Archív pre august 2nd, 2017

5. narodeniny blogu

2. augusta 2017

Ako si každý mool všimnúť tak pomaličky moja stránka oslavuje 5. narodeniny. Za posledné obdobie sa veľmi veľa vecí udialo a bojoval som s tým že či budem pokračovať s písaním. Ako vždy som dokázal nejako zotrvať kvôli ľudom ktorí fandia tomu čo robíš a veria v to že môžem iným dávať nádej. Skrátka mojim cieľom vždy bolo nielen ľudí nejakým spôsobom povzbudiť, ale im dať aj určitý impulz k zamysleniu. Vždy keď píšem tak premýšľam že či to čo robím má skutočne zmysel. Často pre mňa inšpiráciou boli zdanlivo obyčajné maličkosti a niekedy aj hudba ktorú tak veľmi počúvam. Niekedy cítim že keď píšem, tak sa snažím tými slovami zbaviť vecí ktoré ma vnútorne ťažia. Proste ako by som vnútorne cítil že mám určité balvany ktoré musia zo mňa opadnúť. To sú presne tie moje pocity ktoré sa striedajú čoraz častejšie ako na hojdačke. Sú situácie kedy sa mi niektoré veci píšu ťažšie a inokedy niektoré veci píšem s plačom. Niekedy ako by som si uvedomoval že mám nadmerné množstvo empatie a že ma dokáže v danom momente rozplakať takmer všetko. Stále si vravím že by som mal vo svojom živote urobiť viac a uvedomiť si svoju vlastnú cenu. Uvedomiť si že je príliš málo času a je správny čas konať a nájsť vnútornú rovnováhu.

Posledných pár mesiacov som si naložil na seba, veľmi silné veci. Som dostal veľmi silnú motiváciu napísať články ktoré budú priamo inšpirované albumom One More Light. Proste každá skladba vyjadrovala určitý stav a ja som si v danom momente uvedomil že som sa cítil presne rovnako. Keď som to úplne zo seba dostal, tak som cítil takú vnútornú očistu a vnútorne som bol dojatý. Keď som tie články písal, tak som sa úplne cítil ako iný človek a keď som počúval všetky texty bolo mi jasné že toto musí von. Potom som dosť písal o veciach ktoré sa ľudia reálne boja pomenovať a potom som zrazu nastal vo mne určitý blok. Zrazu som nevedel sa nikde pohnúť a nemal som jasno v tom kam chcem reálne smerovať. Ale vždy keď som počúval hudbu, tak som mal určité nápady a nejaké moje vnútorné podnety sa začali premieňať na články. Niekedy som sa zobudil a vedel som že nejaká téma musí konečne prísť a že sa nevytvorí sama.  

Často mi moji priatelia držali palce a dávali silu, aby som určité veci zvládol. Veľa ľudí mi dalo motiváciu aby som sa vnútorne nezosypal. Každý človek v mojom živote ma držal nad vodou a snažil nejako pochopiť ten môj vnútorný svet. Postupne sa svoje písanie snažím dostať aj medzi širšiu masu a tak som si založil na SME. Bolo to najme preto, aby som mal nejakú záložnú stránku. Učím sa aké je to pracovať na dvoch stránkach súčasne a to písanie tak prestriedať. Snažím sa nad každou myšlienkou rozmýšľať než ju napíšem a niekedy sa mi stane že niektoré veci proste nedokončím. Nie preto že nechcem, ale preto že nie je správny čas o takej téme písať. Na to že už píšem piaty rok tak už toľko nerozmýšľam nad tým že ako stránku vylepšiť. Aj keď som skúšal nastavovať rôzne dizajny, tak vždy zostal nakoniec vianočný stromček ktorý pripomína že sa darčeky nedávajú len v decembri. Niekedy už neviem čo také mám vylepšovať, keď sa prakticky snažím držať tú kvalitu a nesklamať ľudí.

Veľa ľudí si často myslí že v skutočnosti nič iné nerobím, len si píšem s každým na Facebooku. Áno píšem na svoju stránku a snažím sa tomu venovať čo najviac času kým mi môj vlastný rozum slúži. Písanie nie je v skutočnosti o tom že si človek píše s priateľmi, ale že sa venuje niečomu čo má skutočne rád. Ja mám veľmi rád písanie, lebo mám vďaka nemu slobodu vyjadriť veci, ktoré by som ústne vyjadriť nedokázal. Dokážem vďaka vnútorne sám seba pochopiť a vcítiť sa do vecí čo často neviem vždy povedať. Veľa ľudí sa stretlo s tým že určité veci nie vždy dokážu vyjadriť ústne, lebo sa často boja nepochopenia. Ja najme pre toto som začal písať, lebo som vedel že iba cez písanie ľudia dokážu veci chápať. Stále myslím na slová že niektorým ľudom moje písanie pomáha prežiť v tomto svete. Aj mne pomáha prežiť aby som sa vnútorne nikdy nevzdal a za správne veci bojoval. Písanie mi pomáha k tomu, aby som znova neprepadol depresii a bol stále sám sebou. Aj keď sú situácie ktorým sa neviem vyhnúť a že sa na ne treba vnútorne pripraviť. Človek si vnútorne povie že nikdy nebude smutný a popri tom to nemusí až taká pravda. Pravda je taká že sme ľudia čo súcitia s osudmi iných ľudí. Často nás vedú k tomu rodičia, aby sme vo svojom živote vedeli prejaviť ľudskosť a empatiu.

Posledné dni sa všetci fanúšikovia Linkin Park dozvedeli že človek ktorý bol pre veľkým vzorom tak už nie je medzi nami. V daný moment som sa vnútorne cítil zle a na druhej strane som si uvedomil že už sa aspoň netrápi. Najprv som cítil prvotný šok čo ma vnútorne položil a potom som sa začal zamýšľať že čo zo životom. Že či ísť vo svojom živote ďalej alebo sa vzdať a prestať bojovať. V skutočnosti bojujem už len s pár priateľov a s rodinou ktorá stojí pri mne v každom momente. Ale potom som si vnútorne pomyslel že ešte nie je čas ísť preč a treba čeliť životu zo všetkými možnými prekážkami. Viem že jediné moje poslanie je šíriť dobro aj napriek tomu že žijeme vo veľmi nepokojnej dobe, kde nevieme na čom reálne sme. Stále sa snažím byť dobrým človekom napriek tomu že to nie je až také ľahké a viem že to nebude nikdy ľahké. Šíriť toto posolstvo bude pre mňa najväčšou prioritou aj napriek tomu že ma určite niektorí vysmejú a povedia mi že to možno robím zbytočne. Ale keď niekomu vo svojom živote urobím niekomu radosť, tak viem že to má vtedy zmysel.

Napriek tomu že už moja stránka má 5 rokov tak voči každému človeku cítim zodpovednosť. Cítim že každý človek ma nejakým smerom posunul a motivoval ma k tomu, aby som neprestal. Svet je zaujímavým a niekedy aj zvláštnym miestom kde treba nad všetkým uvažovať. Často niekedy treba uvažovať aby slová ktoré niekedy napíšem neublížili ľudom a tomu sa chcem pri písaní vyhnúť. Radšej sa snažím navodiť pri písaní atmosféru ktorá bude napriek všetkému pozitívna. Aj keď niekedy sú niektoré texty negatívne, ale konce článkov bývajú vždy pozitívne lebo nimi dávam nádej že všetko zlé je na niečo dobré. Možno by bolo naozaj správne keby ľudia nebojovali medzi sebou a nevadili sa kvôli peniazom. Ale aby sme si vždy dokázali nájsť cestu k ľudom a vedieť voči nim prejaviť aspoň kúsok empatie a byť im oporou. Lebo neustále sa voči nejakým veciam hádať nemá absolútne žiadny zmysel a často sa snažím v písaní na to poukázať.

Som veľmi rád že mám svoju skupinu ľudí čo čítajú moje články. Veľmi veľa to pre mňa znamená a každý deň si to vážim ako sa najlepšie dá. Teším sa keď aspoň jeden človek že to čo som napísal sa mu páči a že ho to nejakým spôsobom oslovilo. Celý život som hľadal že v čom môžem byť skutočne dobrý a písanie je to jediné v čom ešte dokážem byť ako tak dobrý. Lebo viem že v rámci písania dokážem nájsť ten vnútorný pokoj, ktorý by som pravdepodobne nikde nenašiel. Ďakujem všetkým čo si tento článok prečítali a verím že ešte ďalšie roky na stránke ešte pobudnem dokým budem mať o čom písať. Som vďačný za momenty kedy mi každý človek podal pomocnú ruku a že pri mne skutočne stál. Nie iba vtedy keď bolo dobre, ale aj vtedy keď bolo zle. Lebo viem že to čo robím má reálny zmysel a posúva ma to niekam. Vážim si že sa môžem s ľudmi podeliť o svoje pocity a nejako osláviť že moja stránka je tu 5 rokov a verím že tu bude raz toľko.

 

Reklamy