365: 2012 – 2022 – Tam vo vnútri

Tam vo vnútri sa skrýva človek čo nad vecami často premýšľa. Potrebuje pochopenie aby mohol vo svojom živote rásť. Potrebuje cítiť že je niekým skutočne milovaný a že je nie sám. Často musí počúvať hlas svojho srdca aby pochopil určité súvislosti. Musí často pátrať po pravde aby narazil na určité vysvetlenia. Keď sa zasmejeme tak v skutočnosti vie že prečo je to tak. Je to človek ktorý necháva viesť svoju dušu vnútorným hlasom ktorý má v sebe. Vie že byť iný nie je až také zlé a že nájde ľudí ktorí to pochopia. Občas duša sa potrebuje vyplakať, aby neskôr dokázala nájsť ten vnútorný pokoj. Lebo ten pokoj je základom tej rovnováhy ktorú každý človek potrebuje. Aj ten človek vo vnútri potrebujeme pochopenie a uznanie od iných. Potrebuje byť chápaný lebo iba vďaka tomu sa dokáže dostať skutočne ďalej. Láska v ľudí je to v čo nikdy neprestal veriť napriek tomu že sa zmýlil. Tam vo vnútri je veľmi dobrým človekom a často myslí na iných než na seba. Ale neskôr začal myslieť aj na seba a uvedomil si že to nie je nejakým egom. Je to určitá prirodzenosť ktorá ho dokáže ťahať vpred. Dokáže ho robiť úplne lepším človekom každá jedna maličkosť a váži si ju. Vážim si že môžem byť súčasťou tohto života nech je akýkoľvek.

Rešpekt

Človek zo strany priateľov a rodiny by mal byť skutočne rešpektovaný. Ľudia by mali porozumieť tomu že nie vždy je všetko dôležité riadiť podľa pravidiel. Ja som nikdy nemal problém z rešpektom voči ostatným a vždy som veci urobil ak to bolo potrebné. Samozrejme vždy som rešpektoval pravidlá a nikdy som nerobil nič čo by niečo popieralo. Veľa ľudí často má pocit že rešpekt by mal byť len o tom že budeme ľudí okolo seba rešpektovať a prispôsobovať sa im pravidlám a potrebám. Ale v skutočnosti je potrebné aby bol rešpekt vyjadrený aj voči nim. Lebo ak len my niekoho rešpektujeme a ľudia nerešpektujú nás tak potom život nemá prakticky žiaden zmysel. Samozrejme to neznamená že človek má sa správať drzo, ale mal by povedať keď niečo nechce. Takto vzniká úzkosť, lebo človek má pocit že nemá úplnú slobodu a robí iba to čo mu ľudia povedia. Ja ak sa v živote rozhodnem že niečo nechcem, tak by to malo naozaj rešpektované a nie na mňa tlačiť. Nie je to o tom že si v živote postavím hlavu a na všetko kašlem. Ak sa človek rozhodne raz za čas niečo neurobiť neznamená to že je lenivým, ale nie je robot ktorý musí konať na povel len preto že to ľudia a spoločnosť očakávajú. Mali by sme rešpektovať že sme ako ľudia rôznorodí. Nie všetci musíme mať rovnaký názor a preto nie sme tu, aby sme ľudom niečo vyčítali. Rešpekt nie je o tom že ľudom podáme ruku a povieme im ako ich uznávame. Lebo rešpekt je o tom že rešpektujeme rozhodnutia ktoré reálne urobia a dáme im naozaj slobodu. Lebo ak ľudí neustále naprávame aby robili toto a tamto dobre, tak ťažko budú slobodnými. Nebudú môcť urobiť chybu lebo za sebou budú mať autority ktoré musia počúvať. Preto veľká časť ľudí nie je vnútorne slobodná a ani rešpektovaná. A preto sa často tieto veci prenesú aj do dospelosti a človek s nimi bude žiť do konca života. Skutočný rešpekt je o tom prijať človeka takého aký naozaj je aj z chybami. Niekedy treba nechať človeka aby napredoval svojim tempom, aby nebol nikým tlačený. Ja viem že tiež musím robiť veci vďaka ktorým sa budem cítiť lepšie a dajú mi zmysel. Ja rešpektujem svojich rodičov a nikdy som im nič nevyčítal. Rešpektujem všetky prírodné zákony a to že všetko má svoj čas. Vždy som sa prispôsobil a ak som cítil že som do niečoho tlačený, tak som sa okamžite uzavrel do seba. Nemôžeme si rešpekt vynucovať silou a ani tlačiť ľudí aby sa prispôsobovali našim pravidlám. Lebo všetci ľudia sa narodili ako slobodné bytosti, ktoré majú právo naložiť zo svojim životom tak ako to oni cítia.