Ako často počúvame vetu typu dlžíš mi vysvetlenie, ale nie je to v skutočnosti žiadna povinnosť. Človek sa musí sám rozhodnúť do akej miery bude vysvetľovať svoje pocity. Takéto veci sa často môžu stať do veľkej miery zradnými. Nevieme ako naše pocity budú prijaté či rodinou alebo priateľmi. Ak sa rozhodneme svoje pocity vysvetliť znamená to že sme si k určitému človeku dokázali vybudovať dostatočnú dôveru. Neznamená to že keď niekto rozkáže aby sme niečo vysvetlili, že sa to naozaj stane. Môžeme povedať že sa v danej chvíli na to vnútorne necítime. Nesmie nás do vysvetľovania niekto nútiť a ani na základe toho citovo vydierať. To že ľudia vnímajú určité veci vo svete je absolútne v poriadku. Je v poriadku ak sa k niektorým veciam často aj k tým základným odlišne postavíme. Nedá sa všetko robiť podľa šablóny, lebo dá sa na to nájsť aj iný spôsob. Samozrejme pravidlá treba rešpektovať, ale nemusíme každú maličkosť okolo seba vysvetľovať. Musíme to tak vnútorne cítiť. Ja tiež nepotrebujem všetko okolo seba dávať najavo pokiaľ to sám nepovažujem za potrebné. Ak uznám že je to potrebné vtedy sa reálne otvorím človeku. Lebo ak niečo vysvetľujeme, tak sa v tom okamžite začneme zamotávať a nevieme ako s toho ísť von. Ak budeme robiť presne to čo sa od nás očakáva, stratíme svoju vlastnú autentickosť. Ale ak to budeme robiť preto, lebo nám to prináša radosť náš život môže mať oveľa väčší zmysel. Ja verím že je za všetkým dobrý úmysel a nikdy som nepovedal že to tak nie je. Ale viem že všetko sa deje kvôli tomu správnemu dôvodu ktorý nás v živote posunie vpred.