Kvalita alebo kvantita?!

V poslednej dobe sa dostávam do stavu, kedy začínam reálne rozlišovať čo je kvalitné a čo je nekvalitné. Stretávam sa s tým na každom kroku a je jedno kde to je. Doslova sa s tým treba naučiť nejako žiť, že nie všetko v živote bude tak ocenené, že to bude ľuďmi sledované. Každý deň niečo vychádza či to je kopec článkov z rôznych blogov, novinové články alebo aj veľa hudobných počinov. Diskusia o tom čo je kvalitné a čoho niekedy až priveľa, tak na to každý človek musí prísť sám. Teda si musí uvedomiť, že za každou vecou čo niekto spraví je určitá snaha niečo odprezentovať a je jedno v danej chvíli či to je negatívne alebo pozitívne. Len je na ľudoch aký obraz si dokážu o daných veciach a na názoroch ľudí to všetko stojí, tí ľudia môžu motivovať iných spraviť ešte kvalitnejšie veci. Som nad tým rozmýšľal a dosť ma motivovalo video Selassieho ktorý o tom hovoril, tak som si povedal že o tom niečo spíšem. Samozrejme nie je vždy ľahké spraviť niečo tak, aby o tom ľudia nehovorili a neriešili to. Treba si na to zvyknúť že ľudia budú mať určitý názor a je iba na danom autorovi či si ho zoberie k srdcu alebo sa na ten názor urazí. Bežne sa s tým človek stretáva aj pri hudobnej scéne, kde človek rozoznáva ľudí čo robia hudbu kvalitne a tí kto sa iba vezú na mainstreamovej vlne. S kvalitou a kvantitou sa stretneme v bežnom živote pri každej činnosti čo skutočne robíme. Treba si uvedomiť, že všetko čo dávame von, že k tomu ľudia pridajú nejaký svoj názor a treba to nejako prijať. Sme v spoločnosti, ktorá neakceptuje akýkoľvek názor a každý podmienený argument treba vysvetľovať. Skrátka v danej situácii všetko čo dávame von, tak to vychádza z našich reálnych pocitov čo v sebe máme. Naše pocity sa prelievajú z jednej strany na druhú a občas sa môže stať že aj ten názor môže niekto prestreliť a kto by ho neprestrelil, proste v živote sa udejú situácie, ktoré nie vždy odhadneme a na tomto stojí prakticky celý náš život. Ale čo je v skutočnosti kvalitné alebo je nekvalitné, to však musí posúdiť každý sám a musí na to postupne nejako prísť časom.

Neraz sa stretávame s týmto vo svojom živote, najme ak niekto píše bulvárne články. Prakticky sa píšu na množstvá, aby ľudia ich mali prečo čítať a najme zaujme hlavná titulka, ktorá má človeka doslova šokovať. Mám pocit že mnoho článkov čo vychádza z našich bulvárnych denníkov nie sú vždy kvalitné, ale skôr sa ľudia nad nimi pohoršia, však sa aj majú prečo. Lebo viacmenej sa v nich rozoberá rovnaký koncept že kto sa s kým vyspal, kto čo povedal a kto odhalil svoje súkromie. Pre mňa takéto články nedávajú žiadny zmysel, lebo každý človek čo je nejako verejnosti známy, by len tak nevystavoval svoje súkromie napospas novinárov a večne vtierajúcim paparazzom. Mnoho ľudí namiesto senzácii by mali hľadať skôr tie veselšie články, lebo mnoho ľudí vyčíta bulvárnym denníkom že príliš odhaľujú súkromie ľudí. Len treba naozaj si dané veci vyselektovať a hľadať tie najsprávnejšie články, ako nie je to jednoduché, ale treba to raz skúsiť. Celkovo aj ja sa snažím si vyselektovať a tak reálne zhodnotiť že čo je kvalitné a čo nie. Len v dnešnom svete ľudia radšej uveria nejakej senzácii, ako by mali uveriť nejakej pravde a ľudskému príbehu čo človek zažije každých 24 hodín. Bulvárne denníky a celkovo aj týždenníky strašne ovplyvňujú verejnú mienku a degenerujú určitú cieľovú skupinu ľudí. Ale je iba na človeku čomu reálne uverí, lebo mentalita každého človeka je iná. Tiež človek nemôže veriť všetkému čo sa napíše, lebo bulvár ľahko prekrúti slová ľudí a potom tým slovám čitatelia uveria. Na základe toho si ľudia kupujú tieto denníky, lebo ich reálne zaujímajú iba senzácie, nikoho tam nezaujíma TV program. Málokoho na tom denníku zaujmú nejaké veselšie správy alebo správy zo športu, ale skôr sa človek zameriava na senzácie a vraždy. Ale tak by som neodsudzoval bulvár a úplne ho nezatracoval, sú tam aj dobré články len ich treba hľadať. Najme to treba nejako odlíšiť čo z ľudského hľadiska nie je dáko ľahké, sami musíme zistiť čo je vata a čo je na druhej strane kvalita. Ale aj časopisy treba do určitej skupiny zaradiť, teda ich treba zaradiť do kategórie týždenníkov. Mnoho ľudí si tam môžu nájsť informácie s prvej ruky, len je ťažké povedať čo je pravda a čo je lož. Ale treba si povedať jednu životnú zásadu, že netreba okamžite veriť všetkému čo je napísané, lebo to automaticky nemusí byť vždy pravdou.

Aj ja som začal uvažovať mierne nad vecami čo píšem, snažím sa zastávať iné postoje než mainstreamový priemysel sveta. Uvažujem že či mám toho písať viac alebo či mám toho písať menej, ťažko povedať. Ale z určitého hľadiska už nie je pre mňa také ľahké napísať článok, ako bolo tomu na začiatku. Je to pre mňa nesmierne psychicky ťažké, lebo neraz musím písať aj o tom, čo v skutočnosti nenapíšu hlavné mainstreamové denníky. Ja som človek čo píše veľké množstvo článkov a ja už prakticky to nechávam len na ľuďoch, aby posúdili že či je to kvalitné alebo by bolo niečo čo treba zlepšovať. Ak si niekto prečíta článok a hoc k nemu aj napíše názor, tak ma to vnútorne poteší a zároveň ma to motivuje aby to bolo len lepšie a lepšie. Píšem viacmenej tak alternatívne, snažím sa priblížiť k nestranným alternatívnym stránkam kde píšu neraz pravdu, ktorá sa neobjaví ani v televízii. Niekedy rozmýšľam že či písať menej alebo to tempo neustále zvyšovať, ale je to v dnešnej dobe ťažké sa rozhodnúť. Ja rád píšem a celkovo ma zaujíma verejné dianie či v našej krajine alebo vo svete. Len v poslednej dobe sa akoby začala strácať motivácia a mám pocit, že všetko bolo povedané. Niekedy už ani neviem o čom písať alebo od čoho sa mám reálne odraziť a neraz sa dostanem do stavu kedy mám okno, vtedy keď chcem napísať nejaký riadok, tak sa doslova moje myslenie akokoľvek zablokuje. Viac uvažujem že či to čo napíšem, niečo človeku dá alebo to na ňom zanechá nejaké stopy. Lebo viem že nie všetci automaticky budú súhlasiť zo všetkým čo napíšem, ale vždy sa nájde niekto, kto si môže s toho zobrať niečo pozitívne. Ja vždy zakončujem články pozitívne aj napriek tomu, že môžu pôsobiť akokoľvek negatívne a príliš pravdivo. Ale treba si uvedomiť, že ja pri písaní sa musím tiež držať určitých vecí, aby som nepoužíval nejaké explicitné výrazy a vyhýbal sa nejakým ostrým urážkam ľudí. Snažím sa písať tvrdo a uvedomelo zároveň, čo znamená že sa na daných ľudí snažím poukázať najpriamejšie ako viem. Ja neustále premýšľam čo písať, stále si študujem nejaké články od ktorých sa môžem odraziť a napísať článok nie je tak jednoduché, ako si všetci myslia okolo mňa. Treba pri písaní zapojiť všetky zmysly čo vôbec máme, najme treba logicky zvážiť že čo by k tomu článku ako tak pasovalo. Ja neviem písať o tom istom, snažím sa to neustále obmieňať a reagujem na verejné dianie na to čo je správne a čo je nesprávne, skrátka na všetko doslova aj na veci čo sa dejú v mojom živote. Ja keď niečo píšem,  tak si za tým aj reálne stojím, lebo je to určitá myšlienka čo sa nedá spochybniť.

Najviac sa s kvalitou a kvantitou stretávam pri počúvaní hudby, lebo ja nepočúvam čisto hip-hop a celkovo sledujem dianie okolo seba. Hudbu celkovo počúvam od malička a viem povedať že čo je kvalitné a čoho je až príliš. Dnešný hudobný priemysel nám doslova ponúka rôznych interpretov a rôzne skupiny. Každý deň niečo počúvam a nie všetko sa mi skutočne dostane do uší, teda sa to prakticky ani nedá. Lebo je toho strašne veľa a nedá sa ustriehnuť každý jeden človek čo robí hudbu. Ja počúvam strašne veľa hudobných štýlov a bol som na mnohých koncertov iných skupín, že som si dokázal na to urobiť nejaký názor. Kedysi naša scéna bola taká že v nej bola väčšia súťaživosť, teraz sa s nej stalo určité pieskovisko. Teraz viacerí interpreti nevedia za koho reálne kopú, či kopú za seba alebo za mainstream. Ja sám robím selekcie rôznych skladieb a uvedomujem si, že vždy sa dá nájsť nejaká kvalitná hudba, len ju treba strašne dlho hľadať. Ako rešpektujem tých čo sú na scéne strašne dlho a niečo pre ten hudobný priemysel robia. Ale tak nemôžeme všetkých ľudí hádzať do jedného vreca, lebo niekedy aj ten prevarený mainstream môže byť svojim spôsobom dobrý, ale treba ho hľadať. V poslednej dobe sa začal každý s každým porovnávať že kto je lepší a kto horší. Ale toto je presný príklad toho, že sa rieši kto je komerčný a kto je underground. Len dakedy to zamrzí pri určitých ľuďoch čo sú na hudobnej scéne krátko a idú na mainstream. Ja ako rozumiem že sú ľudia čo chcú zmenu, ale nie každý tú zmenu dokáže prijať, mnoho ľudí túto zmenu prijíma väčšinou negatívne a u mňa je to presne rovnaké. Rád si vypočujem niečo čo je skutočne dobré a má to nejakú hlbšiu myšlienku, žiadne rýmy ktoré nedávajú šancu človeku sa zamyslieť nepočúvam. Som proste zástancom toho čo fungovalo na začiatku, teda hudobných koreňov a na základe čoho vznikla hudba. Ako je dobré si vypočuť aj texty pri ktorých človek vypustí myšlienky zo seba von a nejako sa odreaguje. Mne je jedno aký hudobný podklad majú interpreti či do neho spievajú alebo rapujú, ale tu je základ na ktorom to treba postaviť výpovedná hodnota. Nepáči sa mi to, že ako sa snažia interpreti čo najrýchlejšie vydávať ako na bežiacom páse a ako cez kopírku texty o tom istom. Niekedy je lepšie aj ten album robiť pomalšie a celkovo to tempo môže byť voľnejšie, teda netreba sa na silu plašiť a s toho výsledného produktu spraviť brak a toto je chyba dnešných interpretov. Naša hudobná scéna, by sa mala viacej rešpektovať a nie každý na každého nadávať, teda každý by sa mal riadiť tým že menej je niekedy viac. Teda robiť toho možno menej a dať si na tom záležať aby to bolo čo najkvalitnejšie.

Ja som fanúšik rôznych seriálov a filmov, čo neraz bežia či na Slovensku alebo v zahraničí. Mňa nezaujme hocičo som doslova náročný a ja neviem povedať, čo je kvalitné a čo nie, dokým si to nepozriem. Ale samozrejme si čítam aj obsahy k daným seriálom a filmom. Dej zohráva svoju rolu takmer všade aj pri muzikáloch a vtedy sa rozhodujem nad tým že či si ten seriál pozriem. Nemám nejaký obľúbený seriál alebo film, lebo je toho strašne veľa a písať zoznam jednotlivých seriálov by bol na dlhšie obdobie. Sú aj filmy pri ktorých si samozrejme poplačem a stotožním sa s určitým dejom, lebo neraz si vravím že toto zažívam neraz aj ja. Pri seriáloch ma baví jednoduchší žáner teda rodinný a nemusí to byť vyslovene čisto dráma, teda je to taký zmiešanec všetkého, rád sa zabavím a neraz sa aj posmejem. Aj na našich seriálov sa dajú nájsť vtipné momenty napriek tomu že môžu pôsobiť vážne. Neraz mi aj kopec kamarátov pomohlo pri výbere seriálov čo máme sledovať. Pri filmoch sa vždy spýtam niekoho čo by mi odporučil a ja podľa toho si ten film pozriem. Na filmoch milujem väčšinou tú dramatickosť, teda najme vtedy, keď mi naskočí husia koža. Mne nie všetko sadne, lebo u nás spraviť nejaký seriál a celkovo film nie je najľahšie. Práca scenáristov, hercov, dramaturgov a iných ľudí nie je taká ľahká. Mnoho ľudí si ani nevie predstaviť že koľko býva neraz pokazených klapiek na pľaci a že jedna scénu musia na viackrát, lebo aj ten režisér s tým nemusí byť vždy spokojný a aj od tých hercov požaduje, aby vydali zo seba vydali maximum. Seriálový a filmový chlebíček nie je najľahší, ako si všetci myslia a aj tí herci čo sú dnes rešpektovaný, tak začínali prakticky od nuly. Neraz sa rieši vo filmoch a seriálov, že či sa točia na modrom alebo zelenom plátne a že či sa točia v reálnych prostrediach. Väčšia časť sa točí v reálnych prostrediach, ale tak bežný divák to ani nepostrehne. Veľa vecí funguje na špeciálnych efektov a sú spravené počítačom, ale aj pri hudbe niektoré veci vznikajú počítačom. Ale to človek postrehne až vtedy, keď si pozrie nejaké video, ktoré bude jasne ukazovať že čo sa točilo v reálnych prostrediach a čo nie. Ako sú aj relácie čo človeku niečo dajú a rozveselia ho, ale mám radšej vedomostné relácie alebo rád pozerám rôzne športy, kde naši športovci nás potešia krásnym výsledkom.

Zameral by som sa momentálne na hry a celkovo na ľudí čo momentálne točia hry. Ja sám niekedy hrávam kopec hier a tiež ma musia niečím osloviť. Nehrávam hocičo, ale najradšej ma bavia logické hry a adventúry, proste hry pri ktorých môžem nejako rozmýšľať, ale tak pri každej hre treba rozmýšľať a zapájať svoj mozog. Neraz kopec ľudí nevie odhadnúť to, že nemôžu hrať hry 24 hodín bez prestávky v kuse, lebo ide o to, že pri tej hre človek pociťuje určitý adrenalín a najväčšia chyba je všetko zvaľovať na počítačové hry. Za úmrtia čo sa dejú pri počítačových hrách za tie si človek môže sám, lebo človek si nejde ľahnúť do postele, stále má v sebe adrenalín a potom odpadne s toľkého hrania a jeho srdce sa zastaví, teda nasleduje vtedy smrť. Hranie hier je taká závislosť ako internet, ale záleží na človeku čo reálne robí a ako si rozloží čas. Ale neraz kopec ľudí sa pri samotnej hre dokáže viacej upokojiť a vtedy z neho opadne stres. Ale vždy platí vo všetkom, že treba odhadnúť svoju mieru. Samozrejme aj pri hrách treba zvážiť ktoré sú kvalitné a ktoré sú nekvalitné, teda samozrejme záleží všetko na tom, ako dlho robia vývojári tú hru. Ak je spravená dostatočne rýchlo, tak automaticky neznamená že to bude kvalita. Chyba dnešných hier je, že do nich sa snažia natrieskať čo najviac vecí a vo finálnej verzii to bude vyzerať ešte horšie. Ako rozumiem tým tvorcom že chcú danú hru spraviť čo najlepšie, ale čím trvá ten vývoj dlhšie, tak sa môže stať jedno, že hra sama o sebe bude osekaná, teda že niektoré veci po určitom čase vyradia. Samozrejme si zaslúžia rešpekt všetci letsplayeri čo točia hry, lebo v skutočnosti natáčať hru a dať k tomu nejaký komentár nie je ľahké. Treba mať aj nejaký dobrý program cez ktorý sa dá niečo natáčať a musí to proste ľudí nejako zaujať. Ako aj tí letsplayeri môžu byť kvalitný alebo nekvalitný, niektorí točia strašne veľa a nemusí to byť efektívne, predsa natáčanie hier zaberie strašne veľa času. Potom samozrejme dané úseky z hry sa musia zostrihať, renderovať, aby to nejako tých divákov zaujalo. Samo sa ukáže že kto je kvalitný a kto nie, to sa prejaví postupom času. Ja mám tiež obľúbených letsplayerov a streamerov čo pozerám, pri niektorých sa nasmejem a som za nich rád, že mi spríjemňujú deň. Aj tí ľudia čo točia hry, tak vedia odlíšiť že čo je kvalitné a že či sa oplatí natáčať, lebo si získať divákov nie je jednoduché, chce to silu a najme dlhodobo na sebe pracovať.

Pomaličky sa treba zamyslieť že čo je pre človeka lepšie, či robiť veci pomalšie a dobre alebo ich robiť rýchlo a zle. Ja som ako medzi mlynskými kameňmi, ale som mal viacej času sa nad tým zamyslieť, lebo v dnešnej unáhlenej dobe sa moc uvažovať nedá. Vo všetkom človek môže nájsť pre a proti, ako človek si povie že spraví veľké množstvo vecí a chce po sebe niečo zanechať. Ale niekedy človek sám o sebe musí vypnúť a nemôže stále nad všetkým premýšľať, lebo mu potom hlava praskne. Spočiatku som chcel písať články každý deň a potom som si uvedomil, že je to proste veľká chyba. Proste človek nemôže každý deň premýšľať nad tým čo spraví alebo čo napíše do denníka, týždenníka alebo do blogu. Treba si aj oddýchnuť a prísť na úplne iné myšlienky, neustále obmieňať činnosti. Ako v iných prácach sa vyžaduje aby človek toho spravil čo najviac a podal čo najvyšší, kde je to požadované od toho zamestnávateľa či to je šéf alebo šéfka. Najme treba odhadnúť kde je ten zlatý stred, kedy nie je toho príliš veľa a ani príliš málo. Nič netreba preháňať a treba sa neraz nad vecami pousmiať, nemôžeme neustále rozmýšľať nad tým čo sa stalo v našej krajine a vo svete. Ja ako chápem, že sa ľudia zaujímajú o veci verejné, len potom prichádzajú o veci ktoré prináša náš reálny svet. Samozrejme ja sa tiež zaujímam o veci verejné a vždy sa budem zaujímať, ale niekedy si aj od blogovania, televízora alebo iných vecí si treba oddýchnuť, proste vypnúť myseľ je najlepšie riešenie. Preto som začal rozmýšľať že či je dobré písať viac alebo menej, lebo viem že moje články a myšlienky dokážu ovplyvniť strašne veľa ľudí a je na tých ľuďoch, že či ma motivujú pokračovať v tom čo robím. Ja ako rád píšem a záleží mi na tom, že to čo robím, tak chcem aby to bolo čo najlepšie. Viem že mi to niekedy trvá, kým sa k niečomu dokopem a postupne sa ku všetkému snažím nejako dopracovať. Nie je to ľahké, udržať si tú stabilnú latku a nie je ľahké obhájiť myšlienky čo reálne píšem. Som ako každý človek, ale všetci píšeme inak a preto rešpektujem blogerskú scénu ľudí čo sa snažia nejako ľudí obsahom svojich článkov osloviť. Viac premýšľam nad tým čo chcem napísať, tak preto si chcem dať na tom čo najviac záležať, aby to malo hlavu a pätu, aby to nebolo narýchlo zbúchané. Lepšie je niekedy robiť si pomalším tempom než sa neustále plašiť a potom ten výsledok sám o sebe nikto neocení. Lebo treba si uvedomiť že prvoradá je kvalita a nie množstvo, ako si všetci myslíme, lebo čím je toho viac, tak sa toho ľudia môžu presýtiť.