Umelá dokonalosť a očakávania od života


Vlastne niekedy premýšľam že o čom je reálne náš svet a že či má zmysel v ňom existovať. Pravdepodobne to určite má zmysel a každý by dokázal na určité veci nájsť odpoveď. Čím viac sú určité veci nastavené, tak žijeme v dobe kedy každý by chcel mať na sebe nejakú masku. Skrátka človek začne predstierať že je niekým, kým v skutočnosti vôbec nie je. Veľmi sa hodnotí a dbá na to, ako človek reálne vyzerá a nie na to aký v skutočnosti je. Priam sa robia určité rasové rozdiely a každý je hádzaný do toho povestného vreca. Nie všetci sú zlí, tak ako nás to často učili a predkladali nám to s určitou razanciou. Len treba rozlišovať, kto to myslí úprimne a kto sa nebojí pri nás reálne stáť. Lebo v živote môžeme stretnúť strašne veľa ľudí a nie všetci nám môžu sadnúť. Nie zo všetkými sa budú dať zdieľať určité názory, lebo žijeme v dobe kedy sú ľudia na seba citlivý. Citlivo sú vnímané aj tie najmenšie zmeny a často sa môžu dotýkať aj toho že niekto má na určité veci iný názor. Niekto už len tým že sa nejak zmaľuje a výstredne oblečie už v spoločnosti začne nejakým spôsobom rezonovať.

To ani tak nevadí, dôležité je že či sa ten človek v spoločnosti dokáže nejako správať. Niekedy človek má pocit že namiesto vylepšenia správania, tak sa snaží vylepšiť svoje telo umelými plastikami. Nejako žijeme vo svete kde sa ľudia chcú na niečo hrať a robiť divadlo na ktorom sa budú zúčastňovať masy ľudí. Častejšie sa prekrúcajú aj fakty a potom sa vytvára falošná ilúzia o tom, že ako je všetko v našom živote len dobré. Ľudia ktorí v živote bojovali za nejakú zmenu tak určite nechceli, aby sme žili vo svete kde sa nebude rozoznávať pravda. V poslednej dobe všade počuť slovo korektnosť a potom sa treba zamyslieť že čo je naozaj korektné. Veľa vecí sa deje strašne neprirodzene a človek sa v skutočnosti ani nevie odviazať. Neustále fungujú nejaké škatuľky a ľudia robia veci ktoré sú od nich očakávané. Nie je skutočný problém len to, že niekto umelo chce na niekoho zapôsobiť a urobiť si u neho očko. Stále platí že v živote by mal byť predvídateľný, ale dôležité je nebyť čitateľný. Toto je ten presne ten problém o ktorom treba hovoriť a netváriť sa že neexistuje.

Život je čoraz viac postavený na tom čo ľudia reálne od nás očakávajú. Vždy budú očakávať že budeme mať stále dobrú náladu a že nám bude zakaždým dobre, ale opak je pravdou. Niekedy človek musí spadnúť aj na samotné dno, aby sa naučil čo je to pokora. Proste by človek nemal dávať nejaké umelé pózy a nejak sa pretvarovať. Veľký problém je že ľudia sú čitateľný a prezrádzajú každý jeden krok čo spravia. Nevravím že by mali všetko pred ľuďmi skrývať to určite nie, ale tie svoje najcitlivejšie pocity by si mali nechávať pre seba. Určite je krajšie, keď človek spraví veci ktoré ľudia nejako skrátka nečakajú. Lebo človek v živote strašne veľa vecí plánuje a potom sú tie očakávania úplne iné, než si v skutočnosti myslel. Proste naozaj by stačilo celý život postaviť na tom, že sa vždy dá niečo prekvapivé reálne spraviť. Prirodzenejšie je ľudí niečím prekvapovať, než by mali dopredu niečo očakávať. Tiež som to tak robil, lebo som si myslel že je to reálne správne a v skutočnosti nie je. Jediné čo môžu ľudia očakávať je že človek namiesto slov bude robiť určité činy.

Niekedy ľudia za prirodzené považujú to čo sa vymyká zdravému rozumu. Zlé veci sa často stávajú normálnymi a dobré veci sa stávajú zlými a toto je naozaj čudné. Je čudné že aj keď sú ľudia čo majú určitú orientáciu, tak sa podľa toho reálne ani nesprávajú. Nevravím že sú takí všetci a poznám ľudí čo sa s tými predsudkami reálne stretávajú takmer na každom kroku. Mám kamarátku ktorá to neraz zažíva, ale skvelo maľuje a dokazuje že aj človek čo je inak orientovaný dokáže žiť plnohodnotný život. Skrátka je prirodzená a nepotrebuje sa nič hrať, lebo je sama sebou, ale myslím že to dokáže každý kto s tým reálne žije. Ale určite ten kto je nejakým spôsobom iný od ostatných, tak bude zažívať zo strany ľudí predsudky. Nedá sa tomu nejakým spôsobom vyhnúť  a vždy bude s tým nejakým spôsobom bojovať. Možno už tým že má človek nejaké tie svoje názory, ktoré nemusia nejak zapadať do bežnej spoločnosti, tak už len tým sa človek odlišuje. Už len tým že sa človek pozerá nejakým spôsobom na svet, tak o ňom niečo reálne vypovedá.

Keď niekedy vidím ako sa ľudia tvária na sociálnej sieti a ako reálne, tak cítim reálny rozdiel. Cítim to tak najme v tom že si človek dá nejakú šialenú a uletenú fotku, ktorá ho nejakým spôsobom vystihuje. Ľudia tam často píšu veci s ktorými neskôr aj oni sami nesúhlasia. Často prezentujú ako majú šťastný život, vyškierajú sa a nejakým spôsobom sa vysmievajú ostatným. Najme pri mladej generácii ľudí to tak je, čo majú pocit že sú nejakým spôsobom šťastný a v skutočnosti ich reálny život je nudný a často aj fádny. Skrátka sú ako takí zombies ktorí prestávajú nejakým spôsobom vnímať reálny svet a ľudí okolo seba. Prepadávajú sa do určitej priepasti a potom sa nemožno čudovať že neupustia mobily z ruky. Ľudia často napíšu aj veci ktoré reálne ani nemyslia a potom tie veci v reálnom živote vyznievajú ako také prázdne bubliny. Niekedy horšie než plastika tela je keď človek nasilu vnucuje iným veci, ktoré nie sú v súlade zo zdravým zmýšľaním. Sú aj ľudia čo sa za niekoho vydávajú a poprípade si dávajú inú fotku, aby tým niekoho oklamali. Pravdepodobne sa hanbia za svoju identitu a za to, ako reálne vyzerajú, tak si radšej dajú fotku nejakej známejšej a slávnejšej osobnosti.

Dnes je ťažké povedať že čo je pravé a čo umelé, najme keď je tu pretlak ľudí. Najme celý život je postavený na určitej pretvárke a klamaní ľudom do tváre. Vlastne sa praktizuje akési falošné bratríčkovanie s určitou skupinou a poza chrbát sa tí ľudia správajú inak. Proste to umelé prejavovanie ako treba s každým byť za dobré, tak je často falošné a detinské. Ako keby je problém odlišovať že s kým sa treba priateliť, s kým nie a od koho si reálne držať odstup. Vnímam to ako jeden veľký spoločenský problém, ktorý treba reálne riešiť a určité veci pomenovať. Nedá sa vždy očakávať že sa všetko spraví okamžite lúsknutím prsta. Predsa len realita je často iná než samotné očakávania ľudí a toto si treba uvedomiť. Často človek zo seba robí niečo čím reálne ani nie je a je absolútne neprirodzené. Nikto by sa nemal hanbiť za to kým je a za to čo reálne dokáže. Predsa človek by mal byť prirodzený a malo by to vychádzať z jeho vnútra.

Mám v živote jedno riešenie ktoré by som vyjadril k ľudom. Že proste nikto by sa nemal báť byť samým sebou a uvedomiť si svoje hodnoty. Každý by mal mať reálne očakávania od života a nemal byť mať veľké oči. Dôležité je si moc veci neplánovať, lebo niekedy sa stane že vypália úplne inak. Ako som na začiatku písal je dôležité, aby človek nebol čitateľný a aby ľudia od neho neočakávali niečo čo robil predtým. Určite je keď sú ľudia prekvapený a keď namiesto očakávania zažívali len prekvapenia. Také prirodzené a spontánne veci v živote sú predsa len najlepšie a dokáže si to človek aj viac vážiť. Keď sa človek správa strojene a robí veci neprirodzene, tak to ako keby robil z určitej povinnosti a preto že to chce mať okamžite za sebou. Iba to čo je pravé, tak môže v človeku reálne rásť a môže ho to niekam posunúť. Len by si každý určiť že aký má skutočný limit a na tom to reálne postaviť. Na ničom vtedy nebude záležať a nikto nebude pozerať na to, čo človek robil predtým. Každý dokáže byť samým sebou a je na každom akú životnú cestu si zvolí že či cestu ako byť umelý alebo cestu kde bude človek pravý a sám sebou.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: