V mojej mysli 2 – myšlienkové a zasnené pocity


V mojej mysli je neraz strašne veľa pocitov a neraz je v nich kopec križovatiek. Niekedy neviem či idem vľavo alebo vpravo, ale snažím sa vždy si určitý smer. Udržať si zdravý stred je niekedy zložitejšie než sa na prvý pohľad zdá a uvedomujem si to. Neraz som zasnený vo svojom svete plnom silných predstáv a snažím sa vždy vidieť svetlo na konci tunela. Uvedomujem si, že tým svetlom sú tí, čo sa ma snažia viesť správnym smerom a snažia aby som nikdy nezišiel s určitej zavedenej cesty. Ako tomu rozumiem a chápem že kopec ľudí nad niečím v živote rozmýšľa, ale niekedy začnú skôr konať než myslieť. Ale považujem to za prirodzený impulz, ktorý sa deje v tele človeka a nedá sa rozkázať aby niekto prestal rozmýšľať. Každý z nás na niečo myslí aj napriek tomu, že nechce moc o tom rozprávať, lebo možno sa bojí že sa mu nesplní čo chce. Ja tiež mám určité pocity a nejako sa všetko rodí v mojom podvedomí, čo sa nedá považovať za nejakú náhodu. Aj to že stretneme v živote určitých ľudí, tak sa to deje s určitého dôvodu a je nám to súdené. Všetky máme svoje sny, ktoré by sme si chceli nejakým spôsobom splniť a potom si môžme povedať, že máme na čo spomínať. Ja od 10-tich rokov snívam o tom, že uvidím Linkin Park a že ich uvidím s človekom s ktorým nás láska k jednej skupine spojila. Všetky ostatné sny sú menšie a neočakávam na to, aby sa mi splnili a ani moc na to nechcem tlačiť. Ako vždy sa vraví, že všetko musí prísť v správny čas, ale v skutočnosti je jedno ako bude trvať splnenie daného sna. Skrátka čas bez ohľadu na to, ako nám to bude dlho trvať, bude utekať tak či tak a toto skrátka nezmeníme. Náš život je jeden veľký kolotoč a ten sa bude točiť stále, ten kolobeh proste nedokážeme zastaviť, aj keby sme sa akokoľvek snažili. Ani sa nesnažme byť dokonalými, len skrátka udržme svoju povahu a nenechajme poddávať zbytočnými emóciami. Neverme všetkému čo nám povedia, lebo v skutočnosti pravda ako taká môže niekde v strede. Môžme veriť všetkému, ale hlavne verme v seba, lebo to je naša jediná istota ktorú vo svojom živote máme. Tešme sa s toho čo sa nám podarilo a hlavne sa nepretvarujme, lebo toto by nám skutočne nepristalo. Každý vo svojom živote svoju pravdu, len je na ľuďoch, len je na ľuďoch či ju budú akceptovať alebo sa budú hnevať. Všetci by sme si mali nájsť k sebe cestu bez ohľadu na to, že to nie je vždy ľahké a chce to omnoho viac času. Hlavne musíme byť k sebe tolerantný a mať pochopenie pre veci čo robia druhí ľudia. Máme vo svojom živote chyby, aj ja ich mám a preto sa netreba báť mať sebareflexiu. My sami vieme zhodnotiť najlepšie na čo máme a čo musíme zlepšiť. Verme v čokoľvek, ale hlavne nech je to správne a nikomu nevnucujme svoje názory, lebo každý človek je iný a treba ho chápať. Byť iný a byť citlivý, tak to v skutočnosti nie je žiadna hanba, len je dôkaz že nám nie sú veci ľahostajné a že pre tých čo máme radi, tak by sme pre nich najradšej urobili všetko.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: