Neistota


Stále túžba utiecť od sveta,
by bola doteraz tá najlepšia,
niekedy stačil by len náznak,
že nestačí čakať na zázrak,
vopred v živote sú hodené kocky,
za všetkým treba hľadať kúsok pravdy,
záblesk myšlienok je zapísaný slzami,
že každý človek má iný prah bolesti,
každý musí len to svoje zvládať,
zistiť že čo dokáže v srdci ukrývať,
nie každý tomu vnútornému svetu rozumie,
niekedy sa sám seba pýtam prečo to tak je,
často sa to vo mne normálne uzatvára,
príde mi to ako rubikova kocka,
radosť striedaná s neustálou neistotou,
postupne aj tá najťažšia vec sa stane spomienkou,
nie vždy viem u koho na tom vlastne som,
stále bojujem zo svojim vlastným pocitom,
každý deň sa mi zdá že sa udeje niečo iné,
postupne zisťujem že sa stále opakuje to isté,
neustály scenár medzi dobrom a zlom,
stále neviem kto je mojim skutočným priateľom,
niekedy sa zdá že je aj ticho omnoho lepšie,
zapínam pesničky a sa zdá že je všetko inakšie,
zrazu sa vynárajú spomienky a všetko sa vracia,
niekedy si prajem aby sa to neopakovalo znova,
neustále životné zmeny v mojom živote,
neviem či ich vôbec moje vedomie zvládne,
verím že vôbec v živote existuje niečo,
po čom konečne vyjde aj to povestné slnko,
že zmizne ten nepríjemný tmavý mrak,
aby som mohol konečne spraviť ten správny krok.
Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: