Veci ktoré trápia občanov

Nechcem sa momentálne zamerať na žiadne referendum alebo nejakú na inú filozofiu, ktorá by rozdeľovala ľudí. Ale v poslednej dobe sa stretávame z rôznymi názormi, že niektorí ľudia sú taký a iný hentaký. Vidím okolo seba ľudí a viem že nie všetci musia mať na nejaké veci rovnaký názor. Prakticky nemusí vždy platiť pravidlo, že zo všetkým absolútne musíme súhlasiť a najme je to tak v rôznych otázkach, ktoré trápia ľudí. Určite sa treba zamerať na to, že čo v živote ľudia reálne riešia a že či to čo riešia je na mieste. Ja sa môžem vyjadriť k siedmym najčastejším veciam, ktoré reálne trápia Slovákov. Kopec vecí okolo nás sú strašne citlivých a nie všetci ľudia na svete ich dokážu aj reálne prijať, ale to neznamená že im to treba vyhadzovať na oči. Tou prvou vecou sú rôzne názorové nezhody čo sa dejú okolo nás a to ako niekedy uvažujeme. Sme strašne dôverčivý národ a strašne veľa veciam uveríme, že sa kvôli tomu neraz dokážeme pohádať do krvi. V rámci tradičnej rodiny a homosexuálnych párov vzniká neskutočný rozpor, tu sa konkrétne treba zamerať na to, že či by dokázali ľudia z rovnakým pohlavím vychovávať dieťa. Toto sa bude riešiť aj v referende kde sú zakomponované tri otázky, ku ktorým mám jasný postoj už teraz, že o ľudských právach sa nehlasuje a že každý človek by sa mal sám rozhodnúť čo je dobré ani nie pre tú rodinu, ale čo je dobré pre tie deti čo sú vychovávané v tej rodine. Ale treba si uvedomiť jedno, že nemôžeme všetkých ľudí hádzať do jedného vreca či sú to ľudia v tradičnej rodine, homosexuáli, lesbičky, bisexuáli a podobne. Nežijeme ich život a je ťažké ich samo o sebe hodnotiť, lebo sú to špecifickí ľudia. Proste toto je strašne citlivá téma na ktorú je podaných strašne veľa názorov a každý z iného uhlu, tak je ťažké povedať s čím sa dá súhlasiť a s čím nie, to pravdepodobne človek musí prísť postupne ako si to začne všetko študovať a zaoberať sa danou problematikou. Rovnosť ako taká by mala platiť v každej sfére nášho života, lebo nás doslova formuje a našemu menu robí jasnú vizitku.

Kopec ľudí trápi že si nemôže nájsť dobre platenú prácu a chcú byť nejako vo svojom živote užitočný. Na Slovensku je šanca nájsť prácu takmer malá, niekomu sa to podarí a niekomu nie. V skutočnosti to nie je také jednoduché, ako nám je to tvrdené a často sa hovorí o tom, že samotná nezamestnanosť sa znižuje. Ale nikde ľudia nemajú žiadny dôkaz že je to naozaj tak a postupne sa prejavujú rôzne obavy a skeptickosť. Keby sa v skutočnosti vytvárali nejaké pracovné miesta, tak by nemuseli odchádzať ľudia do zahraničia. Človek pomaly stráca nejakú záruku, že si niečo nájde a postupne nemá iné východisko ako odísť preč. Do krajín kde ľudia najviac cestujú sú Švajčiarsko, Rakúsko, Holandsko, Anglicko. Lebo vedia že si tam aj viac zarobia, než tu a že aj ten plat bude vyšší. V skutočnosti by človek mohol robiť čokoľvek, ale takto to proste nefunguje. Ako človeku dajú šancu v rámci skúšobnej doby, ale v skutočnosti po tej chvíli sa rozhodnú či si toho človeka v tej práci ponechajú alebo ho vyhodia. Momentálne má s tým skúsenosť moja najlepšia kamarátka Evka a skúša si hľadať prácu v pozícii administratívy, lebo jej samej tá práca sedí a baví ju to. Ako som spomínal, tak kopec ľudí ani šancu nájsť si prácu vôbec nemá a si myslia, že získajú titul a problém je tým vyriešený. Teda v skutočnosti sa tým nevyrieši nič, potom je ešte viac doťahovačiek a viac behačiek po úradoch práce. Niekomu titul je zbytočný, ak toho človeka tá práca nijako nebaví a ak toho človeka to nijako ani nerozvíja.  Niekde fungujú aj tvrdé pravidlá, že bez vyučného listu je človek nič, iba obyčajnou handrou v systéme týchto všetkých pajácov. Ale sú ľudia čo majú šťastie a je viacmenej po určitých známostiach čo majú v danom meste, teda sa dá povedať že ide niekedy o určitú zhodu náhod. Aj šanca prepracovať sa do takého rádia je niekedy väčšia, než sa prepracovať do akejkoľvek inej roboty.

Celkovo rezonuje v našom svete tá vec o ktorej je treba hovoriť viac je chudoba. Každý druhý Slovák je postupne na mizine a stáva sa s neho bezdomovec. Niekedy za to ten človek môže aj sám, lebo neraz sú prípady kedy prídu exekútori a bez varovania príde človek o dom a celkovo o strechu nad hlavou. Všade na Slovensku sú ľudia čo žobrú po ulici, ale v dnešnom uponáhľanom svete sa ľudia im vyhýbajú, lebo majú obavu že čo s tými peniazmi, čo im niekto dá urobia. V skutočnosti platí že strašne veľa ľudí žije na dlh a je jedno kto to je. Chýba tu stále nejaký sociálny experiment, ktorý by nejako ukazoval že niekto ľudom čo sú na pokraji chudoby reálne pomôže. Teda okrem toho, chýba také reálne riešenie, že tí čo sú na ulici, tak by sa im mal niekto venovať a nájsť im nejaké miesto kde sa môžu ubytovať a byť prakticky medzi tými ľuďmi. Určite by im to dodalo aj viacej sebavedomia a nejako by ich to povzbudilo. Toto je chyba, že sa ľudia čo sú bez domova prehliadaný a málokto im chce nejako pomáhať. Som raz videl taký zaujímavý príbeh, ktorý natočil český moderátor Kazma a ten príbeh dojal takmer všetkých ľudí čo ho videli. Príbeh bol o jednom bezdomovcovi čo žil na ulici a rozhodol sa že mu nejakým spôsobom spríjemní deň a samozrejme mu nejakým spôsobom zmení život. Potom sa v praxi tá jeho pomoc ukázala a samozrejme mu neskôr okrem Kazmu začali pomáhať aj obyčajní ľudia. Starší pán sa cítil omnoho lepšie a samozrejme bolo poukázané že vždy sa dá človeku nejako pomôcť sa dostať s toho stavu, kedy je prakticky bez domova, Vždy sa dá nájsť riešenie ako druhým pomôcť, len treba nájsť nielen určitý kompromis, ale aj zhodu v určitých názoroch a celkovo si treba uvedomiť, že problém ako taký sa nedá riešiť iba čiastkovo, ale by sa mal riešiť celoplošne. Na celom Slovensku je tento problém a týka sa viacero ľudí, daktorí ľudia doslova keď príde zima zomierajú a treba im nájsť nejaké miesto kde môžu byť. Tento problém je strašne nepovšimnutý a považujem sa za obrovskú chybu, ale tých problémov v skutočnosti je viac a sú omnoho hlbšie.

Korupcia je jedna s tých najťažšie riešených vecí a potvrdzuje sa to vo viacerých smeroch. Treba si uvedomiť že kam niekedy speje tá moc nadnárodných elít a finančných skupín. Do mnohých vecí sa vrážajú peniaze a treba si uvedomiť že miestami aj zbytočne. Treba si uvedomiť, že namiesto toho aby štát ako taký pomáhal ľudom, tak ľudia ten štát dotujú zo svojich vlastných daní. Samozrejme sa v každom sektore náš štát rozkráda a toto by si mal uvedomiť nejeden politik. Hovorí sa ako sa bude riešiť korupcia, ale v skutočnosti sa všetko zametie pod koberec a toto je taká že fatálna chyba. Všetky veci čo sa schvália, tak sa dotujú z našich daní, podporujú sa sociálne dávky, stavba diaľnic a najme sa riešia nástenkové tendre a predražené prístroje CT v každej jednej nemocnici. Korupcia funguje aj v policajných radoch čo potvrdzuje aj faktor, že kopec policajtov berie nehorázne veľké úplatky. V rámci pokút s týmto korupcia nemá nijakú priamu súvislosť s tým čo sa reálne deje v našej krajine. Celkovo si človek za peniaze môže kúpiť čokoľvek dokonca aj svoju vlastnú slobodu a celkovo aj lístok s cely predbežného zadržania. Dosť peňazí sa vrazilo aj do toho aby ľudia mali vlaky zadarmo, sociálnych balíčkov pre ľuíd, dôchodkových pilierov a do referenda. Na referendum bolo vrazených 6,2 milióna eur a potom sa človek čuduje, že odkiaľ sa tie peniaze reálne berú. Samozrejmosťou je, že sa to berie z eurofondov a niečo nám dá aj Európska únia a na niečo nám samozrejme prispeje aj Brusel. Ale aj tie zdroje z eurofondov ako také nie sú nekonečné a môžu sa rýchlo vyčerpať, teda sa môže stať, že ako Slovensko nebudeme mať nič a argumenty že je štátna pokladnica prázdna, budú prakticky zbytočnosťou. Našou chybou je dávať peniaze iným krajinám ako Grécku alebo Ukrajine, lebo si myslíme že tie peniaze nejako využijú a tu prichádza trápny moment, kedy zistíme že to bol jeden veľký životný omyl a my za ten omyl pykáme, ale nie našou vinou, ale vinou našich politikov. Potom celý ten problém jasne ukáže, že tými peniazmi sa nikomu nepomôže, len sa nakúpia nepotrebné veci čo dané krajiny nepotrebujú. Gréci sami o sebe majú dlh a ten dlh nie je jednoduché splatiť  nie sú to milióny, sú to miliardy.

Na medzinárodných vzťahoch prakticky tiež všetko funguje a od toho sa odvíja ako budeme vychádzať z inými krajinami čo sú v eurozóne. Ale to záleží od našich politikov ako dokážu s nimi vychádzať a že či dokážu nájsť kompromis v ťažkých otázkach života. Vstup do eurozóny ako takej nám nijako nepomohol a nepomáha ani našej ekonomike. Ako Slovensko v rámci tých medzinárodných vzťahov si robí zlé meno, nielen vo svojej krajine, ale celkovo vo svete. Tu by som sa zameral že ide o konflikt Ruska a Ukrajiny, najprv sa riešil Krym a potom v skutočnosti sa to začalo riešiť kvôli spadnutému lietadlu a doteraz sa to tak úpenlivo rieši. Viacero krajín sa zamiešalo do nezmyselných sankcií proti Ruska a neuvedomili si že čo tým všetko spôsobia. USA ako krajina začala verbovať Európu a všetky krajiny v eurozóne aby spustili sankcie a doslova sa tým akokoľvek narúšajú medzinárodné vzťahy ako také. Spustením sankcií sa samozrejme spustili odvetné sankcie a kopec firiem začalo byť vo veľkej strate, lebo nemohli dovážať svoje produkty do iných krajín. Utrpel tým automobilový priemysel, hospodárstvo a kopec iných firiem. Treba si uvedomiť že ani z Maďarskom ako takým sme nemali ideálne vzťahy, ale nemohli sme za to my občania. Strašne veľa vecí ovplyvnila kauza Hedvigy Malinovej, ktorá sama mala maďarský pôvod a tá kauza sa mala pôvodne riešiť aj v Štrasburgu. My občania sme nikdy nemali niečo proti inému národu a nemali sme nejaké predsudky. Politikom či tým našim alebo tým maďarským sa doslova podarilo rozoštvať národy medzi sebou a potom vznikali urážky na jednej a aj druhej strane. Slovensko nemá moc dobré vzťahy z Ruskom a viacej sa podporuje vyvražďovanie civilného obyvateľstva na Ukrajine, ako by sa malo podporovať nejaké mierové riešenie. Ukrajina nechce hľadať mierové riešenia doslova a USA to samozrejme podporujú tým že im nakupujú z radosťou zbrane a Slovensko prakticky robí to isté a možno je to tak vedome alebo nevedome, nemožno to nijako zvláštne posúdiť a pravda môže byť rýchlo zametená pod koberec. Prezident a aj premiér chodia do zahraničia navštevovať prezidentov a je iba na nich ako dokážu reprezentovať krajinu ako je Slovensko.

Celkovo ľudí trápi ich vlastná existencia a to ako budú reálne žiť. Lebo nie všetci sú z bohatých pomerov, aby mali peniaze na rozdávanie. Veľa ľudí doslova žijú v chudobe a žijú dosť skromne, daktorí sú odkázaný na nejakú pomoc od štátu. Je to proste realita a nemôžeme mať klapky na očiach a zatvárať pred tým všetkým oči. Nie je ľahké existovať vo svete, kde nikto nemá nič zaručené a nikto nemá záruku v tom, že si nájde nejakú stabilnú prácu. V našej krajine vznikajú veľmi triedne rozdiely v spoločnosti a vznikajú rôzne spoločenské názory, ktoré sa nemusia vždy zhodovať z realitou ako takou. Je kopec rodín ktoré to nemajú najľahšie, vo svojej domácnosti neraz majú autistu alebo aj tí rodičia môžu byť onkologickí pacienti. Kopec ľudí trápi budúcnosť viac než si vieme predstaviť, každého druhého Slováka trápi ako bude žiť, či dokáže zabezpečiť rodinu a že či si dokáže zabezpečiť stabilnú prácu. Toto je základe bez ktorého žiadny človek existovať nemôže, neraz kopec ľudí žije aj zo svojho invalidného dôchodku, čo je tiež taká dôležitá položka. V skutočnosti naša budúcnosť je taká, že viacmenej sa chceme niekam náhliť a mať všetko hneď. Ale niekedy človek sám o sebe musí prejaviť dostatočnú trpezlivosť aby dokázal dosiahnuť to čo reálne chce a to sa nepodarí okamžite. Všetci začíname od nuly, človek sa pomýli a urobí v živote chybu, ale za to ho odsudzovať netreba. Každý si zaslúži dostať šancu zmeniť svoj život k lepšiemu a zároveň sa pripraviť na to, že budúcnosť sama o sebe tiež nebude dvakrát ružová. Zo všetkým človek musí bojovať a je jedno čo to je, či to je citový život alebo priateľstvá s kamarátmi. Ako je pekné si zaspomínať aj na minulosť a povedať si, že čo v nej bolo pekné. Ale treba si uvedomiť, že všetko čo sa nám udeje, tak s odstupom času budeme nazývať staré dobré časy a zasmejeme sa nad tým všetkým. Ako je dobré zaspomínať si nad tým čo bolo, ale nesmieme sa v minulosti zaseknúť, lebo takto sa nikde v živote neposunieme. Každý má obavy čo bude v budúcnosti, ale to neznamená že sa toho musíme automaticky báť a musíme prejaviť veľkú dávku trpezlivosti. Ten strach určite pramení s tej zodpovednosti v rámci nášho vlastného života a s toho čo bude ďalej. Všetko sa nejako bude dať zvládnuť, ale chce to najme silu a najme je dôležité si zachovať svoju vlastnú tvár a najme hlavu, lebo iba s chladnou hlavou sa dá všetko riešiť.

Posledný dodatok by bol k tomu že toho, čoho sa obávame je zdravie a láska. Tieto dve veci strašne spolu súvisia a neraz na základe toho fungujú aj vzťahy nielen kamarátske ale aj tie partnerské. Ako človek ak nemá zdravie, tak prakticky nemá nič a ani peniaze to nedokážu nijako vyvážiť a v skutočnosti tomu človeku nepomôže a človek si ich do hrobu nevezme. Celkovo v spoločnosti ľudia ťažko dokážu prijať okolo seba tých čo majú nejaké zdravotné postihnutie a nevedia ako sa k nim postaviť. Ich inakosť je často nepochopená ľuďmi a prichádzajú neraz predsudky voči takýmto ľudom. Tí čo sú na tom lepšie, tak samozrejme majú ľahšiu existenciu v živote a ja nehovorím že by to bolo všetko ideálne, ale snažím sa, aby to tak skutočne bolo. Celkovo človek ak má okolo seba nejakých ľudí čo ho majú radi takého aký naozaj je, tak o to ľahšie sa tomu človeku žije. Proste celý život potrebuje vedieť že ho má niekto rád a že jeho svet niekto chápe. Láska je krásna vec, ale často býva aj strašne zradná a veľa ľudí vie využiť a doslova zneužiť dobrých ľudí. Neraz je kopec ľudí čo dokážu zneužiť aj zdravotný stav človeka a vydávať sa za neho. Sme vo svete, kde by láska mala byť tou najsilnejšou zbraňou na každý problém. Láskou a porozumením sa dá skutočne vyriešiť každý jeden problém, len je iba na nás, že či nájdeme v sebe nejakú ľudskosť a porozumenie alebo sa budeme donekonečna hádať o nejakých nezmysloch. Lebo v našom živote dokým funguje láska, porozumenie a zdravý sedliacky rozum, tak sa dá všetko v živote nejako zvládnuť. Celkovo v našom živote si musíme udržiavať nejaký ten zlatý stred, teda nie príliš to preháňať s pozitivizmom alebo negativizmom, ale stačí nájsť v živote určitú rovnováhu a na tej rovnováhe to treba postaviť. Spoločnosť musí akceptovať človeka takého aký je a to bez ohľadu na etnikum, náboženstvo a proste musí fungovať rovnosť. Nemali by sme medzi sebou robiť rozdiely, treba človeka prijať takého aký je bez ohľadu na jeho inakosť. To že všetkých ľudí hodíme do jedného vreca a budeme mať predsudky, tak to v našom živote nič nevyrieši, len sa tým rozšíri problém. Pokiaľ je človek zdravý, šťastný a má niekoho s kým chce stráviť svoju budúcnosť, tak určite sa nesmie vzdávať, lebo človek čo je vo svojom vnútri silný dokáže strašne veľké veci.