Zázraky (silné posolstvo pre ľudí)


Stále niekde v kútiku duše verím že v spoločnosti sa dá akceptovať určitý spoločenský ideál. Možno sa niekedy zdá že nie vždy sa myslieť pozitívne napriek veciam čo sa okolo nás dejú. Niekedy by si stačilo povedať že žijeme v tomto svete aj napriek tomu že nie všetci ľudia sa správajú dobre. Často ľudia bojujú s tým najhoršími predsudkami vďaka ktorým sa uzatvárajú do seba. Niekedy je to len preto že sú inej farby pleti a často sa im za to posmievajú. Je zázrak ak sa ľudia nesprávajú voči iným ako poslední rasisti. Vždy je správne vedieť rozlíšiť že kto je na akej strane a že či dokáže nejakým spôsobom naplniť morálne hodnoty.  Strach sa stal tak silnou mantrou a to človek ani nemusí byť slniečkár alebo nejaký radikál, aby vedel kde je pravda. Len viem že všetky tie spoločenské nálepky sú tak divné a nedá sa každej venovať pozornosť. Milujem zdravo tento svet aj keď nie všetkým ľudom to dokážem dať reálne najavo. Sú ľudia ktorí ešte v tomto svete zmenia veľmi veľa, len im treba dať šancu. Najme tým čo budú robiť tento svet lepším a nebudú sa snažiť vytvárať nenávisť a správať sa ako najväčší blázni.

V dnešnej spoločnosti sa vytvára určitý dojem že všetko čo je inej farby, tak do nášho sveta nepatrí. Vytvára sa absolútne falošný dojem že keď má niekto nejakú poruchu alebo postihnutie, tak do našej spoločnosti ako keby ani nepatril. Proste som nedokázal úplne porozumieť že prečo je inakosť vnímaná ako určitý balast, ktorý tu reálne nedá miesto. Stále si musím klásť otázky a zamýšľať sa nad spoločnosťou že prečo sa veci predčasne odsudzujú. Pozerám sa niekedy na tú bezmocnosť v srdci a na to že sa napriek konštruktívneho a kľudného dialógu nedá nájsť kompromis. Bolo by priam úžasné, keby si ľudia vedia s očí do očí vysvetliť veci a nemuseli sa neustále pretvarovať. Ale je niekedy výnimočné nájsť v spoločnosti nájsť človeka, ktorý dokáže zmýšľať rozumne. Len žiaľ sú ľudia nastavený tak že radšej budú niečo odsudzovať.  Dnes sa príliš rýchlo koná, než by sa malo nad tým zamyslieť. Ťažké je niekedy odhadnúť že kde je tá hranica medzi tým dobrým a zlým.

Často vo svojich myšlienkach sa k určitým zásadným spoločenským témam nevyjadrím. Pravdepodobne preto lebo sa chcem dištancovať od vecí, ktoré v našom živote nie sú vôbec správne. Nepáči sa mi súčasný extrémizmus a ani súčasný rasizmus len žiaľ sa pozerá iba na tú jednu stranu, ktorá to akože robí. Pravdepodobne najväčší extrémizmus nie je ten čo si ľudia myslia že niekto robí, ale ten že ľudia pomaly nemajú čo do úst, majú dlhy, páchajú samovraždy kvôli zlej životnej situácii. To je najväčší extrém že ľudia kvôli veľkým nedostatkom v systéme končia na ulici. Že namiesto povedania vecí na plné ústa, tak sa radšej propaguje politická korektnosť. V rámci nej sa rieši že jeden štát je zlý a agresor a tiež ďalšie sú dobré, čo nie je vôbec pravda. Propaguje sa jeden názor ktorý je správny a všetky ostatné sú zlé napriek tomu že sú myslené dobre.  V súčasnej dobe človek sa obáva že kvôli svojim názorom príde o prácu ktorú tak veľmi miloval.

Vyjadrím sa k tomu čo sa ľudia boja vysloviť a poviem to otvorene. Mne nevadia ľudia v rómskych komunitách a ani moslimovia na ktorých sa poukazuje že všetci sú v skutočnosti zlí. Mne je úplne jedno že či je človek biely, čierny, modrý, zelený, oranžový alebo ktorejkoľvek farby. Lebo by na tomto svete mali dodržiavať pravidlá všetci a bez rozdielu a aj ľudia čo majú burku alebo nikáb by sa tiež mali prispôsobovať pravidlám, tak ako sa ľudia čo idú do moslimských krajín sa prispôsobujú moslimským pravidlám. Na každého by mal platiť rovnaký meter, ale na druhej strane netreba všetkých hádzať do jedného vreca. Ako je správne vyjadriť určitý názor na dané spoločenské udalosti, ale ešte dôležitejšie je, aby to neschytávali ľudia čo sú slušní a vedia sa prispôsobiť pravidlám. Majme na určité veci svoj názor, ale nemajme predsudky voči úplne všetkému čo nemusí byť vždy len zlé. Ja rozumiem ľudom čo sa boja vecí ktoré reálne ani nepoznajú, tiež sa bojím a aj napriek tomu sa snažím nad týmto svetom nelámať palicu. Snažím sa nebyť väzňom svojich vlastných myšlienok a posunúť sa vpred. Len pravdepodobne politika sa nás ako národ často snaží nejakým spôsobom rozdeliť.

