Cesta 96 a Cesta 96: Míľa 0

Často premýšľam aké by bolo na ceste dostať sa cez určitú hranicu, ako to fungovalo vo videohre. Ale čoraz viac si uvedomujem že musím zvládnuť prekročiť iné hranice. A tie hranice sú oveľa ťažšie prekročiť, lebo tých vnútorných strachov je priveľa. Bojím sa toho čo v živote môže prísť a tento pocit ma zväzuje. Strach o to čo chcem a cítim je silnejší, lebo sa bojím že to bude odmietnuté. Preto sa občas ocitnem v tej svojej vlastnej bubline. Chcem veľmi veľa vecí prekonať, ale zisťujem že je to stále ťažšie. Niekedy sa napriek určitej snahe vnútorne zablokujem a bojím sa o tom čo cítim povedať. Niekedy sa ponáram do iných svetov aby som dokázal pochopiť ten svoj. Myslím si že keby som sa vo svojom živote veľa vecí nebál, bol by som v rámci života niekde úplne inde. A myslím si že to ovplyvnilo aj moja vlastná inakosť, môj vlastný autizmus. Vytvoril som si okolo seba určitú bariéru a cez ňu neviem či sa dostanem ďalej. Niekedy sa bojím že sklamem ľudí okolo seba ak sa v živote rozhodnem inak. Neviem či svoj život považujem za ťažký, ale viem že mám predstavy čo nebudú naplnené. Uvedomujem si že som vo veku a v ňom sa zmení všetko. Často za tým čo cítim by som chcel zavrieť dvere, ale nedá sa to úplne. Myslím si že všetko sa dá prekonať len to čo cítim je silnejšie. Je to celé o hlave, psychike a o tom že svet je miesto ktorému sa učím rozumieť. Vytvoril som si svoju vlastnú Cestu 96, kde svoje strachy prekonávam ľahšie než v reálnom živote. Premýšľam aké by bolo byť ďaleko od všetkého a všetkých. Spoznať na tejto ceste samého seba svoje vlastné limity. Uniknúť na určitú cestu s iným spektrom ľudí a spoznať ľudí čo by som ich videl prvýkrát. Viem že sa to podarí, len už nie je čas to celé odkladať. Musím sa posunúť, prekonávať strachy a zvládnuť veci čo sú najťažšie. Je to živý proces v ktorom sa všetko deje za pochodu. Bál som sa o tom vyjadrovať a zväzovalo mi to ruky. Toto je úplne posledný text pred finále a ďalšie už nebudú. Dostal som sa na svoju Míľu 0, teda na môj vlastný životný strop, kde som úplne všetko napísal a nemám viac čo povedať. Priznám sa že za všetkým čo som spravil bola hromada emócií čo preciťujem ešte aj ja. A ďakujem ľudom čo ma v mojom živote posúvali vpred.