Prečo nepíšem na iných blogoch


Posledné dni som riešil že či skutočne tento článok napísať alebo nie. Nie všetci si možno pamätajú ako som písal inde a že pre niektorých to nebolo dobré. Že tá kritika bola nebola taká konštruktívna, aby som mohol pokračovať v tom čo skutočne robím. Skrátka som cítil silnú demotiváciu a začal som si vravieť že som asi neschopný kus človeka, ktorý to predčasne vzdal. Prvá motivácia bola písať pre SME, písať články ktoré nejakým spôsobom ovplyvnia myslenia ľudí a skrátka to nevyšlo. Ale neskôr som začal chápať, že je pravdepodobne dobré, že tam reálne nie som a nemusí mi nikto diktovať svoj názor alebo ho nejak upravovať. Neskôr som aj písal inde, kde to samozrejme fungovalo nezávisle, ale po dlhej nečinnosti moja stránka bola zrušená. Bol som veľmi smutný, lebo na tom webe bolo všetko aj doména zadarmo. Potom som mal neskutočne dlhý útlm a čakal som na ten najsprávnejší okamih že či vôbec budem reálne písať. Stále ma to škrelo a ani som nemal nejaký priamy vzor, len som chcel písať a priniesť tým ľudom iný pohľad na svet s tým že nie je všetko len čierne.

Proste som myslel na to, že to čo chcem priniesť do tejto spoločnosti bude iné od toho, čo vytvárajú iní ľudia a že budem o niečo nezávislejší. Prakticky toto sa mi páči na samotnom WordPresse, že tam keď sa človek pomýli alebo mu niekde ujde nejaké slovo, tak si to môže opraviť. Na iných stránkach si to človek nemôže nijak opraviť, lebo je viazaný pravidlami že ten a ten článok musí byť niekým schválený. Teda musí byť schválený redakciou stránky a ňou sú vlastne ľudia čo ju spravujú a článok je v podobe v akej bol napísaný. Môže sa stať že ten článok čo človek napíše, tak reálne sa ani nemusí dostať von a ľudia sa tak nedozvedia čo chcel autor povedať. Preto pri zakladaní blogu som sa určitým veciam chcel vyhnúť a odlíšiť sa od ľudí čo píšu cez SME, Aktuality, Denník N, Pravda a iné ďalšie stránky, čo im nemám vôbec za zlé, lebo v skutočnosti pravdivý názor je v konzervatívnej spoločnosti rarita. Preto píšem pre WordPress lebo tam nie je žiadne riziko, že človeka za názor zablokujú a obmedzia mu písať. Viem že si môžem slobodne písať čo chcem a som v inej pozícii ako ľudia, čo si priam musia každé jedno slovo premyslieť. Teda aj ja si musím premyslieť každé slovo, len ja viem že sa nemusím ničoho báť.

Keď som začal písať články, tak tiež boli kritické názory, niektorí mi vraveli aby som skončil. Ale teraz už som bol vnútorne silnejší a povedal som si, že to skrátka nevzdám. Že proste sa už nestane to čo sa stalo reálne pri SME a že sa posuniem konečne tým správnym smerom. Vtedy keď som zakladal stránku, tak bolo aj veľa pochybovačov a tí mi priam neverili že to zvládnem. Nemal som kedysi toľko blogerských vzorov, ako je tomu napríklad teraz. Jediný blog ktorý som vtedy čítal bol práve na SME, kde písala moja kamarátka Didi ktorú poznám už 9 rokov ak nie viac a ona viacmenej bola tou prvou inšpiráciou pri zakladaní blogu na SME a je doteraz mojim vzorom. Celkovo to bola prvá životná skúška založiť si stránku a skúsiť niečo nepoznané. Nie všetci v tej dobe niečo písali a nebol taký boom, ako je tomu teraz. Teraz všetci majú nejakú tému a píšu o nej konkrétne články, zaujímajú sa o rôzne spoločenské udalosti čo sa dejú okolo nás. Ja píšem reálne o svojom živote a o veciach čo som reálne zažil, nie sú to výmysly a nejaké bludy. Skrátka každý píše o svojom živote, len s toho svojho vlastného pohľadu a je iba na každom ako to reálne pochopí.

Ja aj preto nepíšem na iných stránkach, lebo nechcem byť zablokovaný alebo obmedzovaný v tom čo robím a čomu reálne verím. Blogeri čo píšu na stránkach, kde sa všetko musí najprv schváliť, tak priam to majú reálne najťažšie a najme v tom že odlišný názor je nesprávny. Ešte ťažšie je si ten názor nejako pred spoločnosťou obhájiť a netreba očakávať že nás ľudia budú chápať. Nedá sa tomu vyhnúť, lebo tých hejterov raz budeme mať a musíme ich prijať medzi seba. Skrátka keď ich máme, tak to znamená že niečo robíme dobre aj keď ja ich nemám nejako veľa, ale to neznamená že niečo robím zle. Len to robím pravdepodobne inak, než všetci ostatní a nešiel som do toho s tým že sa budem snažiť niekomu vyrovnať. V začiatkoch som štylisticky písal zle, ale nakoniec som to zlepšil a je to stále len lepšie a lepšie. Ako stane sa niekedy že sú články s ktorými som nie vždy spokojný, keď to píšem, tak musím byť v tom maximálne stotožnený a to je pri každom autorovi.

Tento rok som riešil dilemu že či budem písať pre Pravdu, Aktuality, Medzičas alebo SME. Som si povedal že ak si vo februári nezaložím blog, tak si ho nezaložím vôbec. Neskôr som usúdil že nebudem pre menované stránky písať už aj s toho hľadiska že nechcem byť na dvoch blogoch naraz, už len preto že sa tá čitateľská základňa ľudí sa tvorí veľmi ťažko. Jedine proti Aktualitám a Medzičasu nemám nejaké vyhradené postoje a na druhej strane od prvej menovanej stránky preberám články a uvádzam aj ich reálny zdroj, lebo tú stránku napriek všetkému považujem za najviac serióznu aj napriek tomu, že nie vždy sa zo všetkými článkami stotožňujem. Skrátka som si viacmenej udržal svoju nezávislosť a nie som závislý na tom či mi niekto môj názor odobrí a dovolí publikovať. Aj smerovanie tých webov že nie sú nestranné, tak v mojom rozhodnutí zavážilo. Nikdy mi nešlo o to byť proruský, protiruský, proamerický a protiamerický, ale išlo mi o to, vytvoriť názor čo bude odlišný od stáda. Na veci by sa malo vždy pozerať z oboch strán a nie iba s tej jednej. Každý by mal byť tichý pozorovateľ a neskôr objektívne posúdiť že či veci čo sa dejú v spoločnosti idú dobrým smerom.

Ako nemám nič proti ľudom čo píšu na stránkach, ktoré sú známejšie a na ktoré chodí veľa ľudí. Nie každý bloger reálne dokáže ustáť ten tlak ľudí čo pod jeho príspevkom diskutujú. Ja keď som začal písať, tak som nikomu o tom nepovedal, skrátka málo ľudí vedelo že začínam blogovať. Len som vedel že nejakým spôsobom musím tú stránku nejako rozbehnúť a nakoniec sa to podarilo perfektne. Postupne začala pribúdať podpora od ľudí, povzbudenia a milé slová že mi držia palce v tom čo robím. Teraz je to jedna veľká jazda, ktorá bude fungovať už 4 roky a povedal som si, že skončím len vtedy ak už nebudem mať o čom písať. Ale niekedy sú stále chvíle, kedy reálne uvažujem že to ukončím možno aj tento rok. Stále som viacmenej na vážkach, že ak to reálne skončí, tak reálne ukončím celú doménu a jediné čo budem robiť je pozerať seriály a filmy po prípade počúvať rádio. Už si uvedomujem že všetky tie články sa mi vôbec nerodia ľahko, priam mi ten pôrod môjho vlastného dieťaťa príde komplikovaný a tiež mám pocit že ma môj vlastný mozog kope a hovorí mi že nech to dokončím. Uvedomujem si, že môžem skončiť podobne ako aj ostatní ľudia čo to robili dobre.

Vždy je iné mať vlastnú doménu pod ktorou sa dá fungovať zadarmo, ako fungovať pod doménou ktorú má človek na určitý čas. Celkovo na inom blogu som chcel sa dostať viac do povedomia ľudí, byť zdieľaný viacerými ľuďmi a mať nejaké spoločenské uznanie. Ale nakoniec som prišiel na to, že možno je lepšie sa uspokojiť z málom a nechcieť toho prehnane veľa. Nebál som sa kritiky, skôr som sa bál toho, že by som tú svoju povestnú nezávislosť navždy stratil a už by som nebol tým ako ma ľudia poznajú. Nemyslím si že som najlepší bloger na svete a nikdy som sa neprosil o to, aby niekto moje články čítal. Nikoho nenútim, každý jeden človek to robí dobrovoľne a bez toho, aby som mu niečo vravel. Ja len maximálne zdieľam svoje články a je iba na každom či si to prečíta, absolútne nemusí ten človek s tým nejako súhlasiť, lebo rešpektujem že každý jeden človek má svoj názor. Ja to píšem subjektívne na základe určitej skúsenosti čo som zažil alebo reagujem na veci, čo sa udiali. Ja som vďačný že si niekto nájde čas si články prečítať aj keď viem že mnoho ľudí môj blog skorej nepozná ako pozná a že si nezakladám na nejakej popularite. Viem že vďaka WordPressu môžem písať zaujímavé články a priniesť nestranný pohľad na svet.

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: