Mal som veľa snov v živote a niektoré sa naozaj dokázali splniť. Ale tento sen je oveľa dôležitejší a na ňom musím pracovať celoživotne. Snívam to o tom že všetci budeme k sebe milí a budeme sa vzájomne tolerovať. Byť dobrým nie je niečo čomu by sa ľudia mali vysmievať. Verím že problémy sa budú dať v živote vyriešiť pokojnejším krokom a nie krikom. Keď rozumné vysvetľovanie prečo to treba urobiť bude dôležitejšie než na človeka v niečom tlačiť. Každý problém by mal mal vyriešiť pokojnou cestou a áno treba o tom rozprávať. Ale zároveň akceptujme ak ľudia o tom čo cítia nebudú vždy rozprávať. Je to prirodzené že každý z nás si prejde odlišnou cestou. Vždy som bol tolerantný a nemal by som problém akceptovať inakosť ako takú. Ľudské dobro nemám problém akceptovať a rád urobím čokoľvek čo sa naozaj dá spraviť. Ak cítim že niečo nejde, nebudem silou mocou na to tlačiť. Lebo viem že mám nejaký svoj limit a nie je to mojou diagnózou. Viem komu sa prirodzene otvorím a pri kom to radšej ani neskúšam. Vraví sa že ako je dôležité povedať pravdu, ale keď ju povieme tak ňou ľudom ublížime. A to že chcem žiť pokojne neznamená sa na veci vykašlať. To že túžim po pokojnom dni neznamená že som lenivým, ale dajú sa veci tvoriť aj v pokoji. Veci sa dajú robiť pokojne a aj žiť sa dá pokojne. Všetko sa v živote dá len treba niečo pre to skutočne spraviť. Samozrejme je dôležitejšie žiť v láske, autenticite a v pokoji. Na ničom inom mi v živote nezáleží viac, lebo je to myšlienka za ktorou si stojím do konca života.