Slepá ulička

Čoraz viac som začal cítiť že sa nachádzam v slepej uličke. Mal som pocit že sa s písania začala vytrácala radosť. Odišiel som na 12 dní, aby som zistil či môžem pokračovať ďalej. Vnútorne ma trápilo že sa vo svojich vlastných pocitoch opakujem. Aj som si niekedy poplakal, lebo som cítil v sebe určitú tmu. Mal som pocit že to čo robím nešlo moc dobre, moja myseľ bola uväznená v pocitoch a v otázkach na ktoré som vnútorne nenachádzal odpovede. Nič mi nepomáhalo, len hudba ale aj tak som cítil ako je všetko vzdialené. Písanie mi pomáhalo prekonávať pocity ktorých som sa bál. Ale už som cítil, ako som sa začal vnútorne vzdávať. Vždy som sa zobudil a cítil ako sa svet točí rovnakým smerom a nič sa nemení. Často som musel nájsť sám seba, aby som sa pohol v tvorbe a aj v živote. Viacero vecí ovplyvnilo to že do istej miery prišla aj strata motivácie. Myslel som si že dať niečomu zbohom bude moja najlepšia vec v živote ale nebola. Vo svojej podstate som sa dostal ešte do horšej slepej uličky. Mal som pocit že v danej chvíli odišla časť mojej vlastnej duše. Preto som začal tvoriť videá, aby som zabudol na to čo sa udialo. Sledoval som ľudí čo robia úžasný obsah a dávalo mi to silu. Robil som iné veci, aby som si nikdy nepripúšťal nudu. Cítim že som odišiel zo slepej uličky a našiel vo tvorbe nový impulz. Zachránila to hudba a jedna pesnička čo bolo impulzom aby som robil to čo mám rád. A zároveň aj to uvedomenie že sú ľudia čo ma v živote podporili v tom aby cesta na WordPress pokračovala. Ak budem cítiť že už nebudem vedieť ako ďalej radšej si dám pauzu, než by som to ukončoval.