Talentovaný raper Maky v rozhovore: Nemenil by som nič všetko čo sa stalo sa tak malo stať.

Som dostal zaujímavú výzvu na jeden rozhovor s talentovaným raperom Makym. Sám o sebe som ešte nikdy z nikým nerobil rozhovor a mnoho ľudí bude zaujímať, že či dokážem v tejto nesmierne ťažkej skúške obstáť. Na úvod by som chcel odprezentovať tému rozhovorov a jej postupnosti, budem oslovovať rôznych ľudí ktorí niečo tvoria a samozrejme sa snažia robiť našej krajine veľmi dobré meno nielen na Slovensku ale aj v zahraničí. Takže mnoho ľudí verím že si tento rozhovor mnoho ľudí vychutná, takže sa pohodlne môžte usadiť a smelo čítať. Verím že vás to zaujme a že to oceníte.

Zdravím ťa Maky, ako sa máš?

Maky: Ahoj vieš som po operácii doliečujem sa.

Mnoho ľudí ťa začína spoznávať prostredníctvom tvojej hudby. Prezraď mi, ako dlho sa venuješ hudbe?

Maky: Áno je to pravda vieš rap počúvam od svojich 12 rokov kedy som počúval pecky ako je Eminem na kazeťáku Wu-Tang, 2 Pac, Notorious B.I.G. 50 cent atď proste ma to prevedenie hudby vždy bavilo písal som už na základnej škole doma. Mal som strašne veľa problémov, problémový žiak, problémy v rodine tak som sa zatvoril v izbe a zobral pero do rúk a písal písal písal… prvé texty boli na smiech, ale mne v tom momente pomohlo dať to von zo seba, bol to úžasný pocit. Keď som bol starší, prišla priateľka mi do života s ktorou som bol vyše dvoch rokov a vtedy sa všetko posunulo ďalej. 

Začal som jej písať texty o láske rapovať pred ňou a ona mi vtedy povedala že mám talent ja už s ňou nie som čo ma fakt mrzí ale naučil som sa jedno ísť za tým čo chcem. Moja prvá skladba nahratá bola Príbeh text ktorý som napísal vtedy neľutujem, doteraz chalanisko menom Toxin vtedy napísal niečo typu keby niekto chcel nahrať pomôcť kľudne píšte. Tak som to spravil, napísal som mu, podmaz mi dal dlhodobý kamarát Carlos teraz tiež Wolven Beats a prišlo to chalani došli, nahralo sa, spravil sa master a dal som to von a páčilo sa mi strašne že ľudia to brali tak ako som tu skladbu cítim.

Odvtedy už sa nahralo viac vecí aj práve s týmito dvoma chalaniskami. Nikdy v mojom živote som predtým nemal podporu v tom čo robím tak som si povedal dosť a po roku som spravil EP kde som dal môj život do 7 skladieb a ďakujem bohu že to je už vonku stále to neni môj strop, stále si pôjdem za svojím rapovať rok a rapu sa venovať celý život je rozdiel preto sa nehrám na nič čo nie som. Môj voľný čas väčšinou trávim pri hudbe vždy a všade či doma v aute, v práci, všade nedokážem bez nej žiť často píšem nové bary venujem sa priateľom a chodím do práce. Pochádzam s malého mesta Liptovský Mikuláš aj.keď je malé mne sa celkom páči.

Ako vznikla tvoja prezývka Maky, máš k nej nejaký svoj životný príbeh?

Maky: Ako som vyššie uviedol raper menom 2 Pac bol Makaveli heeh tak ma volajú v práci a tak proste vzniklo Maky ale fakt je to pre mňa pocta pretože 2 Pac je legenda rapu.

Práve dokončuješ svoje prvé debutové EP z názvom Stačí mi. Čo môžeme my ako fanúšikovia na ňom očakávať?

Maky: EP je dokončené je tam 7 skladieb je sa načo tešiť či už na produkcie ale hlavne je to pospájaný môj život.

Čo si najviac vo svojom živote najviac vychutnávaš a za čo si najviac vďačný?

Maky: Vychutnávam keď sa postavím do štúdia a dám von novú vec.. Za môj život. Rodinu a priateľov.

Keby že máš vo svojom živote niečo, čo by si chcel zmeniť, tak čo by to bolo?

Maky: Fuuu.. Nemenil by som nič všetko čo sa stalo sa tak malo stať.

Je nejaká skladba, ktorá ťa za posledné obdobie tak že najviac oslovila?

Maky: Je ich strašne moc slovenská scéna Majself – Kruh, zahraničná Eminem – Psychopat Killer.

Ako vnímaš dissy na CZ / SK scéne?

Maky: Vieš dissy sú raperi ktorý sa potrebujú zviditeľniť a keď je niečo fakt slabé fakt úplne od textu po flow dissy prídu, ako to ja berem je dobré že sú 100 ľudí 100 chutí jeden robí trap, druhý skôr disko rádiové hity, niekto sa chce moc rýchlo dostať hore a nejde mu to a niekto je na scéne dlho a stále o tom istom.