Na ničom v živote nezáleží viac, ako mať otvorenú a čistú myseľ. Niekedy sa vnútorne musíme viac povzbudiť k tomu, aby sme dokázali odlíšiť čo je správne. Nájsť v sebe tú vnútornú rovnováhu ktorú reálne potrebujeme, aby sme tomuto svetu porozumeli. Treba často čítať medzi riadkami, aby nám určitá veta dáva zmysel a aby sme si ju nezobrali osobne. Často treba dobre počúvať slová ľudí, aby sme si po určitom čase uvedomili že dávajú zmysel. Lebo v živote je dôležité si pripomínať vetu že niet nad osobnú skúsenosť. Proste skúsenosti ktoré zažívame nám často napovedajú o ľudoch. Prídeme na to sami že ktorí ľudia nám chcú reálne pomôcť a ktorí nás v najväčších problémoch nechajú plávať. Proste v živote sú nám určití ľudia prínosom a dokážu nám povedať pravdu bez nejakého falošného pozlátka, takí ľudia sú najlepší. Dokážu nám dať vnútornú silu, keď nám nie je moc dobre a máme pocit že vďaka nim to ešte má nejaký zmysel.

Najlepšie by bolo keby láska dokáže poraziť nenávisť a pokrytectvo. Keby sa ľudia namiesto hádok radšej snažia nájsť spoločnú reč a uvedomiť že bojovať proti sebe nemá zmysel, tak by to bolo správne. Nie je nič dôležitejšie ako sa riadiť svojim srdcom a niekedy aj vlastnou intuíciou. Lebo ak je niečo v našom živote skutočne dôležité, tak určite si udržiavať zdravý rozum a vedieť správne posúdiť situáciu. Ako nikdy netreba prestať na zázraky a na to že v každom človeku sa skrýva niečo dobré, lebo nikto sa nenarodil s tým že je automaticky zlý človek. To len človeka formuje táto doba, priatelia a určité životné skúsenosti. Vtedy sa v človeku dokáže tak veľa vecí reálne zmeniť, začne vnímať inak svet okolo seba. Nebudem klamať aj vo mne sa veľa vecí zmenilo, ale to často menia určité okolnosti. Nikto z nás sa nezmení sám od seba, vždy musí prísť podnet zvonku. Ako je človek vychovávaný, tak sa bude v spoločnosti reálne aj správať. Ak bude nejakou skupinou ľudí utláčaný alebo šikanovaný, tak sa uzavrie do seba a už nikomu nebude môcť dôverovať.

Zázrakom v dnešnej spoločnosti je dať šancu ľudom, ktorí si ju reálne zaslúžia. Ľudom ktorí dokážu byť prínosom pre našu spoločnosť a majú určitý potenciál. Lebo nie je nič lepšie ako si uvedomiť, že každý na svete tu má svoje jedinečné miesto. Aj človek s ktorým nemusíme byť vždy úplne stotožnený a môže mať na veci iný názor, tak ho berme takého aký je. Možno ani ja vo všetkom nemám pravdu a ani na tú pravdu nemám patent, ale viem že sa na veci treba pozerať inými očami. Dôležité je nebyť zaslepený a tváriť sa že nič okolo seba nevidíme, lebo takýto ľudia sa produkujú rýchlosťou blesku. Ale netreba prestať veriť že všetko v živote sa deje s nejakého dôvodu a je na každom z nás či to pochopíme. Určite neprestávajme veriť v dobro ľudí lebo nikto v našom živote to nemyslí zle, len možno to nie šťastne vypáli. Keď sa nebude riešiť že kto čo povedal za chrbtom človeka, ale skôr sa bude vnímať duša človeka, tak všetko bude vtedy lepšie. Keď sa bude skôr riešiť ako ľudom pomôcť a nie ako si treba upevniť si tak moc, tak všetko bude lepšie. Všetci na tomto svete by mali mať nejakú rovnosť a nemala by byť len pre vyvolených. Každý človek na tomto svete má určité poslanie a je na každom že či využije svoj potenciál. Nakoniec každý príde na to že robiť rozdiely medzi spoločnosťou nie je správne.

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: