sú situácie kedy aj ľudské slová mi dokážu dať silu. Som rád že mám svoj svet kde si vyberiem ľudí ktorých si do neho pustím. Viem že každá minca má dve strany a človek by sa nemal báť byť naozaj citlivým. Nie že si to vyžaduje šablóna v spoločnosti, ale preto lebo je človek veľmi krehká bytosť. Niekedy ľudia nedokážu vyjadriť myšlienky ústne, lebo sa boja nepochopenia a predsudkov. Každý človek má právo sa cítiť mimo a niekedy sa vzdialiť, aby našiel stratenú rovnováhu.. Všetci si zaslúžia aby im pocitom bolo skutočne porozumené.

365: 2012 – 2022 – Dôvod

V živote každý z nás potrebuje poznať že prečo sa veci okolo nás dejú. Potrebujeme tie riešenia ktoré by zlepšili náš život. Najme tie dôvody nám ukazujú že či dokážeme vysvetliť svoje pocity. Sem tam viem že život býva dosť zamotaný, ale treba ho žiť. Vždy existuje dôvod ktorý nás dokáže posunúť vpred a ukázať nám že prečo sme ľudia. Aj keď môže v živote prísť zrada od ľudí ktorých máme radi, ale musíme ísť ďalej. Lebo vieme že nikto za nás tie problémy nevyrieši, zostaneme jednoducho sami. Nie všetko v živote bude mať happyend, ale viem že sú ľudia kvôli ktorým skutočne žijem. Sú to ľudia pri ktorých viem že im môžem povedať všetko a viem že ma nezradia. Viem že si pri nich nemusím pamätať čo som povedal predtým a môžem si za svojimi myšlienkami stáť. Nie vždy ten život ponúkne návod ako treba riešiť problémy. Nie vždy sa vyriešia všetky tie vzťahy s ľuďmi na ktorých to predtým stálo. Občas aj tie konfliktné situácie sa nedajú vždy ovplyvniť. Ja mám svoje dôvody kvôli čomu skutočne žijem a každý na ne príde sám keď uvidí osobne. Lebo sú veci o ktorých sa jednoducho nedá písať a je ich lepšie riešiť v reálnom živote. Viem že aké to bolo milovať niekoho kto ma chcel zmeniť. Veľa ľudí by ma najradšej zmenilo na svoj obraz a ja to veľmi nechcem. Mám dôvod byť stále viac sám sebou a nepotrebujem sa na niečo hrať. Radšej budem mať viacero odlišných tvárí o ktorých ľudia ani netušia. Lebo viem že práve v tej odlišnosti je tá moja skutočná sila na ktorej to stojí. Odlišnosť je dôvodom vďaka ktorej viem že zo mňa robí lepšieho človeka. Preto som vďačný za ľudí čo ma chápu a ktorým svoju odlišnosť nemusím vysvetľovať.