Archív pre 4 februára, 2018

Držať sa

4. februára 2018

Držať sa vo svete kde často treba napĺňať potreby je tá najťažšia vec.  Myšlienky mám často zmiešané a vravím si že aby ten strašiak v hlave navždy zmizol. Každý deň vstanem s určitou myšlienkou a verím že existuje niečo čo ma vnútorne bude držať vždy nad vodou. Celý môj život je o tom ako dokážem určité veci vnímať navonok a ako zvnútra. Viem že často musím vnútorne sám zo sebou bojovať, aby som našiel presne to čo potrebujem. Niekedy veľa vecí musím v sebe ovládať aby to vo mne nevykypelo. Viem že koľko vecí ma dokáže reálne ovplyvniť a že často sa riadim viacmenej pocitovo. Keď si predstavím že s koľkými ľuďmi sa vždy snažím vychádzať korektne a nerobiť im podrazy tak to považujem za veľký zázrak. Človeka často dokážu motivovať tak silné veci a silné momenty aby si povedal vo svojom vnútri že niečo spraví. Presne ja to tak mám s podvedomím a raz ten príde ten vnútorný výpadok. Dakedy v živote niečo spraviť buď človeka privedie do kŕču alebo do stresu. Ja pravdepodobne prílišne cítim zodpovednosť za to že všetko čo spravím bude mať následky. Ale viem že je to niečo s čím treba automaticky rátať a je to fakt s ktorým treba žiť.

Dakedy sú situácie keď si len sadnem a nad každou situáciou v živote premýšľam. Nad tým čo treba zlepšiť, vylepšiť ale aj napriek všetkému sa snažim žiť. Žijem tak aby som si to nikdy do konca svojho života nemusel vyčítať. Niekedy sa pozriem za seba a poviem si že čo všetko by som najradšej mal. Možno si príliš idealizujem určité spoločenské situácie a príliš premýšľam nad tým že čo by bolo keby mám niekoho kto by mi vnútorne rozumel. Ale viem že často svojim myšlienkam nedokážem porozumieť ani ja sám a nikdy tomu úplne neporozumiem. Len musím chápať že celý náš život je založený na maličkých súvislostiach. Každá jedna maličkosť dokáže rozhodovať o tom čo sa v skutočnosti stane. V mojom živote sa stalo toľko vecí že som si tým skrátka musel prejsť. Boli situácie kedy mi nedokázal každý s niečím vnútorne pomôcť a najme to tak bolo po vzťahovej stránke. Som vďačný ľudom ktorí mi dokázali s určitými vecami pomôcť, ale s tými ostatnými myšlienkami ktoré som mal v hlave, tak som si musel pomôcť sám a dať veciam čas kým vo mne dozreli. Proste každá myšlienka musela nejakým spôsobom dozrieť a často som hľadal silu, aby som určité pocity zo seba dokázal dostať.

Moja vlastná rodina ma drží nad vodou, aby som neprepadol určitým pocitom ktoré nie sú pekné. Niekedy si poplačem nad vecami ktoré v skutočnosti neviem reálne ovplyvniť. Vravím si že čo by som vo svojom živote urobil aby všetko bolo lepšie, ale viem že som pravdepodobne dokázal urobiť maximum. Počúvam často hudbu, aby som pred určitými myšlienkami v živote unikol a snažil sa byť viac optimistickejší. Veľmi počúvam svoje srdce ktoré bije a ktoré mi dáva jasné znamenie že čo mám urobiť. Vnútorne mi vraví aby som si dokázal dať pozor, ale viem že srdce nie je na vine ak spravím nejaký nesprávny krok. Že všetko čo spravím je len a len na mojich pleciach, skrátka ja si nesiem ten batoh radosti, starostí, lásky, problémov a všetkého čo život prináša. Sú veci ktoré často neviem ovplyvniť a sú veci ktoré viem ovplyvniť a je na mne ako k tomu pristúpim. Aj maličká vec v mojom živote ma dokáže vnútorne ovplyvniť a viem že to tak má pravdepodobne byť. Nebudem sa vyhovárať že ako to mám v živote ťažké, keď to majú v živote iní ľudia ešte ťažšie. Tí moji skutoční hrdinovia sú moji rodičia čo ma dokázali vychovať a oni najlepšie poznajú moje pocity. Nikto iný si tie pocity čo mám v sebe často nedokázal tak silno prežiť, ako oni. Lebo vedia že ako veľa vecí v živote dokážem, tak vo veľa veciach mám nedostatky.

Každý deň sa učím nejakým spôsobom pochopiť a povedať si že tu všetci máme poslanie. Všetci žijeme ten svoj vlastný svet či ten introvertný alebo ten extrovertný. Ja žijem ten introvertný už veľmi dlho a zo začiatku som si myslel že to nebude mať svoje čaro. Potom som začal spoznávať aj iných introvertov čo to cítili úplne podobne ako ja, len boli o niečo skúsenejší. To ma utvrdzovalo že sa musím držať pri zemi a byť vnútorne silný. Vytvoriť si okolo seba tím ľudí ktorí majú v sebe empatiu a vedia mať dostatok trpezlivosti. Čoraz stále viem aké je to držať sa správnych ľudí o ktorých viem že sa na nich môžem spoľahnúť. Ľudí čo sa mi nevysmievajú za chrbtom a ktorí mi dokážu reálne porozumieť. Preto vo svojom živote viem aké je dôležité určité situácie riešiť pokojne a bez stresu. Ale niekedy príde slabší deň, vnútorný výpadok kedy myslím na niečo iné. Niekedy príde strach z vecí a to mi uberie veľmi veľa psychickej energie ktorú reálne potrebujem. Často prepadnem pocitu že som vnútorne sám a že mi nikto nemôže pomôcť. Niekedy sa uzatváram do seba, lebo nechcem aby sa ľudia trápili a robili si starosti. Snažím sa nájsť riešenie a povedať si že existuje východisko ako sa s určitých vecí dá dostať. Sú momenty kedy jedine na čo sa hnevám je sám na seba že možno konám v niektorých situáciach neskoro. Ale som človek a mám právo sa mýliť rovnako ako aj ostatní ľudia.

Viem že sa budem snažiť v živote bojovať o to, aby som niečo reálne dokázal. Aby som sa vždy vnútorne zaťal a urobil to maximum a nič nikdy nevypustil. Viem že možno neviem úplne všetko a vždy som rád ak sa niečomu reálne dokáže priučiť. Vždy budem oporou každému bez rozdielu a budem sa snažiť robiť všetko preto, aby bola vnútorná pohoda. Nebudem sľubovať veci ktoré nedokážem splniť, ale budem robiť veci ktoré dokážem splniť. Ale viem že keď niečo vo svojom živote začnem robiť, tak to robím na 120 percent a dávam do toho maximálne nasadenie. Urobím všetko v rámci svojich možností čo budem mať. Keď ma bude moja vnútorná sila viesť tým správnym smerom, tak všetko bude také aké to má reálne byť. Často je tá vnútorná sila mojim hnacím motorom aby som sa niekam v živote posunul a nestál na mieste. Už teraz viem že veci ktoré som vo svojom živote robil neboli zbytočné a držia ma stále pri živote.