365: 2012 – 2022 – V objaví ticha a hudby

Veľa ľudí často v človeku dokážu určité momenty niečím prehlušiť. Často jedinou potrebou v živote je to aby človek niečo neustále rozprával. Ale v skutočnosti rozprávať nie je až tak potrebné ako sa zdá. Niekedy zbytočne plytváme slovami a reagujeme na veci ktoré sa nás často ani netýkajú. Máme pocit že potrebujeme v živote niečo prekričať aby sa v skutočnosti nemlčalo. Vraj je potrebné komunikovať čo nikomu vôbec neberiem, ale niekedy sú momenty kedy treba zostať vo svojej vlastnej hmote. Kedy je lepšie zostať v tichu ako povedať niečo čo by ľudom ublížilo. A nemusíme sa ľudom priznávať zo všetkými možnými problémami ktoré máme lebo to môžu zneužiť, len tých ktorých považujeme za najlepších priateľov. Vydobíjame si svoju pozornosť že stále máme potrebu niečo povedať, ale v skutočnosti vlastne ani nemáme čo. Niekedy by stačilo sa ukľudniť a pustiť si peknú hudbu čo sa viacerým v skutočnosti ani nechce. Len potrebujeme stále niečo prehlušovať a mať pocit že je to tá najsprávnejšia cesta. Používajme slová keď cítime že je to naozaj potrebné a nie za každú cenu aby sme si vynútili pozornosť. Učím sa v živote že niekedy ticho samé o sebe prináša množstvo odpovedí. Predtým som nebol tichý, navonok som si vyžadoval určitú pozornosť. Lebo som bol vtedy menší a mal som pocit že to tak naozaj má byť. Nebol som vtedy uvedomelý a ani som sa ešte necítil dobrým. A hudbu som mal rád prakticky od malička, lebo ma dokázali zaujímať aj texty. Vtedy som sa nepotreboval zamýšľať nad tým ako veľmi potrebujem ticho, lebo hudba bola pre mňa terapiou a stále je. Predtým som nepočúval pesničky intuitívne a podľa nálady, lebo čo sa pustilo to som počúval. Mal som rád staršie pesničky lebo vtedy tie texty boli aspoň zmysluplné. Ale potom sa môj vkus pretvoril a začal som si púšťať každý deň ambienty a Lo-Fi. Začal som počúvať inštrumentálne skladby kde slová v skutočnosti nepotrebujem. Kde to ticho je v skutočnosti niečím vyplnené a viem sa pri tom upokojiť. Viem že takýto typ pesničiek upokojuje moju dušu, srdce a všetko vo vnútri. Viem že vďaka týmto skladbám sa dokážem dostať s každého obdobia ktoré bolo pre mňa nejakým spôsobom ťažké. Ale niekedy si nepustím nič, len zatvorím oči a pokúšam sa na isté veci nemyslieť. Viem že musím byť na nejakom pokojnom mieste kde ma ľudia nebudú rušiť. Ďaleko od všetkého a od všetkých, ale zároveň som vďačný že môžem byť z niekým s kým som naozaj vnútorne prepojený a kto mi rozumie. Lebo aj ten jeden úsmev a realistický pohľad na život mi dokáže pomôcť. A byť v tichu z niekým je v skutočnosti ešte krajšie lebo krásne pocity sú vyjadrené aj bez slov. Niekedy človek nič iné ani nepotrebuje len žiť v pokoji a z láskou k sebe a k ostatným ľudom.

Advertisement