Aký je momentálne tvoj najobľúbenejší film / seriál?

Maky: Film určite 8 Mile, Notorious B.I.G. Get Rich Or Die Tryin tie keď si pozriem vždy sú to pecky chcel by som od detstva taký život myslím americký. Seriál určite Simpsonovci, Futurama Dr.House, Dva a pol chlapa. S novších filmov pozriem si všeličo.

O čom pojednáva skladba Aj tak, je tam nejaká tvoja skúsenosť zo životom?

Maky: Skladba Aj tak je o tom že aj keď som v živote urobil veľa chýb alebo pomohol veľa ľuďom stratil priateľov alebo našiel nových neľutujem nič, vôbec nič s toho čo sa stalo pretože každý človek má svoj kríž ktorý si nesie po celý život a už sa nebojím nikoho a ničoho pretože život mi dal veľa rán.

Sleduješ nejaké športy alebo ich skôr aktívne robíš?

Maky: Moc nesledujem 😀 pozriem si hokej majstrovstvá keď sú max.. aktívne nič kedysi futbal volejbal. Zdravotné problémy.

Tvoj obľúbený športovec / športovkyňa?

Maky: Nemám obľúbených.

Budú v rámci tvojho EP Stačí mi vonku aj nejaké klipy?

Maky: Rozmýšľam o tom no asi skôr na sólo albume dám von klip.

A ako turné? Budú nejaké koncerty v rámci Stačí mi?

Maky: Nič nemôžem keďže momentálne sa nedá nič robiť no určite budú, viac informácií bude na mojom fanpage. Som po akútnej operácii mal som prietrh, takže tak ešte som nikdy koncert nemal no chystám sa to zmeniť pokrstiť EP keď budem už fit. No celý december to nepôjde.

Za chvíľku bude koniec roka. Je to ešte skoro, ale ako by si zhodnotil rok 2014?

Maky: Pre mňa zo začiatku zložitý, no potom sa to krásne vyrovnalo.. Som s ním spokojný.

Ďakujem ti za rozhovor. Čo by si chcel na záver prostredníctvom mojej stránky odkázať svojim fanúšikom po prípade haterom?

Maky: Haterom nič aj keby predo mnou stojí stena za ktorú nevidím vždy sa dostanem za ňu lepšie povedané vždy si pôjdem za svojím.. Aj ja ďakujem za rozhovor fanúšikom asi toľko máte sa načo tešiť pretože EP je len začiatok. Lepšie povedané haterom postavte predo mnou stenu ja ju preskočím zamknite dvere, ja ich otvorím tvorím tvorím tvorím budem vždy.

Rozhovor z mojou maličkosťou pre Weboviny.info

Ľudia sú ako tie najúžasnejšie knihy sveta – môžete ich čítať aj stokrát, vždy v nich niečo nové objavíte. Je to vďaka tomu, že nás donútia premýšľať … Dnes publikujem prvý rozhovor s úžasnými ľuďmi… Jozef Blšák, mladý bloger s rozletom myšlienok na všetky svetové smery. ..

Jozef, bloguješ na súčasnom blogu už vyše roka, predtým si mal viacero pisateľských projektov….čo bol v tvojom živote úplne prvý impulz písať, respektíve založiť si vlastný blog?

Zdravím teba a aj čitateľov stránky Weboviny.info. Kedysi som písal pre blog, ktorý som si založil na stránke SME. Tam som vlastne tiež písal svoje pocity, čo som neraz prežíval v živote, svoje skúsenosti, názory, len neskôr som zistil, že ešte to moje písanie nebolo na takej úrovni, aby som ho mohol predstavovať svetu. Čo bolo mojim impulzom založiť blog? Pred blogom som začal viac pracovať s písaním a celkovo zo štylistikou písania, písal som niečo aj vo Worde. Ako prišli prázdniny, tak som si povedal že v septembri založím blog, keďže som písal predtým nejaké krátke článočky, teda som cítil že mi to písanie ide lepšie (dodnes sú nepublikované na Facebooku), potom som sa poradil z mojou najlepšou kamarátkou, kedy ho mám založiť, tak mi odporučila, že čo najskôr a tak som ho nakoniec založil 2. augusta.

Aj dnes bloguješ z rovnakých pohnútok, alebo ťa blogovanie už posunulo inam? 

Stále píšem z rovnakých pohnútok, ale samozrejme sa tú myšlienku snažím viac rozvinúť. Chcem vzbudiť u čitateľa že o čom tá daná myšlienka skutočne je. Celkovo keď píšem článok, tak si na každom riadku dávam záležať. Niekedy článok napíšem rýchlo, inokedy pomalšie, to záleží aj od toho, že o čom bude. Keď téma v ktorej poukazujem na nejakú skutočnosť, tak sa mi ten článok omnoho ťažšie píše a keď je to ľahšia téma, tak potom aj to písanie bolo ľahšie.

Pamätáš si na svoj najťažší článok? Je taký, ktorý ti utkvel v pamäti práve preto, že sa ti ťažko písal?

Môj najťažší článok sa volal Sila internetu a jeho hrozby. Upozorňoval som v ňom, že nielen všetko je dobré na internete, ale nájde sa tam aj niečo zlé. Často sa zdá niekedy, že ľudia príliš podceňujú silu internetu. V konečnom dôsledku tak ako Facebook môže mať tie dobré vlastnosti, tak aj má opačné. Rovnako to je s Pokecom, má isté výhody, že si môžeme z ľudmi písať a zároveň nás oberá o drahocenný čas, čo by sme mohli byť s priateľmi. Každá internetová stránka má niečo do seba, ale stále platí jedna zásada, všetko treba využívať z mierou. Okrem toho virtuálneho sveta, netreba zabúdať žiť aj ten reálny svet.

Niektorí blogeri píšu veľmi impulzívne, v jednom momente v nich skrsne myšlienka a v druhom je už nový článok na blogu. Iní zas plánujú na týždne dopredu, vo všetkom majú jasno…kam sa radíš ty? Ako si vyberáš témy na články?

Ja som tá prvá kategória, ten nápad na ďalší článok mám večer a potom na druhý deň to napíšem. Neraz aj dopredu pripravím ľudí na článok, že o čom bude a že čo ten článok človeku dá. Témy si vyberám jednoznačne aj na základe svojich skúseností, teda môžem povedať, že čerpám zo života a z jeho reálnych udalostí, čo sa v ňom udejú. Snažím sa ľudom poskytnúť svoj autentický pohľad na život a samozrejme sa snažím ľudí v tých článkoch motivovať k tomu, aby sa nevzdávali svojich snov a išli ďalej v živote.

Veľmi otvorene dokážeš písať o svojich myšlienkach a pocitoch. Je to pre teba jednoduché – alebo sa musíš svojim spôsobom prekonať, aby si išiel s kožou na trh?

Je to pre mňa rozhodne ťažšie, keďže často na seba nesiem zodpovednosť, že tými článkami ovplyvním strašne veľké množstvo ľudí. Často krát si uvedomujem, že odhaľujem kúsok svojho ja a že nie každý to dokáže prijať. Proste sú dve skupiny ľudí, jedna skupina bude skalná, čo mi bude držať palce a tá druhá skupina tej moje písanie nič nedá a nebude sa jej štýl môjho písania vôbec páčiť. S kožou na trh ísť je čoraz ťažšie a ťažšie, ale potom keď sa ten výsledok podarí, tak si poviem, že ten výsledok za tú námahu skutočne stál.

V jednom svojom článku píšeš, že náš život sa skladá zo snov a predstáv. O čom snívaš ty – ako bloger? Aké sú tvoje blogerské sny?

Z pohľadu blogera určite snívam aj o tom, aby môj blog oslovoval čoraz viac a viac ľudí. Aby môj blog oslovil každú cieľovú skupinu, či mladšiu generáciu alebo aj tú staršiu generáciu. Samozrejme ďalší sen je, spojiť blogerskú komunitu, viac ťahať jej autorov do popredia a podporovať ich tvorbu. Lebo blogerov na scéne je strašne veľa a presadiť sa s blogom, je často krát umením. Nie vždy je snaha blogera niečo spraviť ľudmi cenená, ľudia si dlhšie zvykajú na jeho štýl písania. Určite snívam o tom, aby môj blog poznalo viac ľudí, nielen priatelia, ale aj niektoré webové stránky.

To je veľmi inšpiratívny cieľ – spájať blogerskú komunitu. V čom vnímaš výnimočnosť, alebo povedzme spoločenskú hodnotu blogerov a ich blogov?

Určite každý bloger do svojej práce, chce dať jednoznačne to najlepšie a dať tomu svojmu blogu, nejakú výpovednú hodnotu. Každý blog je sám o sebe výnimočný, iný, tak ako aj myšlienky autorov. Mnoho blogov určite dáva ľudom aj tú spoločenskú hodnotu, motivuje ich, aby sa na život pozerali z lepšieho pohľadu. Autori okrem toho že píšu, tak dávajú do článkov svoje vlastné ja, vďaka čomu sa ľahšie dokážu ľudia s nimi stotožniť. Preto sú tieto blogy naozaj výnimočné a malo by sa im venovať čo najviac priestoru, lebo vždy sa nájdu ľudia, ktorí majú potenciál svojim blogom skutočne zaujať.

zdroj: weboviny.info

http://www.weboviny.info/rozhovory-jozef-blsak-bloger/

Autorka rozhovoru: Martina Lukáčová