Súcit

Dlhodobo som premýšľal o tom že často z našou dobrotou súvisí tak veľa vecí. Prebúdzajú sa v človeku všetky možné pocity a ja sám to dôverne poznám. Niekedy si myslím o tom že ma to do veľkej miery ovplyvnilo. Niekedy sa môže zdať že je správne voči niekomu vyjadriť súcit. Ono často sa môže stať že je to dvojsečnou zbraňou a ľudia našu ľudskú stránku môžu využiť proti nám. Často je to do istej miery prepojené zo samotnou empatiou. Počas nášho života sa snažíme vcítiť do množstva ľudských príbehov čo sa dejú. Stala sa s toho naša rola ktorú veľmi ani nemusíme hrať. Sme sa naučili že často musíme ľudom okolo seba pomôcť bez toho aby nás do toho tlačili. Vďaka nášmu súcitu sa vcítime do ťažko skúšaných osudov. Nech sa to javí akokoľvek v živote tak súcit je tá správna emócia. Lebo vďaka nej dokážeme o niečo ľudskejšie pochopiť čo sa v živote deje. Dokážeme prísť na to že každý z nás má nejaké problémy ktorým musí čeliť. Niekedy je to jeden ťažký boj ktorý nie je jednoduché zvládnuť. Ale postupom času sa ukáže že všetko malo svoj prirodzený zmysel. Napriek všetkému sa dá súcit vnímať ako tú najsprávnejšiu emóciu. Lebo vďaka súcitu lepšie chápeme ako sa ľudia naozaj cítia.