Hore nohami

Čoraz viac vidím kam to celé vo svete smeruje a stále je tu určitú bezmocnosť. Posledné obdobie mnoho vecí som v sebe dusil a nechcel som to dať nejakým spôsobom najavo. Snažil som sa byť tak silným, ale ukázalo ako to v niektorých okamihoch nejde. Mnoho vecí sa dialo potichu lebo som to nechcel nejakým spôsobom niekomu vysvetľovať a zaťažovať. Aj silní ľudia dokážu mať starosti, ale nikdy si to reálne nepripustia. Čoraz viac som začal cítiť že ako je atmosféra v spoločnosti stresujúca. Najviac sa to prejaví vtedy keď je človek z niekým nejaký čas. Vtedy si človek uvedomí že aké veci v živote na neho vyplávajú na povrch. Občas mám pocit že úprimnosť v našej spoločnosti nedokáže ničomu napomôcť. Keď je človek úprimný tak samozrejme si odnesie spŕšku hnevu od iných. Ľudia často sľúbia že sa nebudú hnevať, ale v skutočnosti sa deje pravý opak.

U mnohých ľudí dokázal naštrbiť samotné vzťahy aj Covid. Mnoho ľudí čo sa nejakým spôsobom dokázali ocitnúť v izolácii tak to naozaj ťažké. Byť v izolácii nedokáže každý a nie každý to psychicky vydrží. Pravda je taká že to nemusí úplne všetkých poznačiť. Ja som nedovolil a ani nepripustil aby ma to vnútorne poznačilo. Lebo prakticky som robil to čo aj samotnou izoláciou. Viem že si musím dávať pozor bez toho aby mi to bolo nejako pripomínané. Lebo inštinktívne robím to čo je naozaj v živote správne. Vedel som že keby ma dostane neviditeľný nepriateľ s ktorého následky sú dlhodobé tak som už nie na tomto svete. Pravdepodobne by ma mnoho ľudí oplakávalo a toto sa stalo mnoho iným ľudom.

Pravdepodobne možno mám šťastie že som sa nikdy nejako nesťažoval. To že sa dejú všetky veci nie je nejaká úplná náhoda. Nikdy som nejako špeciálne neveril že všetko okolo nás môže byť náhoda. A bude sa to diať ešte dlhšie lebo nie vždy dokážeme dodržiavať pravidlá. Lebo nie všetci ľudia dokážu skutočne obsedieť a neriskovať. Ale na druhej strane ich ľudsky chápem, lebo vydržať je tá najťažšia skúška. A tá skúška môže trvať poriadne dlho čo si uvedomujem aj ja sám. Ale v skutočnosti to nie je len náš problém, lebo hnev spoločnosti je všade a je oprávnený. Najme keď sa to týka určitých občianskych slobôd tak vtedy je potrebné vyjadriť svoj postoj.

Veľká časť vecí sa zatvorila a mnoho ľudí nemôže ísť ani do školy. Musia sa učiť doma cez online hodiny čo prináša veľký rad starostí. Mnoho gastropodnikov a reštaurácii doslova bojujú o prežitie. Nádej v podobe prvej pomoci prichádza veľmi pomaly a nevie sa že či to ľudia ucítia alebo môžu svoje reštaurácie rovno zavrieť. Kultúra tiež bohužiaľ bojuje o prežitie a z plánu obnovy sa jej dostalo absolútne najmenej peňazí. Mnoho ľudí čo nejakým spôsobom zarábali peniaze tak teraz nemajú prakticky žiaden príjem. V rámci hudobnej scény to ešte ako tak ide, ale to že interpreti nemôžu koncertovať je cítiť. Mnoho interpretov hovorilo že im ten kontakt s publikom naozaj chýba. Lebo keď človek robí svoje povolanie z láskou a radosťou, tak potrebuje tú spätnú väzbu. Online vysielanie na sociálnych sietí často tú skutočnú spätnú väzbu divákov sediacich v hľadisku nič nenahradí.

Mnoho lekárov by si prialo byť doma zo svojimi rodinami ale nemôžu. Lebo je núdzový stav a musia zachraňovať ľudí s Covidom. Musia lebo to jednoducho majú nariadené štátom a nemôžu si dať ani dovolenku a oddýchnuť si. Majú tú najťažšiu úlohu zachraňovať ľudí čo sú na JISke alebo na pľúcnej ventilácii. To že sú lekári v stave únavy a zničenia je holým faktom. Bojujú o život pacientov a musia si dávať pozornosť aby ani neochoreli. Lebo keď niekto vypadne zo zdravotníckeho tímu, tak sa to potom ťažko dá nahradiť niekým iným. Lekári majú jedno z najťažších povolaní a ich zlaté ruky dokážu zachrániť množstvo životov. Ale vedia že sú tiež len ľuďmi a nezachránia všetky ľudské životy.

Samozrejme vo veľkej miere môže prísť aj samotná úzkosť a depresia. Môžu prísť úplne všetky možné emócie ktorým sa nedá úplne vyhýbať. To že je svet nohami vidím veľmi dobre a nemusím byť ani jasnovidcom. Vidím že celý svet bojuje s nepriateľom a s jeho ďalšími mutáciami. Ale že či to každá časť sveta zvládne závisí od jej vlastných občanov. Dôvera občanov a politikov ak nie je tak omnoho ťažšie sa dodržiavajú pravidlá. Ak je tak nádej na zlepšenie situácie bude mať oveľa reálnejšie kontúry. V skutočnosti nevieme ako sa situácia bude vyvíjať, lebo každý deň sa to mení. Všetko sa mení za pochodu a nevieme ako to naozaj bude. Každý jeden deň ktorý v našom živote je môžeme považovať za skúšku.

Svet bude ešte nejaký čas hore nohami a aj na nás sa to prejavuje. Niekedy by som si prial pravý opak aby sme sa na život pozerali dole hlavou. Celá táto situácia do veľkej miery ovplyvnila naše vzťahy s priateľmi, niektoré nedokázali prežiť. Snažím sa na to pozerať ako tak reálne a nezakrývať si pred pravdou oči. Viem že nech sa v živote bude čokoľvek diať tak sa s toho vždy dokážeme dostať. Lebo nepochybujem že ľudia v sebe majú obrovskú vnútornú silu ktorú veľmi ani neukazujú. Každý človek v živote sa dostáva do nejakej životnej situácie ktorú musí zvládnuť. Pravdepodobne to tak je preto lebo vlastne nemá veľmi na výber. Ale verím že všetko sa časom začne meniť k lepšiemu a všetci ľudia pocítia nádej. Dúfam že keď to celé skončí, tak bude viac pozornosti venované tomu na čo sa zabúdalo.