365: 2012 – 2022 – Hľadanie vnútornej sily v reálnom svete

Viem že v živote vždy budem hľadať tú vnútornú silu aby som vedel ako ísť ďalej. Uvedomujem si že v reálnom svete nie je všetko až také jednoduché ako sa zdá. Často ľudia porovnávajú ten virtuálny svet s tým reálnym. Vo virtuálnom svete sa dá mnoho vecí ignorovať a keď niekto aj napíše niečo čo môže byť zlé dá sa cez to dostať. Ale keď niečo príde v reálnom svete tak sa len ťažko dá s toho dostať. Pravdepodobne preto lebo nám to ktokoľvek povie do očí a nevieme či je to myslené z dobrým úmyslom. Občas ani neviem čo v skutočnosti urobiť aby to bolo správne a aby to vyvolalo vnútorný pokoj na duši. Nikdy som nevyčítal ľudom ak sa ku mne správali inak. Naučil som sa to akceptovať s tým že vo svete budú dobrí a aj zlí ľudia. Pretvárať niekoho na svoj obraz by nebolo úplne najsprávnejšie. Každý človek pravdepodobne hľadá tú vnútornú silu vďaka ktorej môže ísť ďalej a nie je to čisto o mne ako človeku. Hľadám inšpiráciu v hudbe alebo v maličkostiach čo ma môžu v živote naozaj tešiť. Vždy hľadám niečo čo ma dokáže upokojiť a vďaka čomu všetko ľahšie pochopím. Miestami hľadám aj pokojnejších ľudí pri ktorých môžem vnútorne rásť. Vždy bude život o hľadaní vnútornej sily a jednoducho to nezmením. Občas na mňa doľahne smútok pri zistení že niekedy neviem čo skutočne robiť aby to bolo čo najlepšie. Viem že stojím uprostred niečoho a keď má prísť nejaké zlomové rozhodnutie tak jednu stranu poteším a druhú nahnevám. Nie vždy slová ktoré môžu byť vyslovené dokážu vyriešiť nejaký problém. Budú tu aj ľudia čo vo svojom hneve žijú celý svoj život. Uvedomujem si že robím v niečom chybu že neviem kričať alebo sa hnevať. Ale keby som to vedel, tak žiadnych priateľov okolo seba nemám. Mnoho vecí v živote neurobím lebo by som už nebol dobrým človekom. Stále si zachovávam svoju tvár bez ohľadu na milý tón alebo krik. Viem že niekedy si ten krik zaslúžim a myslím si že oprávnene. Lebo mnoho slov je myslených v dobrom úmysle čomu neprestávam veriť. Snažím sa byť dobrým človekom aj napriek tomu že sa to nemusí vždy podariť. Že sa môžem kedykoľvek zmýliť a nebude sa to dať napraviť vždy. Napriek všetkým okolnostiam sa mi dostalo toľko pochopenia o akom sa mi ani nesnívalo. Mnoho ľudí ma dokázalo povzbudiť aj bez tých slov typu že všetko bude dobré. Viem že sa v živote stalo množstvo chýb a netvárim sa že som nejaký svätec. Ale napriek tomu žijem a viem že niečo chcem dokázať aj napriek tomu že na tom pracujem postupne. Nedá sa robiť viacero vecí naraz, všetko musí mať svoju postupnosť. Keby som príliš dokonalý a bezchybný celý svoj život by som bral ako samozrejmosť a toto je presne to čo nechcem. Uvedomujem si že mnoho vecí v živote bude bolieť či psychicky alebo fyzicky, ale dá sa to nejako zvládnuť. Niekedy je mi podsúvané že som taký alebo onaký ale v skutočnosti ma mnoho ľudí až tak dobre nepozná. Ak ma v živote niečo zmení tak to budú jedine okolnosti a to je prirodzené. Nikdy sa nebudem na nič hrať a ani niečo predstierať nebolo by to férové si vytvoriť nejakú ilúziu aby to bolo pre ľudí ľúbivé. Ale vždy to bude stále ja, zostanem rovnakým človekom a nič zásadné sa vo mne nezmení. Stále bude svet vnímať rovnako a veriť že si s neho môžeme spraviť šťastnejšie miesto pre život.