Tolerancia má svoje hranice


Náš svet sa dostal do takého zvláštneho zlomu, že sme to pomaly prestali chápať. Naša spoločnosť sa doslova radikalizuje a ľudia sa predbiehajú v tom že kto napíše alebo povie nenávistnejší názor. Samozrejme v súčasnosti si známe osobnosti vravia všetko cez médiá a nevedia si nič povedať do očí. Priam sociálne siete a médiá niektorých zaslepili a nevedia rozlišovať realitu okolo seba. Doslova sa slovo stáva silnou zbraňou, že keby slovo zabíjalo tak sme všetci reálne mŕtvy. Najväčší problém dnešnej spoločnosti je v tom, že priam nevie prijať iný názor a okamžite začína nálepkovanie a škatuľkovanie. Vždy platí že človek by mal byť tolerantný voči určitej skupine ľudí a miestami ich názory pochopiť. Každý človek v živote si zaslúži aby bol niekým pochopený a akceptovaný, nie všetci majú situáciu jednoduchú. Každý musí bojovať s predsudkami a s tým že nie všetkým sa budú páčiť jeho názory, ale skrátka tak funguje celý náš život. Nemôžme sa vyhnúť tomu že s určitými vecami nebudeme súhlasiť a že nás budú za to odsudzovať. Ľudia si často vyčítajú priam až absurdné veci a to môže byť to, že niekto podporuje politické stranu alebo nejaký subjekt s čím ďalšia strana nesúhlasí a vyťahujú vlastné argumenty.

Ja som dosť tolerantný človek a ľudí s tmavou pleťou nehádžem do jedného vreca s tými čo ťažia štátnu pokladnicu. Mne je jedno či je človek modrý, žltý, oranžový a skrátka akýkoľvek, ale sú situácie kedy musíme odlišovať. Skrátka nemôžeme podľahnúť falošnému idealizmu že všetci ľudia okolo nás sú dobrí. Nemôžeme podľahnúť svojej vnútornej skepse, lebo by sme reálne išli sami proti sebe. Základom tolerancie je neprekročiť určitú hranicu a nemať ružové okuliare na tvári. Vnímať že všetko v živote má svoje medze, môžme byť tolerantní voči ľudom, ale nemôžeme sa nechať nimi zneužívať. Dajme určitým ľudom šancu, ale aj tak si dávajme pozor, lebo nikdy nevieme že kto je kto a akú tvár v sebe skrýva. Namiesto tolerancie sa používa iné slovo, ktoré sa volá ľudskosť a niekedy má až strašné rozmery. Tolerancia s ľudskosťou doslova sa dá povedať, že idú ruka v ruke a ľudia nekonajú podľa vlastného srdca ale na základe určitého popudu a na povel ako pes. Nikdy nevieme že akého človeka si pustíme do života a ja s tým mám tiež veľkú skúsenosť. Každý človek má iné myšlienky, cítenie, názory a vníma každú situáciu inak než ju vnímame my.

V poslednom období počúvame že ako máme byť tolerantný a ľudský voči ľudom čo utekajú pred vojnou. S ľudského hľadiska je určite každý človek empatický a vie sa vcítiť do toho keď niekto uteká s tým že sa bojí o svoj život. Ja som nevidel nejaký náznak toho že by Slováci neboli tolerantným národom. Lebo ľudia tú ľudskosť a toleranciu majú vo svojom srdci a vždy keď môžu tak reálne pomôžu. Treba si uvedomiť že do akej miery by mal byť človek tolerantný, ale nemalo by to prejsť do nenávistných prejavov a radikálnych výlevov na sociálnej sieti. Každý môže niečo vyjadriť to nie je problém, ale dôležité je aby to nebolo brané ako extrémizmus, rasizmus, nacizmus alebo fašizmus. Už to že človek nesúhlasí s islamom ktorý nemá s náboženstvom ako takým nič spoločné, tak sa stáva priam extrémistom. Ale tak určite si nemyslím že sú všetci moslimovia zlí alebo nejako nebezpeční pre spoločnosť. Len všetko robí tá ideológia, ktorá ich priam akoby nútila že majú byť zlí voči tým čo s islamom nesúhlasia a ktorí sú označovaný ako neveriaci, skrátka na tomto stojí celá podstata veci. Nenávisť je často kľučový faktor kvôli ktorému sa zabíjajú ľudia medzi sebou a je to aj motivácia pre teroristov a určité extrémistické skupiny.

Niekedy sa mi zdá že aj my medzi sebou, sme málo tolerantní a zbytočne sa hádame pre maličkosti. Je v nás málo vlasteneckého a nie sme v skutočnosti nejako zvláštne hrdý na vlastnú krajinu. Keď je nejaký problém, tak pri prvom momente strčíme hlavu do piesku. Nie vždy sa vieme tolerovať v názoroch a pocitoch, doslova sa ukáže naša ľudská slabosť. Vyjadríme určitý názor na nejaké veci a sme okamžite náckovia a fašisti aj keď extrémizmus tu vždy bol, ale nezašiel do takej veľkej miery, ako je to v súčasnosti. Ja som nikdy nevyjadril že voči niekomu cítim nejakú nenávisť, ale vždy jemne vyjadrím ak z niečím nesúhlasím. Zdieľam s ľuďmi strach a obavy, lebo je to prirodzený ľudský jav ktorý by nemal nikto podceňovať a ani nad ním bagatelizovať. Je prirodzené ak sa ľudia boja nebezpečenstva a nikto by to nemal brať na ľahkú váhu. Lebo reálne sa môže priblížiť aj k nám, ale to neznamená že sklopíme uši a niekedy stačí len reálne veci pomenovať. Majme otvorené oči, lebo všetko čo sa deje vo svete, tak sa nedá považovať za obyčajnú náhodu. Len niekto sa snaží rozdrobiť celý náš svet a uviesť ho do totálneho chaosu a priam nás všetkých rozhádať. Určite to nie je nejaká konšpirácia, ale je to skrátka jav a ten sa reálne deje.

Náš svet je príliš krásny na to, aby sme si neustále ubližovali a robili si zle. Je úplne banálne keď sa budeme rozdeľovať len preto, že kto má akú farbu pleti, náboženstvo, vierovyznanie. Celý tento náš postoj je nesprávny a týmto postojom akurát padáme len do jednej veľkej jamy. Ak má človek nejaký svetonázor, tak by voči tomu človeku mali byť ľudia tolerantní a ja si myslím že sa to dá. Proste to niekedy v našej spoločnosti a to je skrátka vzájomné pochopenie. Nie je nesprávne keď ľudom vnucujeme nejaký spoločenský názor a nútime ho aby s nami reálne súhlasil. Ja keď čítam že ľudia majú na niektoré veci iný názor, tak sa ten názor snažím akceptovať. Snažím sa tolerovať že nie všetci sme v niečom rovnakí a výrazne sa odlišujeme. Treba akceptovať že ako nás môžu vnímať ľudia na druhom konci sveta. Treba si uvedomiť že nesmieme to s toleranciou preháňať a selektívne odlíšiť voči čomu byť tolerantný a voči čomu nie. Skrátka neustále platí že odtiaľ potiaľ, ale človek by nemal byť tolerantný len voči ľudom, ale najme by mal byť tolerantný sám voči sebe. Skrátka by sa mal človek naučiť tolerovať podstatu toho že prečo žije a aké tu má reálne poslanie. Uvedomiť si že žije pre rodinu a priateľov ktorých má reálne rád a pri ktorých vie že ho nikdy nezradia. Skrátka by mal človek povýšiť tie ľudské hodnoty nad tými materiálnymi. Všetko by mal človek robiť zo srdca a nie s vypočítavosti, lebo najkrajšia je v živote prirodzenosť.

Ja som vždy bol vedený k tomu, aby som bol tolerantný a chápavý k ľudom. Ak keď majú nejaké chyby, tak sa učím ich tolerovať, lebo v skutočnosti je to jediná reálna možnosť akú reálne mám a inak to nebude. Nevadia mi menšiny a ľudia s inou farbou pleti, lebo máme medzi nimi priateľov a viem že sú to dobrí ľudia. Teda viacmenej som mal šťastie len na dobrých ľudí. Ak z niečím vnútorne nesúhlasím, tak ma nikto nečastuje slovami že som extrémista, lebo vyjadrujem veci tak, aby som tým nikomu neublížil aj keď sa nájde niekto kto si to nevyloží vždy správne. Skrátka neviem sa takým ľudom vyhnúť a neviem ich ani preskočiť, keby to šlo, tak by tá situácia určite bola iná a inak by sa dalo k nej postaviť. Môj svetonázor je taký že s ním nemusia všetci súhlasiť a úplne rešpektujem ak niekto má iný názor. To že vnímam politiku ako jeden veľký kabaret, kde sa veľká časť ľudí rozkrikuje a riešia kraviny, miesto toho aby riešili reálne problém je moc už na každého. Ak sa deje niečo čo je reálne zlé, tak by to mali ľudia odsúdiť, ale nie predčasne. Viac si čítať o danej situácii, spraviť si o nej reálny pohľad a potom až vyrieknúť ten určitý spoločenský názor. Ja čoraz viac premýšľam že čo píšem a viem že to nemusí každému sadnúť, ale už som s tým nejako vnútorne zmierený.

Tolerancia je tá najkrajšia vlastnosť akú ľudia môžu reálne mať a toto si treba uvedomiť. Ale dôležité je, aby sme to neprehnali a mali by sme si určiť nejaké hranice. Skrátka by sme si mali určiť čo je správne a čo nie je správne, lebo keď na to prídeme, tak sa budeme vedieť reálne od toho odraziť. Nemôžeme dovoliť že aby vlastnosť ktorá nás môže ctiť, že nás bude reálne aj oslabovať. Lebo naše dobré vlastnosti niekedy môžu aj prejavom našej ľudskej slabosti a tú môžu ľudia okamžite zneužiť. Nikto z nás to nesmie dopustiť, lebo potom stratíme sami seba a nebudeme už rozlišovať čo je správne. Nemôžeme sa stále vadiť kvôli tomu že má niekto iný názor, lebo takto sa reálne nevyrieši žiadny problém. Stále náš život bude o tom, že či dokážeme zvládnuť náš vnútorný boj, ale vieme že nie je vždy najideálnejšie. Ak dokážeme akceptovať iných ľudí, tak sa nám bude žiť ľahšie, ale určite to neznamená že prestaneme byť opatrný, lebo tej opatrnosti nie je nikdy dosť. Stále si treba dávať pozor koho si do svojho života pustí a takých ľudí je dosť veľa. Ja vždy verím že existuje nejaký kompromis, ktorý by vyriešil každý jeden vnútorný problém. Ale v živote je dôležitá jedna najzákladnejšia vec a to ešte predtým než sa naučíme byť tolerantní k iným ľudom, tak by sme mali byť tolerantní najme k sebe.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: