Zatvorené oči

Niekedy si predstavím aké by bolo zatvoriť oči a predstaviť si že je tu nejaká osoba ktorá by tomu čo cítim rozumela. Vždy keď zaspím, tak často sa pokúšam nájsť odpovede ktoré by upokojili moju dušu. Preto niekedy sa snažím nájsť v tom čo cítim nejaký vnútorný balanc, ale niekedy si uvedomím že vznikne neistota. V jednom momente sa zmení tak veľa vecí že neviem na to nájsť zmysluplnú odpoveď. Vlastne ani neviem či existuje odpoveď vďaka ktorej by som mal v živote jasno. Len sa snažím stále viac pátrať vo svojom živote po niečom konkrétnom aby v ňom bol zmysel. Nikdy som nedokázal o tom nejako pochybovať, ale čím som starší prichádzam na to že všetko je iné. Ľudia povedia človeku ako ho majú radi, ale začať s ním vážny vzťah nechcú. Preto si dobrí ľudia nevyberú tých dobrých, ale povedia im že ich vnímajú len ako kamarátov. Keď sa človek najviac snaží tomu človeku dať to najlepšie zo seba, ale on to celé pokazí všetko len pár slovami. V živote človek môže urobiť čokoľvek, ale nikdy to nebude úplne stačiť. Aj u seba si uvedomujem že niekedy urobiť maximum nebude stačiť. Lebo ľudia sú iní a majú aj iné nároky ktoré možno nie vždy dokážem naplniť. Ja viac ako byť dobrým reálne nedokážem a to si nemám problém priznať. Myslím si že keby som iným, tak by v mojom živote pravdepodobne bolo aj viac priateľov. Preto nie vždy dobro na tomto svete naozaj vyhráva, zvyčajne vyhrajú tí čo majú moc a zlé úmysly. Dobrí ľudia sú vnímaní len ako kamaráti o ktorých sa ľudia oprú keď majú nejaké svoje trápenie. Ale nikdy nebude za tým niečo viac. Takto vznikajú paradoxy doby a uvedomenia že si pri človeku ktorého sme mali radi začneme všímať chyby. Keď príde prvé sklamanie, tak okamžite zmeníme svoje vnímanie. Ku tomu človeku sa prirodzene budeme správať inak, lebo nás dokázal sklamať už aj pár slovami. Lebo nás určitý moment v živote zmení a nikdy nebudeme ľuďmi akými sme boli predtým. Uvedomujem si že svet v ktorom som sa ocitol, tak nie všetci v ňom budú priatelia. Že sa často musím utvrdzovať v tom ako niektoré veci robím správne. Ak si k sebe ľudí pustím, tak ma zvyčajne spoznajú v celej mojej kráse. Spoznajú ma aj s chybami a nedokonalosťami čo ovplyvní môj život. Napriek tomu si uvedomujem že toto je moja cesta na ktorej si vyberiem ľudí okolo seba, ale nie všetci mi sadnú. Niekedy sa môžu prejaviť rozdiely a všetko sa následne môže skomplikovať. Nič nie je úplne dopredu jasné, všetko sa dokáže zmeniť aj bez nášho pričinenia. Ako príde ten správny čas, tak ľudia o niečo viac ocenia našu prítomnosť.

365: 2012 – 2022 – Na ceste za pravdou

Na cestou za pravdou často ľudia využívajú tú nesprávnu cestu. Ono sa to môže zdať že táto cesta sama o sebe je správna. Ľudia nadobúdajú pocit že keď niečo vidia na internete okamžite pravda. Jednoducho si začnú vymýšľať aby oklamali slabšie zmýšľajúcich jedincov. Ak ľudia chcú mať v niečom pravdu, tak v prvom rade si musia overovať informácie. Vidím ako ľudia často zdieľajú neoverené veci v domnienke že sú pravdou. Takto sa za pravdu v skutočnosti nebojuje. Ako ľudia majú právo čerpať s ktoréhokoľvek zdroja, ale musí to byť na sto percent pravdivé. Ak človek chce poznať pravdu, tak v prvom rade by si mal veci overovať. Ľudia čo sa snažia iných presvedčiť o svojej pravde, tak sa ukáže pravý opak. Samozrejme pre ľudí je to svojim spôsobom živná pôda a šíria svoje názory. Dnes žiaľ ich názory nevychádzajú z nejakej skúsenosti, ale zdieľajú nepravdivé obrázky ktoré nie sú s tohto obdobia. Toto je veľký problém súčasnej spoločnosti je verí kadečomu ale nie overeným veciam. Uvedomujem si že často ani ja nemusím mať v niečom pravdu. Ale ľudia čo sa snažia určité výmysly šíriť tak veria že sú pravdivé. Aj takýto ľudia bohužiaľ niektoré veci zľahčujú a vysmievajú sa iným. Ja nebudem veci zľahčovať a ak bude pri niečom priveľká panika upozorním na to. Len ak niekto ide na cestu za pravdou, tak by mal šíriť pravdivé a skutočné názory vychádzajúce z reálneho života.