Búrka pred pokojom

Musím priznať že niekedy už nie je vôľa a sila písať dlhšie texty. Čoraz viac cítim že mám v sebe určitú búrku ktorá neviem či niekedy v živote prehrmí. Všetko v tomto svete je tak neisté a život sám o sebe sa môže zmeniť z minúty na minútu. Kedykoľvek môže prísť koniec a nikdy nebudeme vedieť sa na to dostatočne pripraviť. Uvedomujem si že môžu prísť momenty kedy v tomto svete zostanem osamotený. Budem v ňom tak osamotený že nebudem vedieť čo v skutočnosti robiť. Som čoraz citlivejší a viem že ma čokoľvek môže ovplyvniť. Viem že všetci tí priatelia čo sú v mojom živote raz odídu. Uvedomujem si že ak raz budem úplne sám, budem musieť premýšľať nad svojim vlastným životom. Či budem ďalej si plniť sny alebo sa to budem snažiť nejakým spôsobom prežiť v pokoji. Uvedomujem si že v spoločnosti je až príliš veľa napätia a viem že sa to len ťažko bude naprávať. Čoraz viac cítim ako niekedy na mňa dolieha úzkosť pri pocite bezmocnosti. Čoraz ťažšie je žiť pokojným životom keď človek nevie či mu niekto niečo nevytkne. Veľa ľudí keď sa vnútorne trápia nepovedia o tom svojom pocite, lebo nechcú aby sa kvôli nim niekto trápil. Niekedy aj ja sa ponorím do svojho sveta aby som prišiel na to čo by mi dokázalo pomôcť sa cítiť lepšie. Občas mám pocit že celý svet stojí na tom že ja niečo musím urobiť aby sa môj život nejakým spôsobom posunul vpred. Moje pocity sa často zlievajú do jedného a niekedy pre ne nemám vysvetlenie. Niekedy len počúvam hudbu, lebo mám pocit že vo mne všetko dokáže upokojiť. Lebo keď počúvam jednotlivé pesničky tak cítim že tá moja búrka vďaka tomu sa upokojí. Mám pocit že keď robím veci ktoré mne dávajú zmysel tak sa vtedy dokážem cítiť oveľa lepšie. Pre mňa je hudba terapiou v momente keď niekedy mám pocit že neviem ako ísť ďalej. Dáva mi silu prečkať všetky tie najťažšie momenty a všetko je o niečo znesiteľnejšie. Počúvať ambienty mi psychicky pomáha, lebo vtedy prídem na úplne iné a lepšie myšlienky. Prídem na to ako ísť ďalej a viem nájsť ten správny impulz do života.

Advertisement