Vyjadrenie k súťaži Bloger roka a pocity po nej


Ďakujem všetkým čo hlasovali za mňa na stránke Bloger roka, ale bohužiaľ tých 28 hlasov na postup do finále nestačilo. Nikdy som pateticky nevolal cez telefón niekomu aby mi dal hlas a ani sa nevtieral ľudom aby mi dali hlas. Maximálne som len zdieľal link zo stránkou nič viac, nič menej. Nepíšem že som mal nevýhodu oproti ostatným, jediný reálny deficit bol že mnoho ľudí môj blog nepoznajú a písanie pod WordPressom pozná málokto. Možno keby píšem na SME alebo na Pravde, tak by ma pravdepodobne poznalo viac ľudí a dostal viac hlasov ťažko povedať. Len už viem že do ďalšej súťaže sa už možno nezúčastním. Ako miestami tá súťaž bola pre mňa veľký odrazový mostík a bol som vďačný že napriek tomu, že som sám seba nominoval, tak som do tej nominácie reálne postúpil. Bol som medzi tými čo sú lepší odomňa a nikdy som si nemyslel že som niečo viac. Málokedy ľudí o niečo poprosím a vždy je to zo strachu, lebo viem že nie vždy určité veci spravia, dodržia, stoja si za nimi. Ja vždy podporím každého, pozdieľam ho lebo sa s tými myšlienkami stotožňujem, ale málokto podporí mňa, moje myšlienky a pocity. Tí čo ma podporia, tak tým reálne ďakujem. Niekedy písať určité myšlienky ktoré premietnem do článkov, tak tiež nad tým premýšľam, premýšľam nad tým hodiny, ako tými svojimi myšlienkami ľudom neublížim. Snažím sa byť čo najviac zrozumiteľný, aby to ľudia pochopili. Zdôrazňujem to v každej jednej myšlienke pomaly ako papagáj a vždy budem dokým to ľudia nepochopia. Často ma to oberá o psychické sily, niekedy už je pre mňa ťažšie o niečom písať. Píšem aj preto, aby nikto mi nemohol vyčítať že jediné čo robím je že nejako pasívne využívam svoju energiu. Robím skrátka to čo reálne dokážem a čo ma skutočne baví aj napriek tomu, že je tie myšlienky ťažšie spísať a že to spisujem taktne. Za každou myšlienkou čo píšem je buď životná skúsenosť alebo sa vyjadrujem k tomu čo sa udialo. Píšem to preto, aby sa ľudia nad tým zamysleli a nie aby sa urážali ako malé deti. Ak je nejaká myšlienka v ktorej sa môžem mýliť, tak sa tomu človeku reálne ospravedlním a vyjadrím že to moje tvrdenie pravdepodobne nesprávne. Mýlim sa, aj ja robím chyby. Nikdy som sa nesnažil byť u niekoho obľúbený alebo uznávaný, skôr sa vždy snažím stáť nohami na zemi. Žiť v prítomnom čase, pozerať sa na veci reálne a nebyť zaslepený. Niekedy aj to byť tichý pozorovateľ je lepšie, lebo človek si dokáže veci vyhodnotiť podľa zdravého rozumu a nie je ovplyvnený nepravdami a klebetami. Vždy budem sám sebou, bez ohľadu na veci.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: