Archív pre 10 októbra, 2021

Moment pravdy – kompletná tretia séria

10. októbra 2021

Niekedy sa môže zdať že v živote nedokáže nič dodať energiu, ale v skutočnosti je všetko inak. Uvedomujem si že môj život je o veľkých a aj malých momentoch ktoré môžu ovplyvniť môj život. Sú ľudia čo mi ukazujú presne ten smer ktorým sa vo svojom živote naozaj uberať. Viem že nech sa čokoľvek v živote udeje nejakým spôsobom to zvládnem. Lebo mnoho vecí sa dá zvládnuť aj bez nejakých zbytočných slov. Akákoľvek cesta ktorá do môjho života nejakým spôsobom prišla bola jednou veľkou výzvou. Keď aj prišli nejaké prekážky a starosti vždy som to dokázal zvládnuť. Impulz ktorý mi za nejaké obdobie dokázal dodávať silu som videl v ľuďoch. Bez ohľadu na to či sú blízko alebo ďaleko ma mnohým veciam dokázali naučiť. Nejak som sa naučil že je oveľa dôležitejšie žiť pre samotný moment a viem že sťažovanie by mi vôbec nepomohlo. Občas nie všetci rozumejú mojej vnútornej ceste a tomu že radšej chcem byť pokojným. Ale vôbec to nevadí lebo v skutočnosti som za túto cestu šťastný. Prichádzam na mnohé poznania a realisticky k nim dokážem aj pristupovať. Dokážem kráčať na miesta kde viem že budem obklopený pokojom. Občas vediem svoje vlastné vnútorné boje sám zo sebou, ale pravdepodobne toto mi skutočne dáva silu. To čo ma dokáže potešiť nachádzam v hudbe, v ľuďoch a v mnohých maličkostiach čo robia tento svet krajším. Moja vnútorná sila je ako guľa ktorou sa nechávam strhnúť a som za to vďačný. Som rád za všetky skúsenosti ktoré ma v živote niečo naozaj dokázali naučiť. Lebo som sa posunul a tento impulz by potrebovali naozaj všetci. Všetci čo veria v to že naozaj nádej z nás všetkých dokáže robiť lepších ľudí. Som rád za každý jeden moment pravdy pri ktorom si dokážem uvedomiť realitu a vďaka tomu sa posúvam ďalej.

Pri písaní článku mi pomáhala skladba Ran-D – Living For The Moment (2020 Remix).

Priznám sa že je pre mňa veľmi neobvyklé sa v niečom niesť na pozitívnej vlne. Viem že nie vždy dám najavo čo v skutočnosti naozaj cítim. Ale viem že keď to dám najavo tak je všetko v najlepšom poriadku. Pravdepodobne vždy vo svojom živote sa snažím prísť na to čo je skutočne správne. Pochopil som že pravda sa skrýva tam vonku a nie niekde inde. Pomáha mi často aj hudba ktorá ma neopustí ani v okamihoch keď ostatní ľudia odídu. Hľadám v realite presne to čo ľudia nie vždy dokážu nájsť. A to čo mi pravdepodobne v nej chýba je nejaký moment prekvapenia vďaka ktorému by ten život viac stál za to. Ľudia hovoria o tom ako potešia iných a myslím si že kvôli tomuto sa vytráca ten moment prekvapenia. Ak niečo sa vo mne deje obyčajne je to signál že musím nad tým čo robím premýšľať. Musím premýšľať že či vo svojom živote niekde pridám alebo uberiem. Občas sú veci na ktoré neviem veľmi odpovedať a často je to odo mňa príliš očakávané. Je mi podsúvané že sa hnevám alebo že som smutný, ale v skutočnosti sa na nikoho nehnevám a ani nemusím byť smutným. Ak cítim vo svojom živote nejakú vnútornú emóciu tak mám na ňu vždy jasný dôvod a nebudem riešiť že či tomu bude ktokoľvek rozumieť. Keď budem plakať alebo ma bude trápiť tak chcem aby to bolo akceptované. Ak príde úzkosť tak jednoducho tiež sa nebudem brániť. Lebo môžem mať úzkosť čo znamená že sa môže prejaviť jeden z mojich vnútorných strachov. Preto sa to čo cítim niekedy príliš zľahčuje a učím sa s tým vnútorne popasovať. Myslím si že aj mnoho opakujúcich sa otázok nie vždy dokáže pomôcť k tomu si nejakým spôsobom utvoriť mienku, ale napriek tomu sú potrebné. Ja sa samozrejme dokážem tešiť z maličkostí ale nechcem to dokazovať hlukom. Chcem to dokázať tým že niečo naozaj robím a to mi v skutočnosti naozaj stačí. Lepšie je pútať pozornosť správnymi činmi čo ma reálne niekam posunú. Ale zároveň je potrebné si priznať ak to niekedy nepôjde. Preto je pre mňa dôležité aby sa tá sebareflexívna pravda zo mňa nikdy nevytratila. Ak budem niečo robiť tak budem vedieť že si za tým naozaj stojím. Som rád že boli veci vďaka ktorým sa inak pozerám na svet a všetko je oveľa lepšie ako predtým.

Pri písaniu článku som počúval skladbu Nightcore – Perfect 10.

Všetci hľadáme spôsob ako priznať že v živote nemusí byť všetko v poriadku. Občas celé toto obdobie naruší jedna bublina ktorá po určitej chvíli praskne. Aj ja to tak niekedy cítim že nie vždy všetko môže byť len radostné. Uvedomujem si že vo svete môžu existovať momenty kedy sa na niektoré veci cítime sami. Niekedy môže prísť bezmocnosť ktorá dokáže zviazať človeku ruky. Občas prídu dni kedy aj ja mám úzkosť a mám pocit že mi s tým nie každý dokáže pomôcť. Sú momenty kedy si sám reálne priznávam že nie som takým silným ako vyzerám. Môže ma čokoľvek zlomiť aj okamihy keď vycítim že niečo nie je naozaj v poriadku. Keď sa ľudia neustále hádajú a rozoberajú často pre mňa až príliš nepochopiteľné veci tak ma to vnútorne bolí. Cítim že sa spoločnosť v našom živote príliš rozdelila a jeden od druhého sa vzďaľujeme. Nedeje sa to úplne všade, len sa problémy jednoducho neriešia s pokojom a hnevom. Jednoducho sa hnev pre ľudí stal určitým hnacím motorom a odnesú si ho aj tí ktorých sa tie problémy netýkajú. Preto neriešim určité názory na spoločenské dianie a ani sa nesnažím si vytvoriť nejaký názor. Lebo si myslím že keby to tak naozaj mám robiť tak ma väčšina ľudí znenávidí. Už cítim že nie je potreba komukoľvek niečo dokazovať a seba v niečom utvrdzovať. Uvedomil som si že niektoré moje pocity sú rozdielne od tých ostatných ľudí. Niekedy sú momenty kedy cítim určité pochybnosti že či ľudia vôbec majú v živote nejaké dobré úmysly. Občas sa musím nejakým spôsobom sám uisťovať že je všetko naozaj v poriadku. Ja viem že sú tu ľudia čo ma budú mať vždy radi a podporovať ma. Ale uvedomujem si že kedykoľvek môžem ich sklamať alebo som ich už sklamal. Chápem že sú to také paralely života ktoré sa reálne budú diať a nezabránim im. Ale je potrebné si ich priznať a reálne im čeliť. Pravdepodobne vďaka tým situáciám sa stávam oveľa múdrejším a pokojnejším človekom. Prídu momenty kedy niečo cítim, ale potom ma to dokáže prejsť a idem ďalej. Idem ďalej bez výhovoriek a bez hľadania viny v niekom inom. Som vďačný za každého človeka ktorý ma v živote niečo naučil. Viem že nech čokoľvek urobím tak budem vedieť že bol za tým dobrý úmysel. Som rád za túto časť života, lebo pri nej si uvedomím že som tiež len človekom ako každý z nás.

Pri písaní článku som počúval skladbu The Neighbourhood – The Beach.

Toto je časť môjho ja ktorá určite je omnoho pozitívnejšia než si všetci myslia. Lebo verím že v spoločnosti dokáže existovať veľké množstvo dobra ktoré človeka niekam posunie. Aj ja cítim že to dobro môže človeka ako takého niekam posunúť. Samozrejme ľudská dobrota musí byť prejavená činmi a tým že ak vieme niekomu pomôcť tak mu jednoducho pomôžeme. Mám rád ľudí bez ohľadu na to či sa hnevajú alebo majú v sebe šťastie. Možno viac než oni mňa, ale napriek tomu som za to vďačný. Sú ľudia ku ktorým som si dokázal vytvoriť o niečo hlbšie a silnejšie puto. Sú ľudia pri ktorých môžem povedať že sú naozaj mojimi kamarátmi. A je ďalšia skupina ľudí ktorých rešpektujem, ale nevytvoril som si s nimi žiadne puto a náklonnosť. Nie je o tom či sa z niekým rozprávam viac alebo menej, musí tam byť určité ľudské prepojenie. Musí to byť prepojenie že si dokážu rozumieť aj bez slov. Nie je vždy jednoduché si nájsť cestu ku každému človeku cestu a ja som si v rámci toho prešiel dlhou cestou. Viem že aj mám niekoho rád tak za tým nie je nejaká vypočítavosť. Vychádzam s každým rovnako a podľa svojich vlastných možností ktoré mám. Nehrám sa na niekoho kým nie som a radšej som lojálnym. Preto si myslím že to z určitými ľuďmi dokázalo naozaj vydržať. A je množstvo pozitívnych ľudí ktorým ďakujem že vo mňa stále veria a chápu ma. Oni ma psychicky dokázali najviac podržať a dať mi nádej v okamihoch keď sa niekedy podceňujem a pochybujem o sebe. Sú to ľudia ku ktorým môžem byť stopercentne úprimný a nenahnevajú sa na mňa. Som rád za každého človeka čo ma dokázal v živote niečo skutočne naučiť. Vďaka tomu som sa dokázal posunúť a ísť nejakým spôsobom ďalej. Mám rád každého človeka rovnako aj ľudí čo sa môžu na mňa hnevať. Bez ohľadu či v živote dostanem nejaké polená pod nohy alebo nie sa snažím nezatrpknúť. Žijem skôr v láske a v pokoji to je vlastne podstata môjho života a na tom sa nič nezmení.

Pri písaní článku som počúval skladbu Manchzz – I Love You.

Občas cítim že sú okamihy kedy pred niečím skutočne utekáme. Pravdepodobne je to kvôli nejakej vnútornej obave s toho ako by to zobrali. Aj ja si uvedomím že žijem vo svete kde je náročné demonštrovať svoju vlastnú silu. Premýšľam často o tom že či dobro v našej spoločnosti naozaj má význam alebo ho ľudia budú zneužívať. Pri debate s pár ľuďmi pri ktorých som na úplne rovnakej vlne mi pomáha prísť na určité poznanie. Že dobro má zmysel ak má zmysel ho z niekým šíriť. Uvedomujem si že aké je to v tejto spoločnosti hľadať svoje miesto. Niekedy je to ľahké a inokedy to dokáže byť aj úplne zložité. Len čoraz viac cítim že sa hádať alebo hnevať prestalo pre mňa mať absolútny zmysel. Pre mňa má zmysel pokoj a pokora, lebo bojovať voči určitým veciam sa veľmi neoplatí. Žijem tak aby som nemusel o určitých veciach premýšľať, ale občas sa filozofickým úvahám nevyhnem. Niekedy prídu dni kedy prichádzajú obavy o to či mi niekto niečo nevykričí. Ja niekedy nemám ako odhadnúť že či som niečo urobil dobre alebo zle. Nie vždy čakám za všetko pochvalu alebo uznanie, ale sú dni kedy vstávam s tým či sa na mňa niekto nenahnevá. Preto je v živote náročné byť dobrým človekom keď si ľudia budú môcť ľahšie nájsť zámienku ako sa správať zle. Ale napriek všetkému sa nenechám odradiť lebo pokoj a dobro je potrebné šíriť. Robím to pre tých čo tomu môjmu dobru naozaj rozumejú a posúvajú ma vpred. Kvôli tým ľudom nikdy nebudem utekať a budem všetkému okolo seba čeliť.

Počúval som pri písaní skladbu od Rise Against – Prayer Of The Refugee.

V živote je dôležité aby sme v ňom dokázali nájsť impulz. Aby sme skôr hľadali tie dobré veci ktoré robia človeka jedinečným. Lebo v skutočnosti že nádej ktorú máme okolo seba nás môže robiť lepšími ľuďmi. Už len stačí prejaviť to dobro ktoré v sebe naozaj máme. Bez ohľadu na všetky okolnosti treba hľadať v ľuďoch veci ktoré sú krásne. Treba veriť v to že nikto okolo nás nie je naozaj zlým. Aj ja bez ohľadu na to že stretávam okolo seba rôzne typy ľudí v ich dobro neprestávam veriť. Nikdy neprestanem veriť že nádej, viera a láska tu vždy budú okolo nás. Lebo keď sa v živote nikdy nevzdáme a budeme kráčať za tým po čom naše srdce budeme šťastnými ľuďmi. Keď nebudeme kráčať sami, ale z niekým tak náš svet bude omnoho lepším miestom. Je potrebné aby sme ľudí okolo robili šťastnými len tak pre radosť. Lebo aj keď v živote príde búrka tak zasvieti slnko. Šťastie je omnoho silnejšie než nejaké pochybnosti ktoré niekedy môžeme mať. Niekedy je omnoho dôležitejšie mať pokoru a žiť v pokoji. Lebo v skutočnosti len na maličkostiach naozaj záleží. Všetko pozlátko časom zmizne, ale je dôležité vo vnútri zostane. Preto je potrebné využiť čas ktorý v skutočnosti máme, lebo potom sa veci nemusia opakovať. Využime tie dobré momenty vďaka ktorým sa budeme cítiť omnoho lepšie. Namiesto dlhého čakania využime príležitosti ktoré v živote budeme mať. Naložme tak zo životom aby sme si mohli povedať že náš život má skutočne zmysel.

Dnes som písal pri skladbe ktorú vydali Kollárovci – Nádej, viera, láska.

Tento posledný moment je pre mňa určitou oslavou toho za čím si stojím. Verím tomu že všetko čo sa deje má svoj prirodzený dôvod a snažím sa to akceptovať. Uvedomujem si že sám sa snažím vytvárať určitú atmosféru života. Nájsť šťastie v iných ľuďoch pri ktorých viem že ma dokážu podržať. V jeden okamih som zavrel oči a predstavil si že z ľuďmi tancujem na tanečnú hudbu. Že tam znie trance a oslavujeme okamih kedy nastal v našej spoločnosti skutočný pokoj. Keď sme oslavovali zrod nového sveta kde neboli hádky a problémy. Lebo to šťastie bolo čoraz silnejšie cítiť z ľudskej duše. Aj ja som to tak cítil že všetko oveľa lepšie. Lebo raz takýto svet príde, ale neviem povedať kedy to bude. Príde svet kde všetci budeme tancovať radosťou a bude to náš najkrajší tanec. Možno nebude všetko také ako predtým, ale bude to iné a budeme skúsenejší. Pochopíme že budeme kráčať odlišnou ale za to lepšou cestou kde budeme múdrejší. Hovorím sa že dvakrát do tej rieky nevstúpime, ale nebude to pravda. Vstúpime tam toľkokrát kým neprídeme na to čo je pre nás správne. Vždy nech budeme kráčať kamkoľvek tak nás to navedie na správnu cestu. Lebo to spoločne dokážeme bez ohľadu na všetky okolnosti ktoré nás môžu čakať.

Počúval som pri písaní Slyder – Neo (The One).

Moment pravdy – tretia séria – 7. časť

10. októbra 2021

Tento posledný moment je pre mňa určitou oslavou toho za čím si stojím. Verím tomu že všetko čo sa deje má svoj prirodzený dôvod a snažím sa to akceptovať. Uvedomujem si že sám sa snažím vytvárať určitú atmosféru života. Nájsť šťastie v iných ľuďoch pri ktorých viem že ma dokážu podržať. V jeden okamih som zavrel oči a predstavil si že z ľuďmi tancujem na tanečnú hudbu. Že tam znie trance a oslavujeme okamih kedy nastal v našej spoločnosti skutočný pokoj. Keď sme oslavovali zrod nového sveta kde neboli hádky a problémy. Lebo to šťastie bolo čoraz silnejšie cítiť z ľudskej duše. Aj ja som to tak cítil že všetko oveľa lepšie. Lebo raz takýto svet príde, ale neviem povedať kedy to bude. Príde svet kde všetci budeme tancovať radosťou a bude to náš najkrajší tanec. Možno nebude všetko také ako predtým, ale bude to iné a budeme skúsenejší. Pochopíme že budeme kráčať odlišnou ale za to lepšou cestou kde budeme múdrejší. Hovorím sa že dvakrát do tej rieky nevstúpime, ale nebude to pravda. Vstúpime tam toľkokrát kým neprídeme na to čo je pre nás správne. Vždy nech budeme kráčať kamkoľvek tak nás to navedie na správnu cestu. Lebo to spoločne dokážeme bez ohľadu na všetky okolnosti ktoré nás môžu čakať.

Počúval som pri písaní Slyder – Neo (The One).