Archív pre 11 marca, 2015

Ideál

11. marca 2015

Chcel by som zamerať na našu súčasnú spoločnosť a že v živote fungujú falošné ideály. Lebo všímam že aké vznikajú sociálne rozdiely medzi určitými ľuďmi. Teda si treba uvedomovať, že nasilu je ľudom tlačená dokonalosť a že aký človek je pre nás ideálny. Všetci si myslia, že celý život je o falošných a dokonalých manekýnoch, čo majú plastiky od hlavy až po zadok. Stačia aby si spravili selfie a myslia si, že okamžite spasili svet a toto je ten ideál. Hlavne že každý má chce mať veľké pery, veľké prsia, veľký nos a v skutočnosti sa ten človek tak zdeformuje, že bude škaredý. Toto je absolútna naivita dnešnej generácie, ktorá chce zaujať a samozrejme upútať pozornosť. Zabúda sa to, že tá vnútorná krása je omnoho dôležitejšia a že niektorí ľudia chcú byť tak dokonalý, že v skutočnosti je ich hlava neskutočne prázdna a bez nejakého zaujímavého nápadu. Uznávam že každý chce ísť z dobou a popri tom sa zabíjajú skutočné hodnoty čo kedysi fungovali. Kopec chlapov si niekedy myslia, že sa napichajú steroidami a budú dokonalý pre všetky ženy čo chodia po tomto svete. Podrobne si prejdem niekoľko ideálov, čo sa v skutočnosti vymykajú zdravému rozumu. Daktorí ľudia chcú mať čo najviac kériek, aby vyzerali ideálne v tomto svete pre všetkých a mám pocit, že tetovanie je ako také druhé oblečenie čo na človeku zostane. V dnešnom svete sú ľudia neskutočne chladný, plašia ako divoké kone a chcú ísť z dobou, aby nejakým spôsobom zapadli do spoločnosti. Dnešné vzťahy fungujú tak, že sa ľudia tvária že sú šťastný a čoraz viac prichádzam na to, že ich šťastie je falošnou predstavou. Prekvitá ľudská naivita toho že žena čo si nájde muža, tak s ním bude naveky vekov šťastná a potom neskôr prichádza na to, že to tak nie je a potom že prečo si ženy hľadajú zlých mužov a na tých dobrých doslova kašlú, nie je ideálny vzťah a nie je to také úprimne ako na samotnom začiatku.

Pomaličky vidieť že naša doba sa dostala do takého bodu, že zisťujeme ako zlatokopky sú v móde. Ako nechcem tým hádzať do vreca všetky ženy, lebo nie všetky také sú. Hovorí sa, že protiklady sa priťahujú, ale v tomto momente je skôr po tej finančnej stránke. Veľká časť žien ktoré si hľadajú muža, tak si ho hľadajú podľa jeho bankového konta a nie podľa toho aký má charakter. Základom je, aby ten muž bol podnikateľ a aby mal nejaké luxusné auto, preferované sú značky typu BMW a Mercedes. Teda žiadna žena by si nenašla človeka čo nemá nič a nedokáže ju nijako zabezpečiť.  Prakticky sa to dá nazvať ako materiálny vzťah, kde žena ide po prachoch a po prípade chce zdediť všetok jeho majetok. Za jeho prachy si dokáže kúpiť všetko, dokonca aj tie najluxusnejšie kabelky a investuje do seba všetko. Rozumiem ak chce byť nejakým spôsobom pekná, ale nie všetko musí byť iba materiálne. Proste neskôr príde na to, že v živote jej chýba láska a namiesto nej prechováva lásku, ale k peniazom človeka. Doslova ten človek s ktorým je bude vyžmýkaný ako špongia položená na vani. Ideál tohto vzťahu je, že žena si chlapa zoberie len pre peniaze a nie pre to, že ho ľúbi a môže to byť aj opačne. Je otázne či sú chlapi zlatokopi, ale proste vždy vládne ten dominantnejší čo má peniaze. Proste niekto považuje vzťahy za ideálne a v skutočnosti necítia nejakú vnútorné pocity šťastia, len začne fungovať daný cieľ. Neraz sa stane, že žena môže chlapovi vybieliť účet v banke alebo chlap jej, teda tých prípadov je určite všade dosť. To že je človek bohatý alebo chudobný, tak strašne veľa zohrá vo vzťahu ako takom, lebo v skutočnosti sa musí nájsť aspoň jeden človek čo bude dominantnejší či to bude žena alebo muž, proste takto to funguje. Ako neraz si každý povie, že niekedy nie je dôležité koľko má človek na účte, ale že či dokáže človeka ktorého má rád milovať. Lebo v skutočnosti je láska omnoho dôležitejšia než akýkoľvek mamon a nemusí všetko fungovať podľa nejakého vzorca. Vzorec v dnešnom svete je viac o tom, že kto má čoho viac a takto to bude fungovať mnoho rokov.

Doslova žijeme v spoločnosti kde je doslova ideál ísť z davom a nejako sa odlíšiť. Predstava o našom krásnom svete sa postupne rozchádza s tým čo sa reálne deje okolo nás. Potvrdzuje to aj chlapská populácia ktorá si hľadá ženu, čo je vyšportovaná a ktorá má legíny, cez ktoré jej vidno tri prúžky v zadku. Chlapi hľadajú doslova dokonalú ženu, ktorú si predstavujú v časopise Playboy. Ideál je mať dokonalú postavu a mať výstrih cez ktorý môžu vyskočiť prsia s čoho sa chlapi vytešujú. Ako chápem že sa chce mnoho ľudí potešiť, ale občas to môže vyznieť úchylne. Zrazu celý ten úmysel nie je zrovna najčestnejší, lebo skrátka tú ženu začne vnímať ako sexuálny objekt a terč, ktorú by najradšej dostal do postele. Ako bolo nám nadelené dvoje nôh, očí, uší ale máme iba jednu hlavu a občas je poriadne dutá a neraz máme v nej skrat. Neviem čo je väčší extrém či byť ako trampolína na ktorú by mohol každý skákať alebo byť ako taký kostlivec že človeku vidno všetky kosti v tele. Dokonalosť prebije všetko čo je nedokonalé až sa s človeka stane anorektik. Ale v skutočnosti nie je dobré ani jedno a ani druhé, ideálny by bol zlatý stred. Chce byť tak dokonalý až to prepískne, všetko čo zje, tak okamžite vyvrátiť a nemyslím že to robia iba ženy ako je to prezentované v médiách. Toto je akože ideál v dnešnej spoločnosti, doslova sa ľudstvo musí smiať že tieto hodnoty sú prevrátené ako všetky misky váh. Chlap sa doslova stáva namotávač a priťahuje každú ženu, doslova je preferovaná vonkajšia a telesná krása. Telesná krása je znakom toho, že chce proste s ňou sex a chce ju čisto namotať iba na sladké slová. Keby všetko bolo skutočne o láske, tak by daný vzťah fungoval omnoho lepšie. V skutočnosti mnoho vecí nie je ideálnych, ako si môžeme reálne predstavovať a nefungujú ako v rozprávkach. V našom živote nezažijeme Snehulienku a nepríde krásny princ na koni v tomto je realita nekompromisná.

Postupne aj žena sa snaží nejakým spôsobom chlapa zaujať, takže sa to dá vnímať s oboch strán. Aj samotná žena robí niečo preto, aby dokázala chlapa k niečomu vyprovokovať, začne nosiť tie najkrajšie šaty, prestane nosiť podprsenku a začne chodiť do spoločnosti na ostro bez všetkého. Postupne si toho chlapa nejako pritiahne k sebe a začne ju namotávať na sladké reči, dakto to dokáže aj bez toho. Potom chce byť ešte viac dokonalá, čo potvrdia aj jej tetovania pri ktorých si vytrpela strašne veľké množstvo hodín. Ako nie vždy to môže zaujať chlapa a nie to môže pôsobiť pekne, ale výnimka neraz potvrdzuje pravidlo. Neraz mi to príde také, že radšej preferujeme veci čo sú strojené a miestami až falošné. Ako sa hovorí že pre krásu sa trpí a v skutočnosti je to tak. Sú tak pekné a namiesto toho aby si to zachovali, tak radšej preferujú botox a majú pery ako také kačky s potoka. Potom začnú vznikať duck face fotky a výsledok je strašne zlý. Zabúda sa prirodzenú krásu a na to, aké by mali byť ženy okolo nás. Ako nečakajme nejaký ideálny prototyp dokonalej ženy, lebo výzor nie je všetko. Keby je všetko iba o výzore, tak celý náš život nemá žiadny zmysel. Ako existujú vzťahy že chlap je pri sebe a žena môže byť o niečo chudšia, tak ho motivuje nejakým spôsobom niečo zhodiť zo seba, teda ten balvan čo má. Ale tak v dnešnej dobe je ťažké povedať čo je prirodzené a čo nie, ale žijeme v 21. storočí a dokonalosťou sa stáva, že človek ako taký je umelý. Samotné ženy sa snažia si skoro celé telo napichať piercingami a postupne si zväčšujú každú časť tela. Ako sa mi nepáči, že s koľkých žien sa stali postupne umeliny a toto je doslova nepríjemné. Ako chápem že si žena chce zväčšiť nos, lebo to nemusí na nej zanechať nejaké následky. Ale to že si žena nechá zväčšiť prsia alebo má tam silikón, tak v skutočnosti to nemusí vyzerať krásne. Ja viem že sa žena chce páčiť chlapovi, ale musí si uvedomiť, že veľkosť jej prs ju bude ešte poriadne bolieť a potom začne uvažovať o tom že si ich zmenší.

Chlap sa snaží tiež nejako zaujať tú babu, hľadá množstvo spôsobov ako by to mohlo fungovať. Postupne sa snaží byť casanova a snaží sa nájsť si tú pravú. Ale chlapi sú v niečom odlišný od žien, že si nedajú všetko zväčšiť maximálne nos alebo tvár. Tam je veľký rozdiel od žien, ktoré si nechávajú zväčšiť každú časť svojho tela a esteticky to nemusí vyzerať dobre. Ako vždy to býva tak, že ženu radšej zaujme nejaký zlý chlap ako nejaký dobrý chlap, ktorého si radšej nájde. Každý chlap by nemal ženu zaujať iba tým že je nabúchaný steroidami a dokonalou postavou, ale neraz aj jeho tvár je plná botoxu a vyumelkovaná. Ako tiež má určité tetovania, čo ich samozrejme rovnako v prvom momente bolia. Celkovo chlapi sa odlišujú v niečom od žien, že dokážu zaujať dokonalou briadkou v štýle hipstera. Samozrejme ten základný protiklad muža a ženy je v tom, že sú povahovo odlišný. On je samozrejme tá prchejšia a dominantnejšia povaha a žena je tou krehkejšou a citlivejšou povahou. Vo vzťahoch samozrejme ten jasný ideál začína presne takto, že tie povahy dvoch ľudí čo sú spolu sú odlišné, málokedy sa stane, že si žena vyberie dobrého chlapa. Radšej si vyberie chlapa, ktorú ju bude neskôr mlátiť a bude jej neverný s inými ženami a ona mu samozrejme ako správna žena tú neveru odpustí. Tento model samozrejme funguje aj opačne, kedy chlap dokáže odpustiť neveru a dejú sa prakticky tie isté veci. Celkový životný ideál často je iný, než si ho dokážeme reálne predstaviť. Predstava o šťastnom živote začína tým, že človek príde na to, čomu musí čeliť. Nastáva ten hlavný moment zodpovednosť za kroky čo spraví a že čo všetko musí podstúpiť. Nie vždy funguje všetko ako má a človek musí prijať akúkoľvek životnú situáciu.

Chcel by som povedať že ako si predstavujem svoj životný ideál a že to nie je iba o žene. Mať životné ideály neznamená sa prispôsobiť určitým moderným trendom. V živote mať svoj nejaký sen je o našom odhodlaní že či skutočne niečo chceme a ja určitú vec chcem už 15 rokov. Nechcem si robiť nejakú plastiku tváre a určite by som nechcel mať nejaké piercingy a steroidy. Určite nechcem vzbudiť nejaký ideál dokonalého chlapca s peknou tvárou a peknými očami, lebo takto to v mojom živote vôbec nefunguje. Ja som realista a nebojím sa vidieť v tomto svete dobré a aj zlé stránky. V skutočnosti nie každý môže za to, aký v skutočnosti je a niekto je dokonalý viac a niekto je menej. Samozrejme viem si predstaviť, že by som mal jednu ženu, ktorá by bola pre mňa bohyňou. Ja by som mohol byť casanova a mať na každom prste nejakú ženu, ale viem že takto náš život nefunguje. By som nechcel aby moja budúca žena bola opakom mňa, ja by som bola dobrý a ona by bola zlá. Ako rozumiem že je dôležité mať nejaký protiklad niekoho, ale na druhej strane nemusí to byť šťastné riešenie. Ja by som sa nechcel naháňať za tým, že to čo chcem by mal byť ideál. Viem ako fungujú dnešné vzťahy a viem že kopec ľudí čo si povedia že majú ideálne vzťahy, tak sa ich vzťahy rozpadnú už pri prvom probléme. Kedysi sa všetko riešilo tak, že si to dvaja ľudia proste dokázali vydiskutovať a teraz pred každým problémom sa radšej uteká. Ja by som si nikdy na tomto nezakladal nejaký vzťah, lebo ako je ľahko získať dôveru, tak je ťažšie ju získať späť. Sú veci čo v živote nedokážem sľúbiť a nedokážem odhadnúť čo sa môže stať. Ale keby fungujem v nejakom vzťahu, tak nemám problém byť verný a postaviť sa k danému vzťahu zodpovedne. Uvedomujem si že vzťah ako taký nie je hračkou, ktorú dokážeme okamžite vymeniť za nejakú inú.

Treba si uvedomiť že pod ideálom ako takým si človek môže predstaviť takmer všetko. Môžeme si predstaviť že ako sa skutočne cítime a čo vo svojom vnútri prežívame. Náš život nie sú len radosti, ale sú niekedy aj starosti a tu sa ukáže ako dokáže prežiť vzťah. Niekedy by bolo ideálne sa v živote pozerať na toho človeka tak, že vo svojom vnútri je dokonalý. Vonkajšia krása nie je tak dôležitá, ale môže plniť súčasť nášho života. Nie je dôležité byť v našom živote bohatý a mať všetko od výmyslu sveta. Musíme odlíšiť že čo reálne potrebujeme a to čo nám môže reálne spestriť náš život. Mnoho vecí nás môže potešiť, ale musíme si určiť nejakú hranicu čo je správne a čo nie. Hlavne je dôležité, aby sme sa neuspokojili zo všetkým luxusom a rozhodne by sme mali stáť nohami pevne na zemi. Každý človek by sa nemal podsudzovať podľa vonkajšej krásy a podľa toho aké má uši, pery, oči, prsia a nohy. Lebo ideál dokonalej krásy ako takej v skutočnosti neexistuje, lebo človek vo svojom vnútri je pekný a že sa v ňom stále dá nájsť niečo dobrého. Nič nie je také zlé, ako to niekedy vyzerá a rozhodne nie je nič stratené. Celkovo človek by sa nemal hanbiť že je iný, ale na druhej strane nesmie to zájsť do extrému. Lebo úlety tejto modernej doby už pomaly nestíham sledovať a už ich je strašne veľa. Náš ideál nesmieme povýšiť nad všetko ostatné, všetko sa nám postupne nejakým spôsobom splní a budeme mať všetko na čo pomyslíme. Všetko čo dáme vesmíru, tak sa nám postupne vrátiť a na toto musíme reálne myslieť. Všetci máme svoje dobré alebo zlé vlastnosti, ale dôležité je vedieť človeka prijať pre jeho charakter a nie preto čo má v očiach. Ako stáva sa, že niekedy aj to zdanie môže klamať a aj napriek tomu treba brať toho človeka takého aký v skutočnosti je. Nemôže vždy za to, že sa prispôsobuje tejto dobe, ale určite by nemal strácať nádej a veriť v samého seba, lebo keď človek verí sám sebe, tak dokáže veriť aj tým ostatným. Preto náš ideál v živote by malo byť, že všetci by sme mali fungovať tak, aby v našom živote bola láska, pokoj a aby sme medzi sebou mali viacej radi, lebo toto je jediná cesta ako ísť v našom živote vpred.