Pravdivá katastrofa


Pozná každý ten stav kedy sa človeku priam rúti svet a je to tá najťažšia vec na svete. Často sa ocitnem v stave kedy nerozumiem svojim pocitom a ani ľudom okolo seba. Niekedy nerozumiem ani osôbke ktorú považujem za sestru, ktorú vôbec nemám a viem že je to napriek tomu najlepšia baba. Ale viem že všetko sa deje kvôli niečomu čo musím pochopiť a povedať si, že to v skutočnosti nemyslí zle. Ale tak nikto v skutočnosti to nemyslí zle a častejšie to vypáli úplne inak než sa zdá. Viem že často vzťahy s priateľmi sú často zložitejšie než s ľuďmi s ktorými som v kontakte častejšie. Že žijú svoj určitý svet a snažím sa to napriek tomu rešpektovať a pozerať sa na to tak, že veď sa nič také nestalo. Často sa zobudím zo zvláštnym pocitom, že či nejaký môj deň v živote bude niečím iným a že či mi dakto nebude skákať po hlave a určovať mi nejaké svoje pravidlá. Proste akoby sa všetko nejakým spôsobom rútilo na moju hlavu a premýšľam nad tým že či to malo nejaký zmysel. Niekedy by sa to dalo prirovnať ku nejakej katastrofe ktorá má tiež nejaký ten dopad, ale viem že sa s tým nejako vyrovnám. Vyrovnám sa s tým že stále bude v živote nejaký ten boj ktorý budem viesť a ktorý dokážem zvládnuť.

Keď si premietnem súčasný svet, tak vidím že je niečo mimo úroveň danej spoločnosti. Ľudia sa jeden druhému vysmievajú a hľadajú cestičky ako dakomu ublížiť. Čoraz viac vidím ako sa prejavuje ľudská škodoradosť a priam až pokrytectvo, keď nejaký človek nechce byť taký ako tá určitá skupina ľudí. Ja som tiež mal tak, že je sa lepšie odlíšiť od spoločnosti aj za cenu že nebudem prijateľný pre všetkých. V jednej chvíli som si vravel aký je to životný problém, ale v skutočnosti to tak nie je. Nikto predtým nikomu neurčoval koho má mať rád a aké má mať názory. Všetko čo bolo nejakým spôsobom normálne, tak bolo nejakým spôsobom akceptované a teraz vidím že sa dejú opačné veci. Podporujú sa priam zvrátené názory spoločnosti, ktorá tu nemá žiadne miesto a ktorá bude šíriť názory že všetko čo je normálne je zlé a to čo nie je normálne, tak je vlastne dobré. Vždy tu bude niekto kto sa bude tváriť že vie všetko, ale v skutočnosti vie len vie to, čo mu povedia iní a nemá iný názor. Takých exotov poznáme všetci a na jednom prste by som ich napočítal možno aj viac ako 10. Niekedy sa skrývajú za svojim vlastným oblečením a niekedy je ich vnútro tak komplikované, že tomu priam prestávam rozumieť. Dnes už sa väčšinou začalo všetko robiť nasilu a ľudia predstierajú že sú šťastní. Proste nejakým spôsobom sa učia klamať aj keď viem že nie je to nejakým spôsobom vedomé.

Keď si predstavím že ako fungujú súčasné hodnoty, tak ľudia sú neskutočne povrchný. Majú prehnané sebavedomie a niekedy to už ani nevedia ustrážiť, teda som si myslel že to vedia. Do všetkého sa rýchlo ženú a potom nemajú čas na svojich priateľov, uniká im podstata života ako aj človeku ktorého si veľmi vážim, ale viem že to ide s ním dole vodou. Často sa ľudia posmievajú iným a popri tom sú len ľudské trosky, ktoré sú priam nespokojné zo svojim životom a svoju frustráciu si radšej vybijú na iných. Poznal som to a som rád že to už skrátka nezažívam aj keď sú situácie, kedy ľudia vedia obsmievať za iný názor alebo už len za slovo čo môžem vysloviť. Niektorí by si pomysleli že to neriešim a kašlem na to, ale opak je pravdou. Že niekedy aj menší priam až posmievačný postoj mi vie skutočne ublížiť a reagujem na to veľmi citlivo. Bojujem s tým že či mám rešpekt u nejakých ľudí alebo u nich proste len tápem v tme. Tí správny ľudia tak vedia kde je pravda a tí ostatní budú aj naďalej prskať síru a spúšťať spŕšku rôznych klamstiev.

Najväčší paradox ktorý sa v živote deje je, že ľudia rýchlo skáču do lásky a myslia si že to bude fungovať. Proste akoby chýbal celý ten proces na čom to celé reálne vzniklo. Príde rýchle zaiskrenie a prakticky už slová že sex po svadbe už veľmi neplatia. Preto je dôležité spraviť dieťa a potom uvažovať nad svadbou, lebo dieťa sa stáva tým pádom akoby vstupenkou do manželstva, keby nie je dieťa, tak vlastne nie je ani svadba. Ja preto nerozumiem kde sa všetci silou mocou chcú plašiť a kam to celé niekedy speje. Mne veľa ľudí dávalo rozumy ako mám správne žiť vlastný život a popri tom tí ľudia nevedia žiť ten svoj. Nevedia čo je to spomaliť, lebo samozrejme je dôležité vtedy len to, že všetko treba okamžite mať. Ja by som chcel tiež všetko mať ako ostatní, ale viem že mať niečo silou mocou, tak to nie je žiadne riešenie a nikdy to nevyriešilo žiadny problém. Ja radšej uprednostňujem že všetko má svoj prirodzený postup a nebudem skákať s jednej veci na druhú. Vyriešim si najprv jednu vec a potom tú druhú, nepripadá do úvahy robiť dve alebo viac vecí naraz.

