Jojka v meste v Liptovskom Mikuláši


Tak v nedeľu som zažil jeden z najkrajších zážitkov v živote. Som sa bol pozrieť na Námestie kde bola Jojka v meste, ale prejdem k tomu prvotnému pocitu ako som sa dozvedel o tejto udalosti. Prvý krát som sa dozvedel o tejto udalosti prostredníctvom internetu a hneď mi bolo vnútorne jasné že tam pôjdem a okamžite som potvrdil svoju účasť. Som si vo vnútri vravel že či nebudem mať trému keď uvidím toľko super ľudí a miestami som cítil aj istý rešpekt. Celkovo som mal aj obavy že či vyjde počasie, ale potom keď som videl že počasie je jasné a krásne, tak som sa potom začal ešte viac tešiť do mesta. Keď som už bol v meste, tak celú akciu od začiatku do konca Vladko Voštinár. Ľudia sa začali schádzať v meste, postupne sa zbieralo čoraz viac ľudí a aj preto, že takáto udalosť sa nemusí tak skoro opakovať. Postretával som aj priateľov a miestami aj ľudí čo som spomenul že idem na akciu. Potom začal program pre deti, ktorý zabával Sníček s TV Rik, ktorú mám aj ja na svojom televízore a tiež miestami pozerávam rozprávky. Deti tancovali, spievali a súťažili aj o samotné CDčko. Tým pádom už potom sme všetci čakali na to kedy bude autogramiáda, niektorí na čele so mnou mali zápisník a rátali s tým že podpis budú mať v zápisníku. Musím sa priznať že takú tlačenicu smerom do vnútra toho som ešte nezažil a miestami aj to teplo robilo svoje. Popri čakaní som si vychutnával koncert Paulíny Ištvancovej, ktorá okrem vlastných pesničiek zaspievala aj super covery a bolo to jedno príjemné vystúpenie.

Po dlhšom čakaní sa otvorili brány a ľudia už prichádzali k stanom kde boli naši obľúbení moderátori, redaktori, herci, po prípade sa každý mohol odfotiť s človekom ktorého obľubuje. Po tomto fakte moja tréma absolútne zmizla a absolútne som si to začal užívať. Bolo to úžasné vidieť všetkých tých ľudí, že keby mám písať všetkých mená, tak by to bolo fakt na dlhší čas. Sa mi potom v hlave premietlo že skrátka tých ktorých miestami obdivujem, tak sú naživo ešte lepšími a výnimočnejšími ľuďmi. Ja neviem porovnať za koho som bol radšej, že som ho reálne videl. Skrátka je to nesmierne zložitý výber, ale tešil som sa zo všetkých. Tešil som sa aj s Janky Buršákovej zo Súdnej siene, ktorá je naživo strašne milá a sympatická osôbka a aj s Danky Strculovej, že som vďačný za to, že mám s nimi fotku. Za jeden deň som dostal veľmi veľa podpiskariet čo sa mi za celého srdca ešte nikdy nestalo. Keď som tak počítal, tak som ich narátal 11, tak to presne naplnilo symboliku, ktorá dlhodobo funguje pri futbale. Tešilo ma že som videl aj hercov ktorých hlasy väčšina ľudí najviac pozná z dabingu. Všetci boli milí a krásne dotvárali celú tú atmosféru, že som sa tešil s celej tej autogramiády. Potom začal hrať Peter Cmorík svoje najznámejšie skladby a ukázal že vie ľudí skutočne zabaviť. Všetky koncerty čo som zažil tak som videl po prvý krát, teda okrem jedného čo spomeniem neskôr.

Potom prišli Gladiátor ktorí to úplne rozbalili a zahrali tie najznámejšie pesničky ako Medulienka, Bonboniéra, Keď sa láska podarí a mnohé iné. Čoraz viac ma začalo tešiť v danej chvíli ako sa začalo zapĺňať mesto, tak ako ešte nikdy za čias čo v ňom dlhé roky žijem. Potom sa aj točila upútavka točila pre samotné správy a miestami sme ako diváci spolupracovali. Medzi tým sa púšťala aj reportáž o našom meste, ktorá slúžila na to, aby odprezentovala Liptov nielen ako mesto, ale aj ako jednotlivé regióny čo v ňom sú. Počas celého podujatia nebolo ani jedno hluché miesto alebo moment, ktorý by vyslovene nudil. Potom som si po roku opäť zopakoval Adama Ďuricu a ani tento rok ukázal že nesklamal a dal to skrátka na pána. To už potom u mňa boli také menšie náznaky tancovania, ale aj teraz jeho koncert bol úplne na jedničku z hviezdičkou. Potom ďalší koncert bol až večer, ale ešte kým sa k tomu dostanem, tak by bolo vhodné spomenúť čo bolo pred tým všetkým. Neskôr prišli Habovci a aj herci čo hrali v seriáli Zoo, tak spomenuli čo do budúcnosti chystajú. Prebehol aj spot o našom predsedníctve v EÚ aj keď všetci vieme, ako to vnímame, ale vnútorne som to tam neriešil a užíval si atmosféru.

Ešte než sa dostanem k hlavným bodom, tak sa mi veľmi páčilo, ako bolo osadené pódium. Že priam bolo vidieť na celé mesto a na všetky miesta čo sú v ňom. Celé pódium na čele aj s tými vecami čo sa chystali súčasne, tak celá tá práca trvala až desať hodín. Človek si povie že aká je to malina, ale v skutočnosti je to technicky a aj finančne veľmi náročné zaobstarať celú tú techniku a spraviť to tak aby všetci diváci boli spokojní. Náročné je miestami nájsť aj určitý priestor v ktorom sa dá to dané podujatie prezentovať. Lebo nie všade sa dokáže dostať kamión ktorý vezie veľkú aparatúru a všetko s tým spojené a ešte je sprevádzaný ďalšími autami. Veľa ľudom to bolo perfektné vysvetlené a išlo sa ďalej. Tri hodiny od začiatku som pociťoval že miestami aj nohy boleli, ale nejakým spôsobom som bol motivovaný si užiť podujatie až do samotného konca. Neskôr sa do publiku hádzali rôzne predmety či boli tričká, náramky, perá alebo nejaké iné zaujímavé predmety. Ale nálada napriek všetkému bola stále úžasná a všetci sa náramne bavili. Mesto reálne ožilo a tento program naplnil očakávanie všetkých a aj mňa. Cítil som na tvárach ľudí šťastie a že sa skutočne uvoľnili s tým pocitom, že všetky starosti zahodili preč.

Neskôr prišiel na pódium primátor Ján Blcháč a predstavil ďalšie smerovanie Liptova a to aké podujatia nás čakajú, čo mesto v ktorom žije nás čaká. Pomaličky sa blížil večer a sme si nacvičovali ako budeme spievať Červené jabĺčko s folklórnym súborom Ďumbier, odpočítavanie sekúnd do hlavných správ a ako vzdáme hold obetiam ktoré zahynuli pri páde dvojičiek. Pri tom spievaní išlo o to, dosiahnúť nový svetový rekord ktorý sa dostane do celého sveta. Pri príspevku o smutnom výročí dvojičiek sme mali svietiť mobilmi, aby sme ukázali že nám všetko čo sa deje vo svete nie je ľahostajné. Celý prenos z Liptova bol vysielaný aj cez internet, takže kto nemohol prísť na podujatie, tak mal veľkú možnosť vidieť živý prenos ktorý sa snímal niekoľkými kamerami. Najzaujímavejšie bolo keď kamera bola na žeriave, ktorým bolo snímané celé prostredie. Skrátka ten pohľad bol zhora krásny a všetci sme kývali, tak ako ešte hádam nikdy. Ale to uvedomenie že bude celý Liptov v televízii, tak ma strašne tešil. Aj keď ja už mám s tým dôvernú skúsenosť, ale táto skúsenosť bola úplne najkrajšia a najlepšia. Bolo super vidieť ako sa pripravujú a nie je to také ľahké, ako si to niekedy myslíme. Často sa človek hnevá že nie vždy je v správach použité všetko, ale ani vybrať vhodný príspevok nie je žiadna sranda. Musí sa to skrátka schváliť, kým sa to reálne odvysiela a ešte do toho si treba nacvičiť texty, aby sa v tých správach moderátori nepomýlili.

A teraz prichádza tá najhlavnejšia bodka celého programi a to boli Noviny a IMT Smile. Človek vidí správy v podobe v akej sú reálne spracované, ale to čo je za tým nevidí. Keď začína príspevok, tak sa potom odpočítavajú minúty a sekundy do ďalšieho príspevku. Potom príde pokyn z réžie, teda priamo zo štábu že ten daný moderátor musí zahlásiť určitú tému a vie presne ako sa bude príspevok volať. Janko Mečiar a Adriana Kmotríková to zvládli pred plným mestom ľudí absolútne bravúrne. My sme z nadšením tlieskali a mávali do kamery, skrátka pozitívna nálada sa niesla od začiatku do konca. Potom sme svietili mobilmi a vzdali sme hold obetiam čo neprežili pri páde dvojičiek, to bol emotívne najsilnejší moment, aký vtedy nastal. Najkrajšia bodka bola keď sme začali spievať Červené jabĺčko a prišiel komisár ktorý spočítal koľko ľudí reálne pesničku zaspievalo a že či bude zaradené do knihy rekordov. Nakoniec to bolo zaradené do knihy rekord a zaspievalo to 6 601 čo je naozaj skvelý počet na tak malé mestečko ako je Liptov. Najkrajšia hudobná bodka bola IMT Smile a celé publikum tancovalo a užívalo celý ten záver. Ako to potom všetko skončilo, tak som sa tešil že aký som mal krásny nedeľný deň a že všetko sa podarilo úplne na jednotku. Bol som hrdý že naše mesto bolo viac zviditeľnené a že sme všetci mestu v ktorom žijeme spravili krásnu vizitku a ukázali sme že vieme byť milí a pohostinní ľudia.

Som veľmi nadšený že Jojka si práve Liptov vybrala za mesto ktoré reálne navštívi. Bol to ten najkrajší zážitok aký som vôbec mal a verím že Liptov bude na tom zozname častejšie. Bolo to úplne skvelé, bolo super že ľudia ktorých človek vidí na obraze sú naživo ešte lepší, ľudskejší, priateľskejší, pozitívnejší. Toto podujatie prekonalo všetky najvyššie štandardy a určite to radím medzi najlepšiu trojku podujatí. Vnútorne som cítil hrdosť na mesto a na to, akí boli ľudia skvelí, slušní, disciplinovaní. Celých 7 hodín a aj nejaké minúty, tak to najlepšie strávené hodiny a neľutujem to vôbec a nikdy to nebudem ľutovať. Mal som zážitok na celý život a viem že na to nikdy nezabudnem. Keď budem bilancovať tento rok, tak budem vedieť vyjadriť že čo bolo na tomto roku najlepšie a veľmi to vyzdvihnem. Liptovský Mikuláš to zvládol a verím že veľa podujatí bude na Liptove, lebo mesto si to skutočne zaslúži a zároveň to priláka aj veľa turistov ktorý o Liptove ešte nepočuli a radi by do neho šli. Som vďačný za tú možnosť čo som mal a že som ju využil aj do samotného záveru. Človek si povie, že je to len obyčajné podujatie, ale pre mňa samotného to malo veľkú výpovednú hodnotu. Ďakujem Jojke za úžasnú nedeľu a už teraz viem že na ten deň nezabudnem nikdy, budem to mať vo svojom srdci a miestami akoby sa mi splnilo niečo, čo som ani nečakal a vyšlo to bravúrne. Som skrátka šťastný, dojatý, potešený, motivovaný a dodalo mi to veľký impulz, že keď je človek trpezlivý, tak sa všetko dá. Ďakujem aj tým čo som videl a vďaka ktorým som to mohol zažiť.

 

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: