Nižšie (pravda o úzkostiach)

Stále mám pocit že niekde padám,

už pomaly sám neviem kam,

nerozumiem niekedy tomuto svetu,

zisťujem že sa neviem vyhnúť problému,

zatvárajú sa pred mojimi očami posledné dvere,

v srdci ľudí začínam padať čoraz nižšie,

ťažké je byť na tomto svete lepším,

keď je človek zasypaný nejedným polenom,

neviem vždy zastaviť svoje vnútorné úzkosti,

dakedy cítim že som na konci zo silami,

premýšľam že či má význam ďalej kráčať,

alebo sa vecí vo svojom živote vzdať,

stále z niečím vnútorne bojujem,

niekedy je to možno silnejšie než vlastný rozum,

najradšej by som od všetkého unikol,

išiel niekam kde by to malo skutočný zmysel,

stále čakám že niečo v mojom živote bude lepšie,

že to najťažšie čo v sebe mám niekedy prejde,

neviem či sa z úzkostí dostanem,

že či prehovoriť o nich dokážem,

ťažké je žiť s tým že človeka niečo obmedzuje,

že si nemôže dovoliť veci ktoré skutočne chce,

ale viem že by bolo lepšie určité veci zažiť,

dokým bude moje srdce skutočne biť,

ak raz naposledy vo svojom živote vydýchnem,

tak odídem s tým že tu niečo zanechám,

príde čas kedy porazím svoje úzkosti,

vďaka ľudom čo môjmu životu zmysel dali,

keď sa niekedy zdá že sa cítim osamotene,

tak vždy príde niekto vďaka komu je to lepšie,

napriek neustálemu boju stále dokážem veriť,

že ma vnútorne už nedokáže nič zlomiť,

skúšať nové veci je pre mňa stále veľká neznáma,

nikdy neviem že čo mám čakať od dňa,

usmievam sa napriek všetkým okolnostiam,

dávam silu iným keď ju niekedy sebe dať nedokážem,

viem že lásku môžem dať len tým čo za to stoja,

ľudom pri ktorých sa nemusím báť že ma zradia,

niekedy mám obavy zo všetkých životných zmien,

strach zo všetkých ľudských premien,

kvôli úzkostiam niekedy aj vraciam,

nie vždy je všetko iba samotným jedlom,

usmievam sa aby som prekryl všetky pocity,

aby som zakryl vnútro plné neistoty,

často počúvam hudbu aby tá bolesť bola menšia,

lebo viem že je lepšia než akékoľvek antidepresíva,

viem že často veľa nenahovorím a pôsobím nesmelo,

nejednému introvertovi sa to v živote raz stalo,

viem že kvôli svojej inakosti si možno nenájdem ženu,

tú ktorú by som dokázal považovať za tú správnu,

strach že sklamem je niekedy oveľa silnejší,

čoraz viac sa môžem stať zraniteľnejší,

ale viem že v živote raz udrie zvonec,

celej tej rozprávky bude navždy koniec,

pokiaľ budem vo svojom živote žiť,

budem sa snažiť každému svoju lásku dať,

raz moje myšlienky budú pochopené,

len s odstupom času bude všetko jasné,

každý príde na to že chcem byť len pochopený,

tými správnymi ľuďmi byť milovaný,

či s dobrými vlastnosťami alebo chybami,

všetci sme si určitými vecami prešli,

nie vždy bývam bezchybným človekom,

často sa vo svojich pocitoch zmýlim,

viem že musím isté veci zo seba von dať,

ale bojím sa že sa mi pochopenia nemôže dostať,

že si niekto s mojich pocitov bude robiť srandu,

preto je niekedy ťažšie v živote povedať pravdu,

často úzkosti ovplyvňujú aj moje vnútorné pocity,

vycítim keď sa niekto snaží zdieľať zlé myšlienky,

stále rozoznávam že kto je ku mne dobrý a kto je roztržitý,

rozoznávam že kto mi dal pomocnú ruku a vie byť voči mne ľudský,

veľa vecí som v sebe dokázal nejakým spôsobom dusiť,

lebo by to málokto dokázal reálne pochopiť,

stále vo svojom vnútri že keby niečo poviem som za blázna,

že niekým budem za svoje myšlienky označovaný za čudáka,

raz príde čas kedy každý človek mojim pocitom porozumie,

že ma za moje vlastné myšlienky nikdy nevysmeje,

bojujem s vecami ktoré sú súčasťou môjho života,

inakosť sa stala od malička súčasť môjho ja,

každý príde na to že podceňovanie nie je správne,

že v každom človeku sa skrýva ľudské srdce,

raz príde moment kedy bude môj svet pochopený,

len viem že nemôžem tu zostať osamotený,

s úzkosťou budem žiť po celý zvyšok života,

napriek tomu verím že ma väčšina ľudí neprestane mať rada,

verím že tento boj každý so mnou zvládne,

že každý voči mne trpezlivosť skutočne nájde,

verím že sa nenájde nikto kto by mi pocity vyčítal,

že prečo som našiel odvahu a o tom skutočne napísal,

ťažké je niekedy o veciach skutočne hovoriť,

lebo sa človeku kvôli tomu začnú vysmievať,

viem že všetko čo cítim nikdy nezmizne,

ale nedovolím aby ma to stiahlo dole,

každý kto si to raz v živote prečíta,

tak príde na to ako sa cítim zvnútra,

verím že každý človek to so mnou zvládne,

že ma nikto kvôli mojej inakosti nezavrhne.