Niekedy sa mi zdá že človeka pokazia aj peniaze a že kvôli nim spraví všetko. Toto je veľmi zásadný ľudský faktor a ovplyvňuje takmer každú sféru života. Kvôli tým papierikom sa mení celý svet a nie sú vždy prostriedkom vďaka ktorému si človek robí reálnu radosť. Skôr sa využívajú na určité pochybné kšefty a neraz sa ľudia kvôli ním dokážu pohádať. Keď sa využijú na nejaký čestný biznis, tak je to po väčšine skôr nedocenené. Nevravím že je to tak vždy, ale určite takých prípadov sa nájde viacej. Niekto by kvôli peniazom vydieral človeka a dakto by pre ne najradšej zabil v nejakom mafiánskom štýle. Samozrejme kvôli nim vzniká aj veľká závisť medzi ľuďmi a samozrejme ničia vzťahy. Ten človek čo nie je nejako bohatý, tak proste nemá šancu u druhého človeka, vždy je to tak. Aj láska sa dá nejakým spôsobom kúpiť za peniaze, ale taká ktorá bude pri nás stáť a ktorá nám nijakým spôsobom neublíži. Jedine čím nám ublíži, tak to bude tým že zomrie. Skrátka vždy je pravdou to že človek ublíži v živote ľudom viac než nejaký zvierací tvor a viem že s tým má každý dostatočnú skúsenosť. Je to krásne keď sa dá človeka potešiť niečím čo mu môžme kúpiť aj keď šťastie človeka si za peniaze nekúpime. Nie je nič krajšie pre človeka keď môže peniaze využiť na to, aby išiel na nejakú spoločenskú udalosť ako sú koncerty, festivaly alebo niečo iné. Lebo to sa dá povedať že je tá najlepšia investícia byť niekde a zároveň tým nejakého človeka podporiť svojou účasťou.

Často som dostával reálne impulzy že čo si mám reálne myslieť a o kom. Určovali mi koho mám mať rád a komu sa mám reálne vyhýbať. Proste som si v jednej chvíli uvedomoval, že vo svojom vnútri sám čo je reálne správne a viem že že aké to môže mať následky. Aj keď neviem vždy určitú situáciu odhadnúť, ale mrzí ma ak sa v niečom reálne zmýlim a moje tvrdenie nie je vždy správne. Nemyslím si že mám vo všetkom pravdu ako niektorí, ale viem že sa skrátka nemienim vzdať. Bolo mi určované aké mám názory vyslovovať čo si mám reálne myslieť a v určitom okamihu som mal byť skrátka ticho. Posledné tri roky v školskom prostredí sa na mne reálne podpísali, že ma priam prestalo všetko baviť a všetko sa robilo príliš rýchlo. Uvedomil som si že som mal na určité veci málo času a málo som žil. Nebol ani čas na písanie článkov a ani energia, lebo som bol skrátka vyšťavený. V jeden moment som s kolektívu začal vnímať len jedného človeka ako toho dobrého. Potom keď som odtiaľ odišiel, tak mi to zo začiatku bolo ľúto, ale potom som si vravel že 19 rokov stačilo a doteraz som bol rád že ma niekto niečo reálne naučil. Ale začala taká zaujímavá etapa života, kedy som začal mať viac času na veci a začal som spoločenskejšie žiť. Začal som zažívať veci čo som predtým nezažil a všetko bolo lepšie. Neskôr sa to na mne pozitívne podpísalo a nemal som žiadne problémy, všetko išlo ako po masle.

Milujem svoj život aj napriek tomu že to nedávam najavo a často sa držím pri zemi. Viem prečo, lebo sú pre mňa dôležitejšie určité životné hodnoty než sa s niekým pretekať. Nebaví ma vždy niekomu niečo dokazovať a presviedčať o nejakej svojej pravde, keď má niekto iné videnie sveta. Ale viem že treba načúvať obom stranám, aby sa dal pochopiť zámer na akom funguje svet. Často sa poďakujem ak niekto v niečom pomôže, lebo vďačnosť by mala byť pre ľudí to najdôležitejšou vecou v živote. Dôležité je veriť v to, na čo reálne máme a povedať si, čo si môžeme reálne dovoliť. Ja som rád za svoju rodinu aj keď že niekedy ich dokážem nejak šokovať, ale nerobím to cielene a ani úmyselne. Viem že nechcem nikomu vo svojom živote robiť starosti, ale viem že nedokážem sa tomu úplne vyhnúť a stále sa bude niečo diať. Skrátka sa tomu nejakým spôsobom učím čeliť, lebo viacmenej nemám nejako na výber si niečo vyberať. Viem že tým môžem stratiť priateľov a môžem aj nejakých získať, lebo pravdepodobne zdieľajú rovnaké názory a postoje. Aspoň sa nemusím báť, že tí správny ma nejakým spôsobom zradia a viem že tu reálne budú keď bude nejaký problém. S nimi to nebude taká katastrofa a všetko sa bude dať nejakým spôsobom zvládnuť, lebo keď je chcenie, tak je všetko.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: