Verdikt a postupná predstava zavedenia interaktivity do praxe


Tak udialo na Slovensku niečo čo sa prakticky dá považovať za prelomové a že sme to zažili v premiére. Minulý rok v Nemecku keď sa dostalo do povedomia divadelné predstavenie Verdikt, tak nikto reálne nečakal že bude mať filmové spracovanie. Celkovo sa človek stretáva s interaktivitou vo svojom živote, ale je len výnimočne používaná a neraz je využívaná aj v hudobných klipoch. Ale že by mala slúžiť interaktivita, ako prostriedok na základe ktorého sa budeme rozohdovať či hlasovaním človeka odsúdime a tým bude uznaný vinným alebo ho zbavíme viny a bude oslobodený zo svojich činov. Dnes mal premiéru veľmi autentický a silný film Verdikt, ktorý postavil nás divákov do nezávideniahodnej situácie. Príbeh vlastne začal tak, že Lars Koch ktorý je pilotom, tak zostrelil lietadlo bez súhlasu nadriadených v ktorom boli teroristi a niekoľko stoviek ľudí ktoré mierilo na futbalový štadión a zachránil tým ďalších nevinných ľudí. Tak vtedy nastal ten najzásadnejší moment kedy sme sa museli všetci rozhodnúť že či je vinný alebo nevinný. Ale ešte predtým jedna a aj druhá strana predkladala argumenty k samotnému procesu že prečo by s mal zodpovedať a prečo opačne zas nie. Bol to jeden veľmi silný psychologický moment nad ktorým som sa celý čas zamýšľal a vravel som si, že ako by to reálne malo byť. Predsa keď sa povie slovné spojenie teroristické útoky, tak je to znamená že to nespácha nejaký obyčajný občan. Ale že za tým môže byť spolok radikálnych zoskupení ako môže byť priam Al-Nusra, Al-Káida a iní fanatickí zabijaci.

Samozrejme Larsovi boli kladené rôzne otázky, že či by dal zostreliť lietadlo keby je v ňom jeho žena s deťmi, na čo nevedel odpovedať. Celý čas sa film konal na súde, takže iné miesto by človek čakal márne. Sudca sa snažil tiež prihliadať na všetky názory ktoré boli na súde reálne vyslovené. Samozrejme obhajoba bola na strane vlastného klienta a obžaloba bola proti nemu. Na filme sa mi páčila tá autentickosť, ktorú som dlho nezažil pri žiadnom filme a tak skoro to už nezažijem. Vtedy som začal aj ja premýšľať že čo urobím, že či zostrelím lietadlo na úkor ľudí a zachránim ľudí na futbalovom štadióne alebo nezostrelím lietadlo a prípadne tí ľudia budú buď zabití teroristami alebo sa zachránia a skočia z lietadla a po prípade budú zabití ľudia na štadióne. Lars ktovie keby nezostrelil lietadlo, tak že či by tiež nebol súdený za to že nechal zabiť ľudí v lietadle, skrátka to je strašný paradox. Po prípade by to lietadlo zabilo ľudí na štadióne, teda možností môže byť kopec, ale vybrať tú správnu sa zdá byť obtiažne až problematické. Bol to film ktorý reálne zasiahol ľudskú dušu a dal nám otázky, že čo by sme robili na jeho mieste my a ako by sme sa reálne správali.

