Zmierený


Viem že koľko krát sa v svojich myšlienkach opakujem a používam možno tie isté slová. Čoraz viac sa učím vyrovnávať s tým, že život nám neprináša len dobré veci a neraz nám prináša aj to čo je pre nás nepríjemné. Nedá sa tomu vyhnúť a musíme tomu neustále čeliť. Musíme sa daným problémom postaviť čelom a nie hrať mŕtveho chrobáka. Treba prijať jeden dôležitý fakt, že nemôžeme všetkým v živote pomôcť aj keby sme chceli a najradšej by sme pre každého človeka sa rozdali. Ja si uvedomujem sám že som občas prehnaným dobrákom a všetko sa snažím riešiť pokojne. Neviem ja to nemám rád, ak sa ľudia hádajú a snažím sa držať od toho bokom. Občas sa cítim ako bublinky v Pepsi kole čo postupne praskajú. Ale viem že postupne začínam chápať, že všetko čo sa v živote má svoj dôvod. Občas je život horký ako pilulka, ktorú musíme prehltnúť a povedať si, že to všetko nejak zvládneme. Aj keď človek pôsobí navonok silný, ale vo svojom vnútri je krehký ako sklo, čo sa pri páde rozbije. Ale aj napriek tomu sa snaží byť šťastný a veriť že nie všetci ľudia sú iba zlí a že sú niektorí ktorí vedia podržať človeka. V živote je vždy krásne mať oporu v niekom komu môžme veriť a na koho sa môžme spoľahnúť. Vždy je krásne si uvedomiť že po každej búrke zasvieti slnko a že každá búrka raz prejde. Život je ako bonboniéra a nevieme akú má príchuť dokým ju neochutnáme, ja cítim že tá chuť života je každý deň iná. Inokedy je horká a inokedy chutí veľmi sladko a v tomto sa skrýva to povestné čaro.

Ja som šťastný že sú dni, kedy nemusím premýšľať nad všetkým premýšľať. Že niekedy len zavriem oči, ľahnem si a začnem premýšľať nad niečím pozitívnym. Kedy nemusím riešiť že čo sa deje okolo mňa a len sa pozriem na plafón, popri si zapnem hudbu a uvedomím tie hodnoty. Nie vždy mám chuť písať o tom aké je len všetko zlé, lebo je kopec vecí ktoré si možno ani nevšímame. Vždy ak je motivácia písať o niečom pozitívnom, tak som vždy pripravený a verím že sa neraz ľudia potešia. Usmejem sa, pomyslím si na určitých ľudí a zistím že ten život sám o sebe dáva zmysel. Niekedy nám život dá ľudí, ktorí buď sú s nami alebo odídu, ale proste nie som s toho smutný. Snažím sa to prijať, že proste sa opakuje kolobeh života a ten nezmeníme. Maximálne len zmena postoja by reálne v niečom pomohla. Dopracovali by sme sa k tomu, že všetko sa nespraví za nás a musíme sa pričiniť. Ja si to uvedomujem každý jeden deň že nič nepríde samo od seba a že si všetko musíme vybojovať. Život je neustály boj a je iba na nás či sa motivujeme, aby sme prekonávali sami seba. Vždy je život postavený na tom, že človek by mal byť kritický sám voči sebe než by mal hodnotiť iných. Ja v živote som voči sebe vždy prísny a viem že to má svoje účinky, lebo iba takto človek dokáže byť lepší. Každý človek sa môže skutočne niekam posunúť a veriť v určité zázraky. Všetko je aj o vnútornej sile a o tom že či sa dokážeme postaviť zo dna. Lebo ak sa človek vzdá, tak proste ťažko môže niečo reálne dokázať.

Keď si spomeniem že koľko vecí som v živote chcel, tak som sa zmieril s tým že nebudem mať všetko. Lebo viem že môžem byť vďačný aj za to málo čo vôbec mám. Ako sa hovorí že šťastie sa nedá za peniaze kúpiť, teda sa dá kúpiť v prípade psa, lebo ten človeka nesklame. Hovorí sa, že ani peniaze nie sú dôležité a popri tom sú, bez nich by sme nemohli kúpiť človeku niečo čo by ho potešilo. Ale niekedy človeku povedať že ho máme radi a niekedy treba k tomu slová. Oči človeku napovedia či je šťastný, smutný alebo keď sa cíti nejako inak. Lebo človek to môže napísať, ale samo o sebe to nebude mať žiadnu hodnotu, ale niektorí ľudia sú tak super, že to vycítia aj s písania. Viem že človeku nič viac nepomôže, len ten pocit ak ho má niekto rád a dokáže reálne pochopiť. Prijal som aj fakt, že nemusím všetkým sedieť, ale aj napriek tomu sa usmejem a poviem si, že viem komu na mne záleží. Vždy som veril že existuje dobro a ľudská dobrota, teda nikdy tomu neprestanem veriť. Lebo sa snažím aj v tom najväčšom bláznovi vidieť dobráka, lebo to mám proste v povahe. Neviem čím to je, celý život sa snažím ku každému pristupovať zmierlivo aj napriek tomu, že koľko psychických síl ma to stojí. Koľko pocitov by som najradšej vypísal na papier a popri tom viem že používam lepšiu formu ktorá je rýchlejšia. Neraz mi prebleskne kopec vecí v hlave a napriek tomu sa ich snažím spracovať lebo ich ej nadmerné množstvo. Ako každý človek to tak má, ak ho kopne múza alebo začne počúvať hudbu tak tie slová idú samé.

Mne najviac v živote pomohlo, že miestami verím vieru v Boha a miestami aj v budhizmus. Verím že každému v živote sa môže vrátiť aj to dobré, ak človek bude konať len dobré. Ak bude robiť zle, tak sa mu to bude vracať, ako taký bumerang. Mne pomohol najviac seriál Joan s Arkádie si uvedomiť určitých vecí, že proste Boha možno nevidíme ale niekde v kútiku duše sa nám snaží pomôcť aj napriek tomu že máme určité chyby. Neraz nám prepáči také veci, ktoré by nám ľudia v reálnom živote nedokázali odpustiť. Verím vo svojom srdci že existuje božia spravodlivosť a každý si zaslúži len to najlepšie. Viem že voči náboženstvu mám určitý postoj a že sa nestotožňujem s určitými vecami, ale to automaticky neznamená že mám tým niečo proti Bohu. Kopec ľudí spraví chybu a všetko sa zvaľuje práve na Boha a on proste nemôže za ľudskú ješitnosť.  Aj ja robím chyby, mýlim sa a nemôžem povedať že som bezchybný, ale snažím sa to niesť statočne. Ale často tie chyby čo robíme, tak sú výsledkom nášho snaženia a posúvajú nás ďalej. Ja som ešte nezažil aby niekto povedal, že niekoho vlastná chyba neposunula ďalej. Lebo každého jedného niekam posunie a začne sa snažiť niečo robiť lepšie. Každý jeden chce byť lepším človekom a to sa snažím aj ja, uvedomiť si že jediná cesta aká existuje je tešiť sa s každého dňa. Ale nedá sa to vždy človek si musí občas aj poplakať a dať zo seba všetko trápenie von. Niekedy si stačí vypočuť pár viet s pesničky a človeku sa vtedy premietne celý život.

Ja som rád že mám super priateľov, že mám super sesternice a bratrancov a že mám super rodinu. Že sú to ľudia čo ma podporujú aj napriek tmu, že moja povaha je niekedy nevyspytateľná. Ako som nepovedal že je zlá, len občas trvá dlhšie kým sa v mojich myšlienkach každý vyzná a niekedy ja sám sa v nich nevyznám. Ale nie je to až také strašné a každý človek je iný a má iné životné sny. Viem aké sú moje myšlienkové pochody a aké aspekty za nimi sú, nebudem sa vyhovárať.  Nechcem rozpisovať že koho mám radšej a koho menej, lebo sa snažím mať každého rovnako aj toho komu nemusím sedieť. Ja sa nehnevám, ak má na mňa niekto iný názor a nemám problém ho prijať. Ako som písal nikto s nás nie je bezchybný, každý má tie svoje povestné muchy, len jediná smola je, že ich nemôže vždy capnúť mucholapkou. Len proste človeka treba prijať takého aký si či s tým dobrým alebo zlým. Každý človek si zaslúži čas na pochopenie a zaslúži si maximálnu trpezlivosť. Treba ľúbiť ľudí dokým sú tu, lebo každý človek je tu len na určitý čas. Všetci máme svoju misiu a máme svoje reálne ciele ktoré si musíme splniť. Každý sa môže zmieriť s tým čo sa okolo stane, ale to ešte neznamená že treba poľaviť. Treba mať určitú sebareflexiu a vedieť zhodnotiť že čo robíme dobre alebo zle. Musíme zistiť aký máme skutočný rebríček hodnôt a rodina by mala byť vždy povýšená na prvé miesto a všetko ostatné je vtedy druhoradé. Ale ani tých priateľov netreba ignorovať, lebo buď budeme potrebovať pomoc my alebo oni.

Nikdy by človek nemal ľutovať veci ktoré sa mu udiali a bral ich ako súčasť života. Celý život nás bude stále skúšať že či dokážeme všetko zvládnuť. Nemôžeme neustále čakať že všetko bude ľahké a musíme zvládnuť aj to čo je neraz ťažké. Neraz budeme plakať aj v momente kedy stratíme milovaného človeka, nebudeme vedieť sa zo začiatku sa s tým zmieriť a popri tom to budeme musieť prijať, lebo aj úmrtie človeka je súčasťou nášho života a toto skrátka nedokážeme ovplyvniť. Len si musíme vážiť toho že žijeme, lebo každý človek je tu na určitý čas a preto si treba užívať život dokým je čas. Hlavné je dôležité nehazardovať zo životom a uvedomiť si, že má svoju hodnotu aj napriek tomu, že veci ktoré sa dejú okolo nás, tak nie vždy máme na nich dosah. Vždy preto treba robiť na ktoré máme dosah a ktoré môžeme reálne ovplyvniť. Musíme sa zmieriť s tým že nie vždy každý deň bude super a keby to tak bolo, tak si nedokážeme vážiť život a brať ho ako samozrejmosť. Nesmieme nikdy o ľuďoch ktorých máme radi pochybovať, lebo toto je fatálna chyba akú človek môže spraviť. Proste každý človek si zaslúži, aby si ho niekto vypočul a nebral jeho slová ako sťažnosť. Lebo každý človek čo nám niečo hovorí, tak nám to hovorí, lebo nám dôveruje a my by sme nemali jeho dôveru sklamať. Každý človek si zaslúži druhú šancu a najme to, aby mu bolo odpustené. Ja verím že jediná cesta ako sa dá pohnúť v živote je vedieť odpustiť. Ako človek možno nikdy nezmaže veci, čo sa mu udiali, ale to neznamená že by sme mu nemali dať šancu.

Mám rád svoj život napriek tomu, že možno nie je vždy všetko dokonalé. Viem že možno nie je každý deň skvelý a okrem smiechu si neraz poplačem. Beriem veci také aké sú a snažím sa všetko pochopiť v úplnosti. Viem že možno sa nedá všetkému chápať a ja sa stále učím. Maximálne čo sa snažím robiť je nehádať s ľuďmi, lebo viem že proste toto nie je cesta. Rešpektujem názor každého jedného človeka a viem že nikto mi nechce zle a toto si skutočne vážim a vždy si to budem vážiť. Mám rád úprimnosť a pocit keď viem, že to čo človek povie myslí úprimne. Omnoho viac ma dokáže potešiť ak život funguje v harmónii, pokoji a duchu ľudskosti. Viem že nechcem nejaké situácie hrotiť a ani sa prehnane za niečím naháňať, ale rozhodne nebudem čakať na to, kým všetko príde samo. Lebo v živote je najkrajšie spomaliť, užívať si pri príjemnej hudbe. Niekedy je krásne aj pokojné ticho pri ktorom sa dá krásne premýšľať nad tými najkrajšími vecami. Stačí si zavrieť oči, pustiť relaxačnú hudbu a usmievať sa pri myšlienke si niečo reálne predstavovať. Neľutujem nič čo sa v mojom živote stalo, som za to vďačný, lebo ma to niekam posunulo. Som rád že mám takú povahu akú mám rád, že sú ľudia trpezliví a veria vo mňa. Celý život sa skladá s určitých vecí že či dokážeme prijať veci také aké sú, či dokážeme odpustiť a že či dokážeme milovať aj napriek jeho chybám. Viem že v živote nechcem nič, len byť šťastný, zdravý a aby sa ma mal niekto skutočne rád. Všetko ostatné v živote verím že tiež príde a ja rozhodne nebudem silou mocou na to tlačiť, aby to bolo čo najskôr. Ale ak sa pre niečo zapálim, tak som schopný urobiť absolútne maximum. Proste ja sa po prvom neúspechu nevzdám, usmejem sa a pôjdem ďalej vo svojom živote a ak sa za niečím idem, tak si proste za tým idem až do samotného konca.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: