Povedz to

Povedz to mi vraví moja vlastná duša, zobúdzam sa s pocitom premýšľania. Túžim zapadnúť alebo viac byť pochopený v tomto svete. Zavriem oči a uvedomím si že je tam určitá tma. Kladiem si veľa otázok a vravím si kedy tie pocity ustúpia. Nevypovedané myšlienky ktoré často nechávam za sebou, aby som sa postupne otvoril. Svetu a ľudom okolo seba, vypísať sa s pocitov ktoré sú silnejšie než ja sám. Lebo som bol v slepej uličke, mal som pocit že nikdy neuniknem. Unikol som s cesty ktorá ma vnútorne zväzovala a nikam ma neposúvala. Preto robím veci čo ma v živote robia šťastným a dávajú mi zmysel. Preto som začal nový štýl písania a postupne sa bude lepšiť. Zistil som že za celých 12 rokov som to robil spôsobom čo ma vyčerpával. Robil som to zle a veril som tomu ako to celý čas robím správne. Preto ma ľudia aj prestali čítať a menej sa o to čo píšem zaujímať. Musel som to zmeniť od základov a zadefinovať si jasný cieľ. Preto čoraz viac prestávam písať v reálnom čase a je dôležité ľudí na články pripravovať. Preto dané články nevyjdú v daný čas, ale v deň čo reálne určím. To že v nejaký deň niečo pripravím, neznamená že vtedy to bude von. Do určenia času vydania článku ešte môžem doladiť a upraviť drobné detaily. Už písanie nebude únavným a viac sa z neho budem tešiť.