Film samotný má dva konce a o oboch ľudia mohli rozhodovať hlasovaním buď cez sms alebo cez internet webovej stránky RTVS. Keďže cez web bolo problém dať hlas, tak som zaslal smsku ktorá bola bezplatná. Bola aj relácia kde sa riešila téma bezpečnosti a terorizmu ako takého. Slovensko zažilo koniec kedy Lars bol nevinný a iné krajiny mali koniec kedy bol vinný a ten alternatívny koniec bol zverejnený aj na samotnom webe televízie. Vtedy som rozmýšľal nad tým ako by bolo interaktívne skvelé, keby vieme ovplyvniť veci čo sa nás týkajú hlasovaním. Skrátka by sa ukázalo že čo určitá vzorka ľudí na svete reálne chce a od toho rozhodnutia by sa dalo odraziť vpred. Proste interakcia ako taká by v našom štáte pomohla aj keď vieme, že tak skoro sa jej nedočkáme. Fakt to musí byť niečo výnimočné, aby sme mohli o tom reálne rozhodovať. Prakticky rozhodujú o nás iní a priam za našim chrbtom, tak sa nedá čudovať ľudom že nedôverujú vlastnému štátu. Že demokracia je nastavená inak než bola vo filme a tam sa ukázalo že aké majú slovenské súdy priam až katastrofálne nedostatky. A tie následky si nesú ľudia priam až po celý život a toto je absolútne nesprávne nastavené. Keby celý svet fungoval tak, že by sa vyšetrili tie najväčšie kauzy a voči teroristom by sa uplatňoval rovnaký meter ako na nás, tak celá situácia by bola razom lepšia.

Interaktivitu som zažil počas školy, kedy sme skutočne spracovali s technickými nástrojmi a interaktívnu tabuľu sme všetci mali najradšej, lebo vďaka nej učitelia vedeli vysvetliť celú látku. Ale aby som príliš neodbočil od samotnej témy, bolo by správne keby je viac filmov a aj seriálov kde by sa dalo ovplyvniť dej. Už len preto, lebo samo o sebe je to naozaj perfektná myšlienka a málokto s tým reálne pracuje. Keby je celkovo náš svet interaktívny, tak by sme dokázali rozhodnúť takmer o každom jednom zásadnom momente v našom živote. Celkovo máme určitú moc, len akoby sme ju ani nevedeli využívať. Využívajú ju len tí, čo majú saká a kravaty, lebo tí o nás rozhodujú a nie je to žiaden interaktívny svet, ale krutá realita. Namiesto mieru a vojny, tak žijeme v neustálom chaose a čakáme čo ďalšie sa reálne stane. V skutočnosti nemôžeme o ničom rozhodovať, akoby sme nemali na to žiadne právo. Len jediné čo robíme, tak v nesprávnom momente radšej mlčíme a nie preto, že nám to niekto nakázal. Najme je to preto, lebo vieme akú môžme od ľudí čakať reakciu a vždy im niečo povedať môže byť rizikom. Najme ak sú to nejaké otázky ktoré súvisia nejakým spôsobom s terorizmom a s tým že aké ďalšie hrozby človek môže zažiť.

Terorizmus sám o sebe je veľkou hrozbou, neraz je ním ovplyvnený celý geopolitický svet. Keď som musel rozhodovať o tom že či je pilot lietadla vinný alebo nevinný, tak som mal na tele úplné zimomriavky. Moja myseľ bola v takom tranze, ako ešte nikdy na svete. Prejdem ku bodu že ako som reálne hlasoval, aby každý mal prehľad čo si reálne myslím o terorizme. Ja som rozhodol o tom že ten pilot lietadla je nevinný a pozeral som sa to absolútne logicky a mám preto aj reálne odôvodnenie. Zamyslel som sa nad tým že čo by sa stalo, keby lietadlo nie je zostrelené a pravdepodobne by s ním buď teroristi narazili a všetky obete by zomreli alebo by sa tí ľudia nejakým spôsobom zachránili, teda ak by mali reálnu šancu. Predstavme si tú situáciu, že sme v lietadle, teda ktokoľvek s nás a čo by tí teroristi robili. Maximálne na palube by boli traja-štyria teroristi a ich rozostavenie by si každý dokázal nejak predstaviť. Jeden terorista by strážil cestujúcich a ten ďalší na inej strane by tiež strážil cestujúcich, aby nikam neušli a dvaja zvyšní by zabili pilotov a pravdepodobne dali autopilota. Na letisku ako takom vždy je dbané, aby si nikto neprepašoval zbraň aj keď pravdepodobne teroristi si našli nejaké kľučky, aby toto pravidlo obišli. Ako to celé bolo, tak nám proste film nepovie, len vieme že pilot zostrelil lietadlo a nedovolili nám sa na to pozrieť s pohľadu teroristu. Viem že je absolútne neospravedlniteľné keď niekto zostrelí lietadlo a treba zamyslieť nad tým, kedy za to dakoho reálne zavrú.

Keby máme viac možností a bolo by viac interaktívnych filmov ako je Verdikt, tak by ešte stále bola nádej, že človek by sa mohol domôcť raz spravodlivosti. Bolo by lepšie keby je viac interaktivita zapracovaná do nášho sveta a mohli by sme hlasovať aj o tom že či môžeme vyraziť politikov, keby si neplnili to čo reálne sľúbili. Keby sa to aplikuje do bežnej praxe, tak by sme viac mohli zmeniť niečo v našom štáte. Prakticky by sme tým mohli zmeniť celý nefungujúci systém s ktorého ľudia priam nemajú nič. By to mohlo fungovať presne na rovnakej báze ako referendum, len by sa položila určitá otázka a boli by dve jasné a zrozumiteľné možnosti. Skrátka by sa rozhodovalo buď smskou alebo prostredníctvom internetu. Teda hlasovanie cez internet by bolo bezplatné a hlasovanie cez sms by stálo 2 eurá, teda by bola taká primeraná cena. Bola by to primeraná cena človek by v určitom tvare uviedol jednu z dvoch možností. Ak by sa dalo zamyslieť nad tým že či by malo zmysel sa takto rozhodovať a že či by to skutočne vyriešilo nejaký problém a že či by spravodlivosti bolo učinené za dosť. Keby je viac interaktívnych filmov, tak by celkovo aj tá kinematografia inak fungovala a mali by sme osud ľudí vo vlastných rukách. Niekedy rozhodnúť v prospech jednej strany a vyhrať nad druhou stranou, tak je priam dvojsečná zbraň. Niekedy premýšľam že či by bolo správne keby je nejaký kompromis, aby netrpela zbytočne druhá strana. Ale keď niekto porušuje zákony a pravidlá, tak by mal si ísť odsedieť do basy aj keď nevieme že či sa ten človek s tej basy nevráti ešte horší. Niekedy by bolo správne sa zamyslieť, že či by bolo dobré o niečom reálne rozhodovať.

Verdikt bol filmom ktorý nastavil latku vnímania poriadne vysoko a dal nám možnosť sa zamyslieť, že čo by sme robili my na mieste pilota. Určite je to ťažká dilema že či zostrelíme lietadlo s teroristami a pripravíme o život ľudí v ňom na úkor tých ďalších nevinných ľudí. Čo v skutočnosti znamená formulka menej je niekedy viac, pravdepodobne sme len naozaj číslami štatistík a hodnota života sa delí len čísla. Ani ten najznámejší psychológ by nemal v tom všetkom jasno a ani nikto z nás. Možno keby sme my vojaci a stane sa to nám, tak sa reálne budeme triasť strachom a nebudeme vedieť pred súdom povedať ani jedno slovo. Čeliť nepríjemným otázkam obžaloby ktorá by nás najradšej zavrela do väzenia, by sme nikdy reálne nechceli. A obhajoba by spravila všetko preto, aby nejakým spôsobom naše práva obránila a stála nejakým spôsobom pri nás. Zo psychologického hľadiska je ťažké súdiť nejakú životnú situáciu, keď sa stala niekomu inému a nie nám. Teda ľahšie je súdiť niekoho iného než sa pozerať na naše chyby a uvedomiť že každý z nás sa nejakým spôsobom mýli a že nemusíme mať vo všetkom pravdu. Proste nám ten film ukázal že existuje spravodlivosť ak sa o ňu reálne bojuje a malo by to tak byť všade. Uvedomiť si že čo je v živote správne je strašne ťažké aj za cenu že tým môžeme niekomu ublížiť. Toto je presne ten paradox ktorým sme reálne obklopený a je na nás ako pozeráme na určité veci.

PS: Ako by ste sa rozhodli vy zostrelili by ste lietadlo s teroristami a ľuďmi na palube v ňom na úkor záchrany ďalších ľudí na futbalovom štadióne alebo nie? Položme si všetci túto otázku a zamyslime sa.

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: