Vnútorná optika

Myslím si že je správny čas uzavrieť sériu pocitov o tom prečo som sa vrátil k písaniu. Myslím si už teraz že vrátiť sa bolo správne. Na istý čas som zmizol a vytratilo sa zo mňa čo ma robilo šťastným. Ale niečo ma držalo nad vodou a to bolo miestami aj stretnúť ľudí a objať ich. Baviť sa s nimi aspoň na chvíľu o tom čo vo vlastnom vnútri cítim. Už len výnimočne zo slúchadlami na ušiach som sa ponoril do iných svetov. Niekedy si už len pustím svoju obľúbenú pesničku a sadnem si niekde na lavičku. Aby som zastavil, premýšľal a znova našiel vieru že je všetko v poriadku. A myslím že je všetko v poriadku, lebo to sám chcem a iné vec vytesním. Samozrejme aj ja mám emotívne chvíle, dojmú ma veci do takej miery že nad nimi často premýšľam. Cítim ako sa dotknem svojho vnútorného sveta, nájdem v ňom všetko čo potrebujem. A zároveň mám v ňom niekoho s kým môžem vždy rátať. Nie je to iba jeden človek, ale ich je viac a plnia určitú úlohu v mojom živote. Cez svoju vnútornú optiku určité veci vycítim a zároveň aj počúvanie hudby mi pomohlo. Od počúvania ambientov, Lo-Fi, tanečnej hudby, metalu a rocku mi pomáhalo takmer všetko. Zabúdal som pri hudbe na starosti, pohmkával som si jednotlivé melódie. To čo bolo najťažšie som dokázal ustáť a preto som sa do písania vrátil.