Túžba

Túžíme po svete kde nás budú mať všetci radi a uznávať. Po svete kde našim pocitom bude spoločnosť reálne rozumieť. Ale čoraz viac viem že to úplne nejde, nedá sa v živote si niečo vynútiť. Myslím si že som túžil po úspechu napriek tomu že som si to nepripúšťal. Uvedomil som si že celé žitie stálo iba na tom, aby som ľudí nesklamal. Aby som vždy naplnil potreby ktoré jednoznačne majú. Všetci po niečom túžíme až do takej miery že to už prestávame byť my. Riešime veci ktoré sú pre náš život absolútne nepodstatné. Začali sme veľmi bažiť po informáciách až nám to prerástlo cez hlavu a tvárime sa že je to vlastne v poriadku. Chceme mať všetko hneď, aby sme nejakým spôsobom upokojili svoju dušu. Máme pocit že existuje iba jedna pravda a tie ďalšie nie. Bojujeme medzi sebou v realite a aj vo virtuálnom priestore. Zľahčujú sa problémy čo vyústilo do toho že ľudom za opačný názor môžu aj ublížiť. Premýšľal som nad tým a uvedomujem si že aj ten najlepší priateľ po čase odíde, len preto že niečo vníma inak. Napriek tomu vlastnému svetu mnoho vecí vnímam, len ich do veľkej miery nechcem rozoberať. To robia iní ľudia a ja sa nie vždy chcem v tom zamotávať. Môžem sa s toho postupne vypísať, aby som sa vnútorne dokázal otvoriť ľudom. Postupne bude von to čo sa dialo za 12 dní teda v čase nepísania.