Usporiadanie si vlastných myšlienok

Človek sa často dokáže ocitnúť v situácii kedy je toho na neho veľa. A ja som tento pocit tak veľmi cítil že bolo potrebné sa v rámci písania odmlčať. A viem že v takomto bode sa ocitnem vždy keď mám pocit ak niečo nie je v súlade. Doslova som cítil pretlak myšlienok a vo vnútri bol unavený. A cítil som sa tak aj emočne a psychicky, miestami na mňa doliehala úzkosť. V nejakom bode som si začal uvedomovať že nie vždy prídu tie perfektné dni. Cítil som sa tak že niektoré veci bolo potrebné vyriešiť si v sebe. Nezaťažovať ľudí okolo seba, ale naučiť sa s tým čo cítim reálne pracovať. Bolo potrebné to nechať v sebe dozrieť aby som si dokázal povedať že je mi už lepšie. Moja myseľ bola ako tlakový hrniec ktorý skoro naozaj vybuchol. Preto som upokojenie dokázal nájsť v počúvaní hudby a vedel som že je to terapia duše. Uvedomujem že keď sa ponorím do vlastného sveta nie vždy to ľudia musia prijať a nikdy im to nebudem vyčítať. Aj keď niečo píšem automaticky neznamená že sa sťažujem, ale snažím sa priblížiť ľudom nejaký svoj vnútorný pocit nech je akýkoľvek. Keď sa vypíšem tak mi to logicky dokáže pomôcť a môžem tým pomôcť aj iným ľudom čo môžu prežívať to isté alebo aj niečo horšie. Niekedy sa cítim úzkostne, tieto pocity môžu do veľkej miery prebíjať to čo je dobré. Ale na druhej strane si uvedomujem že sú tu ľudia kvôli ktorým veci majú zmysel. A myslím si že práve toto dobro mi do veľkej miery dokázalo v živote pomôcť. Čo mi v rámci pauzy od písania dokázalo pomôcť bolo premýšľať nad inými vecami a nad tým čo môžem v živote zmeniť. Upokojovalo ma vypočuť si hudbu a žiť celým tým dianím. Ten pocit robiť niečo iné bolo pre mňa priam úžasnou oázou pokoja. Veľa som premýšľal o sebe, o ľuďoch okolo seba a o tom čo som si prial v súčasnosti zažiť. Samozrejme som neprestal myslieť aj dopredu, lebo sa niekedy zdá ako je všetko ďaleko a pravda je inde. Uvedomujem si ako je potrebné využiť svoj čas čo najlepšie a tak aby to mne dávalo zmysel. Kráčal som vonku a vždy si na pár minút sadol na lavičku aby som sa nad všetkým zamyslel. Aby som si usporiadal svoje vlastné myšlienky a povedal si že ma v živote čakká veľmi veľa vecí ktoré si prajem aby sa splnili. A viem že sa splnia, lebo v to prirodzene verím a ak budem na to myslieť pritiahnem si to.

365: 2012 – 2022 – Prijatie okolností

Na prvý pohľad to nevyzerá v ľudskom živote úplne najľahšie. Ale nikdy nebolo nič ľahké ako sa na prvý pohľad zdá. Musíme si prejsť všetkými možnými vecami aby sme sa dostali k tomu čo chceme. Nie vždy všetko vyjde a toto je niečo s čím treba počítať. Vždy dokáže existovať možnosť vďaka ktorej sa dokážeme o niečo ľahšie vyrovnať s tým čo môžeme skutočne zažívať. Naša realita bude vždy odlišná od našich skutočných predstáv. Keď nad niečím premýšľame tak máme pocit že je to väčšinou správne. Samozrejme že ten úmysel sám o sebe je dobrým, len niekedy to dokáže vypáliť úplne inak. Niekedy som v bode že musím premýšľať nad tým ako dokážem prijať okolnosti okolo seba. Učím sa prijať že nič v našom živote nebude úplne večné. Že ľudia ktorých poznám s tohto sveta raz odídu a jednoducho s tým nespravím nič. Všetci musíme prijať okolnosti ktoré sa okolo nás dejú bez ohľadu či ich vieme ovplyvniť. Každý z nás sa dostane do okamihu kedy sa dotkne neba. Viem že človek sa dokáže vyrovnať prakticky zo všetkým aj keď to na začiatku môže bolieť. Mám to tak ja a má to tak prakticky každý jeden človek. Všetci si prechádzame dobrými a aj zlými vecami. Len o to dôležitejšie je nájsť vnútornú silu vďaka ktorej sa dokážeme s toho dostať. Občas máme silu ľudom povedať niečo viac a inokedy niečo menej. Všetko je o okolnostiam ktoré nás k niečomu skutočne dovedú. Nemusíme poznať všetky dôvody, ale všetko sa deje pre niečo. Celý život je pravdepodobne o prijatí samotnej reality ktorá sa nám jednoducho deje a nezastavíme ju. Vieme že nás akékoľvek problémy časom môžu úplne prevalcovať. Ale napriek tomu musíme nájsť energiu ako ísť ďalej. Nie vždy sa to podarí, ale keď prídeme na to čo je správne budeme sa mať oveľa lepšie.