Neviditeľný


Každý pozná určitú životnú situáciu, kedy ľudia nevidia čo sa deje v našej hlave. Často sa s niektorými vecami snaží človek vyrovnať než by mal vravieť o tom niekomu. Niekedy sa vo svojom vnútri sám na seba hnevá že určité veci v živote neurobil. Často človek ľudom o svojich problémov nemôže ani povedať a niekedy jediná možnosť ktorá nám zostáva je sa s tým všetkým nejako vyrovnať. Skrátka si povedať vnútorne že všetko dokážeme zvládnuť aj keď nás veľa vecí môže štvať. Môžeme sa navonok tešiť zo života a vo svojom vnútri môžeme prežívať niečo úplne iné, čomu často ľudia ani nerozumejú. Často môžeme mať pocit že nás v tomto svete prehliadajú a že nás pravdepodobne nemajú radi. Ale určite by sme nemali veci vidieť čierne a uvedomiť si, že všetko v živote sa kvôli niečomu reálne deje a má to svoj dôvod. Niekedy ľudia majú pocit že sú nedocenený a majú pocit že nikto nevidí čo vo svojom srdci reálne cítia. Zrazu majú pocit že jediné riešenie je to, ktoré vychádza s určitej životnej skúsenosti ktorú si nejako dokázali prežiť.

Často sa zobúdzam s určitou myšlienkou a s tým čo sa reálne stane. Ale pamätám si na časy, kedy som veci okolo seba vnímal inak než ich vnímam v skutočnosti. Stále si kladiem určité otázky a premýšľam že čo musím reálne urobiť, aby tento svet bol lepším miestom. Snažím sa si uvedomiť že jedinec sám nezmení nič, ale môže do určitej miery priniesť nejaké nové riešenia. Niekedy som bol vnútorne sám na seba naštvaný že som nedokázal viac a často som si kládol vysoké očakávania. Predstavy o živote sa často zmietali s tým že čo skutočne očakávam a realita bola často odlišná. Príliš som myslel na následky a nepozeral som sa na veci zrovna pozitívne. Nevidel som nejakým spôsobom svet s lepšej perspektívy a často to nebolo správne. Kráčal som často po ceste, ktorej som reálne nerozumel a nevedel som či je správna. Nepoznal som že aké je to svojimi slovami dať ľudom nádej a v tom období som vôbec nepísal. Často som určité veci v sebe držal, aby som nedal najavo že čo skutočne cítim. Ale bolo to najme preto, lebo som nejak nechcel, aby sa nad tým ľudia trápili.

Pamätám si na slová ľudí že som u nich obľúbený, ale vnútorne akoby som to necítil. Stále som sa nejako držal pri zemi a vravel si že budem veci vnímať neutrálne. Žiadne stavanie sa do roly človeka čo bude nejako určovať na koho stranu sa reálne postaví. Len som vedel že sú veci, ktoré pre ľudí budú reálne neviditeľné. Tiež som sa niekedy cítil neviditeľný a stál som pred ľuďmi pri ktorých som nevedel že či sa usmievať alebo si dávať pozor. Niekedy som cítil že moje pocity boli úplne prázdne ako ten najväčší pohár. Často som sa cítil nepochopený a miestami nedocenený určitými ľuďmi. Nedávali mi to úplne najavo, ale vnútorne som to cítil úplne inak. Vždy som nejakým spôsobom vyčnieval z radu a viacej som bol utiahnutý. Keď som začal byť starší, tak v jednom momente zvážnel a začal sa pozerať na svet inak. Neskôr som začal vedieť že určitá skupina ľudí stojí pri mne aj keď som ich nikdy nemal nejako extra veľa. Už od začiatku života som mal menšiu partiu ľudí, ktorá bola tým múrom čo prerážala všetky tie zlé veci a ukázala že ten život má zmysel.

Aj v súčasnosti niekedy cítim určité pocity, ale viem že nie je všetko biele a čierne. Viem že je dôležité vnútorne neupadnúť a jediná možnosť ktorú mám je voči tomu bojovať. Ja som sa niekedy tak strašne veľa vecí bál, teda niektorých sa bojím dodnes, len to zvládam lepšie. Len nejakým spôsobom mi boli vštepované určité hodnoty vďaka ktorým si vážim sám seba. Len jediná vec ktorá by sa mala zlepšovať, tak je sebadôvera voči sebe. Ale všetko ostatné v živote považujem za to správne a už by som to nedokázal v sebe nejakým spôsobom meniť. Už viem že je to takto lepšie a jediné čo mi ostáva je veciam čeliť. Netvárim sa že tie veci neexistujú a beriem to tak že je to súčasť môjho života. Len tie veci ktoré niekedy zažívam, tak ľudia nevidia a nevedia že sa dejú. Len viem že to musím prijať nejakým spôsobom, lebo v skutočnosti nemám na výber. Som postavený k tomu čelu a už sa začínam vnútorne usmievať. Aj keď niektoré veci nie sú vždy ideálne, ale vždy sa dajú nejako zvládnuť. Niekedy sú momenty kedy si poplačem a poviem že čo by som najradšej zmenil, ale potom príde na to že sa určité veci mali stať. Neskôr dostávam motiváciu od ľudí a zistím že všetko čo v živote robím má zmysel.

Čoraz viac sa snažím usmievať aj keď to nie je vždy jednoduché, lebo sa deje vo mne veľa vecí. Uvedomujem si že žiť tento život má zmysel aj keď niekedy veci cítim inak a že mám dni kedy mi býva ťažko. Táto doba má svoje pozitívne momenty a niekedy aj tie najdivnejšie, ale treba to prijať. Treba brať život s tým že nie všetko k nám príde samé a musíme neustále nájsť riešenie ako všetko zvládnuť. Verím že sa raz príde deň, kedy budem svojim deťom vštepovať určité základy a stáť pri nich. A budem sa snažiť im povedať že aby si určité veci nepripúšťali a nikdy sa necítili tak ako sa dakedy cítim ja. Aby vedeli nájsť pochopenie u ľudí a aby vedeli že ja ich budem vedieť vždy pochopiť za každých okolností. Budem robiť všetko preto, aby boli pochopené a docenené, lebo si to skutočne zaslúžia. Viem že nebudem určité veci prehliadať a tváriť sa že ich nevidím. Raz príde moment kedy si poviem že to malo zmysel, lebo som im dokázal načúvať a riešiť s nimi všetky problémy. Nebudem kričať a ani nebudem na nich naštvaný, lebo bude dôležité len počúvať a vnímať tie slová. Na ničom inom v skutočnosti nebude záležať, len na tom ako správne viesť deti.

Už nebude záležať na tom že kto bude po mojom boku a kto nie. Lebo ten skutočný boj budem vždy viesť sám zo sebou. Vždy budem stáť niekde uprostred a uistovať sa že kto je môj skutočný priateľ. Vždy sa budem pozerať na to že ktorá strana je ľavá a ktorá pravá. Budem sa snažiť aby každý krok ľudia ocenili a videli moju snahu spraviť niečo lepšie. Ešte viac sa budem snažiť počúvať svoj vnútorný hlas a odlišovať že ktorí ľudia sú dobrí alebo zlí. V živote určite budú ľudia ktorí budú ceniť iných než mňa, ale viem že tí správny ľudia tu zostanú. Ale dokážem sa s tým všetkým vyrovnať aj keď to tak možno nevyzerá. Dá sa to nejakým spôsobom zvládnuť, len nesmiem upadnúť na duchu a opustiť sa. Stále budú veci ktoré budú pre ľudí neviditeľné, ale viem že si tými vecami musí každý prejsť sám lebo iná možnosť nie je. Som vďačný že určité veci sa dejú a že sú súčasťou určitej mozaiky, ktorú je potrebné poskladať.

Nikdy sa neskončia určité veci, ktoré sa časom udejú a viem že sa ukážu ako správne. Raz budú ľudia vidieť čím som si reálne prešiel a že som to zvládol bez výhovoriek a ľutovania. Že tá cesta celým tým svetom mala určitý zmysel a že som prešiel s nej veľmi veľa. Vždy budem robiť všetko aby som tento boj nikdy nevzdal aj keď viem že môže každá situácia v živote niečo zmeniť. Môžu sa po určitom čase zmeniť moje pocity a moje názory na svet. Ale som rád že som určité veci urobil a nikdy to nebudem ľutovať. Keby určité veci vo svojom živote neurobím, tak by ma brali ako človeka čo v skutočnosti len prežíva a nežije. Lebo kedy nezačnem určité veci vo svojom živote riešiť, tak spadnem na dno a to nechcem. Nechcem byť tou šedou myškou ktorá je niekde v spoločnosti a ktorú podceňujú. Viem že sa budem veľa vecí báť, ale musím tomu čeliť. Dôležité je nebyť neviditeľný a ukázať že ten potenciál niekde skutočne drieme, len nie je dostatočne využitý. Keby nie je určitých vecí v živote a ľudí čo sú okolo mňa, tak by som nebol tam, kde reálne som.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: