Dobré zbohom


Premýšľal som v poslednom období o čom skutočne písať, keďže som začal zažívať veľa vecí. Dialo sa strašne veľa vecí čo ma nejako ovplyvnilo a že prišli ľudia ktorých považujem za zázrak, ale musel som nechať niektorých odísť a povedať si že to bol správny krok. Myslel som si že všetci okolo mňa sú úžasní ľudia a nikdy som si nemyslel že ma bude niečo v živote štvať. Že raz prídem do bodu, kedy sa všetko vo mne uzavrie a niekedy nevnímam radšej nič. Niekedy som si vravel, ako najlepšie by bolo niekam uniknúť a skryť sa pred celým svetom. Ale vždy si nejak uvedomím že okrem Elenky, mamy a mojej sesternici Maťky mi zostalo len pár priateľov. Všetci ostatní tu nebudú a proste niektoré veci budem radšej v sebe reálne držať. Nie preto že chcem, ale preto že nechcem ľudom spôsobovať žiaľ a bolesť ktorú som radšej držal v sebe. Viem že občas nie sú veci ideálne, ale snažím sa žiť s tým a pochopiť ako sa všetko pre niečo deje. Každý človek zažije niekedy deň, kedy to v ňom praskne ako taká sopka. Že sa určité veci zmenia do takej miery, keď vieme že nás nejako ovplyvnia.

Najťažšie bolo byť vo vzťahoch kde som nadobúdal pocit, že ja ľúbim a ten druhý človek nie. Keď si premietnem že kvôli prvému vzťahu sa začali moje depresie a takmer ma to zničilo. Bolo to také zlé že v danom momente môj život nemal zmysel. Cítil som triašku a premýšľal som nad tým že či chcem žiť. Veľká časť ľudí by si povedal že lamentujem a príliš riešim svoj život, ale skutočne sa to dialo. Potom keď som sa s tým všetkým zmieril, tak som bol rád že mi ten balvan zo srdca spadol. Zrazu všetko zmizlo preč a už som to dokázal lepšie prijať, vedel som sa ľahšie zmieriť s tým že po citovej stránke to nebude ideálne. Boli aj iné baby, ktoré som dokázal milovať a v skutočnosti som zostal v kontakte len s tou jednou. Len s tou, ktorá ma má doteraz rada aj napriek tomu že sme kamaráti. Vedel som že keď sa niečo v mojom živote skončí, tak sa vo mne niečo zmení. Zmení sa to, že sa s niekým budem musieť rozlúčiť a posunúť sa ďalej sám, bez nejakej zaujímavej ženy. Ale viem že sú tu osudové ženy čo ma budú ľúbiť a budú stáť pri mne nech sa čokoľvek bude diať.

Keď som sa cítil nie najlepšie, tak často som si musel zapnúť Linkin Park a uniknúť od myšlienok. Pamätám si obdobie keď som sa vnútorne cítil prázdne a často som cítil že niekam padám. Prenasledoval ma môj vlastný pesimizmus a moja vlastná naivita, neustále niekomu veriť. Vždy som sa bál vo svojom živote nejakej zmeny a vecí čo prídu po tej zmene. Nikdy som nebol ten človek čo by nejak kričal a s niekým sa vadil. Len som vedel že s niektorými vecami skrátka nemôžem bojovať. Vedel som že prišla búrka a musel som to nejakým spôsobom prekonať a zaťať nejakým spôsobom zuby. Ak som v niekom skutočne hľadal nepriateľa, tak som vedel že je nejakým spôsobom vo mne a že ho musím nejako poraziť. Bolo jasné že niečomu vo svojom živote skrátka musím dať zbohom a viem že to vôbec neľutujem. Keď si predstavím že niektoré veci som vo svojom živote ľutoval a mrzeli ma, tak som šťastný že sa stali. Skrátka sa udiala v mojom živote zlomová sebareflexia, kedy som si začal uvedomovať že niečo vo svojom živote robím zle. Ale stále že budú situácie kedy budem robiť chyby a iné to v skutočnosti nebude.

Veľa krát som mal svoje určité ja, ktoré si ľudia nejakým spôsobom zaškatuľkovali. Ale jediné čo sa nezmenilo tak sú určité životné rituály. Postupne sa to pretavilo do správania, kedy na mňa začalo silno vplývať že som introvert a že najradšej mám kľud. Som najradšej keď nevnímam veľkú skupinu ľudí a keď môžem vnímať ľudí čo za to skutočne stoja a nikdy to s človekom nevzdajú. Ťažšie bolo zistiť že ktorí sú v skutočnosti tí praví a že či človeka nepodrazia pri prvej príležitosti. Ale doteraz mám pocit že to neviem a že jediná cesta aká existuje, tak je v skutočnosti vyčkať. Iné možnosti ako keby ani neexistovali a v skutočnosti platí iba tá jedna. Stále cítim že na tomto svete musím nájsť svoje miesto skôr, dokým na tomto svete neskončím. Miesto kde sa ľudia nebudú smiať, nadávať, vysmievať a budú viac chápať veci čo vo svojom živote cítim. Ale viem že moje predošlé ja odišlo a už sa nikdy nevráti medzi ľudí. Ľudia poznajú len to moje milujúce ja, ktoré nikomu neublíži a ktoré radšej pomôže.

Viem že moje ja tiež bojuje s určitými démonmi a zo svojim vlastným rozumom. Stále cítim že úzkosť je niekedy silnejšia než smelosť sa snažiť na sebe zmeniť nejakú čriepku zo mňa. Sú veci ktorým som dokázal dať zbohom a sú veci ktoré so mnou kráčajú po celý môj život. Som vďačný za tie skúsenosti čo prišli a ktoré mi dali silu byť lepším človekom. Nebolo jednoduché určité veci dokázať a nejakým spôsobom sa s nimi vyrovnať. Ale viem že sú ľudia čo robia všetko preto, aby som sa nikdy nedostal na zlú cestu a aby som veril tomu čo cítim vo svojom vnútri. Často ma viera drží pri živote a keď sa necítim najlepšie, tak sa vo mne zapne kontrolka že na toto nesmiem myslieť. Každý má právo sa nejako cítiť a viem že to vždy nejako zvládnem. Možno nedokážem všetky problémy sveta vyriešiť a nedokážem vždy urobiť všetko na čo ľudia pomyslia, ale snažím sa. Snažím sa vždy veriť že dobro v každom z nás existuje a nikdy nevymrie.

Čím som starší, tak som vo fáze kedy dokážem veci inak vnímať. Keď si premietnem veci ktorými som si prešiel, tak som rád že ich mám za sebou a sa môžem posunúť ďalej. Za všetko dobré a aj zlé som rád, lebo sa mi vytriedili ľudia čo sú moji skutoční priatelia a ľudí čo sa nejakým spôsobom mi vtierali do priazne. Už keď som kráčal nejakou životnou cestou, tak som vedel že sú tam prekážky ktoré treba skutočne prekročiť. Teraz viem že aj keď som niečo urobil, tak už som to tak neľutoval a už ma to tak nemrzelo. Nemrzeli ma veci ktorými som ľudom nijakým spôsobom neublížil, ale mrzeli ma veci čo boli nesprávne a niekoho sklamali. Ale ísť ďalej som musel tak či tak a proste som sa na to nemohol vyhovárať. Niektoré veci som rád že s môjho života skutočne odišli a že som im dokázal zamávať na rozlúčku. Možno si to ešte neuvedomujem a nepripúšťam, ale viem že všetko čo sa v mojom živote udialo, tak ma nejakým spôsobom formovalo. Viem že som človek čo radšej píše a koná, než by som mal mať nejaké zbytočné reči.

To čo som napísal môže vyznieť rôzne, ale viem že tie slová neľutujem. Viem že som musel dostať zo seba všetky veci ktoré sa vo mne diali a ktoré sa možno ešte dejú. Ale som vďačný za tie veci a za ľudí čo tu pri mne skutočne stáli a ktorí robia všetko preto, aby som bol lepší. Musel som dať zbohom svojmu vlastnému ja a dať šancu svojmu novému ja, ktoré už je vnútorne opatrnejšie v tom čo vraví a ako premýšľa. Musel som strašne veľa vecí zmeniť, aby som sa niekam reálne dostal. Možno som človek čo je niekedy príliš opatrný vo svojich pocitov, ale to neznamená že sa neviem tešiť aj z mála. Teším sa najlepšie ako sa len dá a som rád že môžem robiť to čo ma baví aj napriek vedomiu že to robím čoraz menej. Viem že ako je ťažšie napísať podľa skutočnej udalosti a žiaden detail si nevymyslieť. Ale snažím sa tým žiť a robím to rád. Som rád že môžem vypomôcť pri vyberaní pesničiek do Rádia_FM a konkrétne do relácia Bez Pózy. Čoraz viac sa utvrdzujem v tom že robím veci, ktoré majú zmysel a s ktorých sa viem reálne tešiť. Dal som zbohom veciam čo ma vnútorne brzdili a otvoril som dvere veciam čo ma vnútorne zmenili k lepšiemu.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: