Na vine sú hviezdy

Som rozmýšľal že aký názov článku by som dokázal dať, spočiatku som rozmýšľal nad názvom Rakovina a potom neskôr som to všetko začal prehodnocovať. Ale budem písať o tom čo človeka trápi a s čím doslova musí doslova bojovať. Treba si uvedomiť, že ako sa nám neraz môže zmeniť život a stačí jedna sekunda, zrazu to čo bolo nepodstatné, tak sa stane dôležitosťou. Radosť postupne vystrieda smútok a zrazu sa človek začne báť o svoj vlastný život. Pozrie sa na svoje telo a vidí hrčku, ale nevie čo to znamená, tak rýchlo ide k doktorovi. Nastane ten zlom, kedy začne psychika absolútne trpieť a niekedy ako by nám nebolo súdené žiť v starobe. Ten človek čo nemá žiadne ochorenie, tak svoj život prakticky berie ako samozrejmosť a snaží sa v ňom nájsť svoj vlastný smer. Zrazu človek zisťuje že bojuje s chorobou, zisťuje to pri nájdení hrčky na svojom tele a už je to jasný odkaz, že je to už rakovina a vtedy sa všetko zmení. Zrazu človek rozmýšľa ako si užiť svoj posledné dni života, ako vždy platí že niekto tú rakovinu porazí, ale ak je to také že ťažšie štádium, tak je ťažké ju poraziť. Niekedy je doslova smutné, že sa nehľadá žiadny liek na jej porazenie a človek ide na chemoterapiu s tým že tento boj vyhrá a zrazu sa cíti ešte horšie, prakticky nastane ožarovanie po ktorom mu vypadajú vlasy a samozrejme sa musí s tej chemoterapie dostať, doslova sa dá povedať že je zásah do ľudského tela. Ako vždy platí, že netreba strácať nádej a až strašne si neskoro uvedomuje, že zdravie je dôležitejšie než všetky veci v našom živote, lebo človek ak nemá zdravie, tak prakticky nebude mať nič a na tomto funguje celý náš svet. Namiesto toho, aby sa hľadali riešenia ako efektívne prechádzať rakovine a nejako ju poraziť, tak farmaceutický priemysel radšej nás zásobuje chémiou liekov, čo nám akože je povedané, že nám pomôžu a my sme tak hlúpy, že tomu okamžite uveríme. Celkovo rakovina je horšia choroba než bolesť hlavy a toto si treba reálne uvedomiť a nerobiť si s toho nejakú srandu.

Nedávno som pozeral jeden film, ktorý ma prinútil sa nad vecami zamyslieť sa hlbšie. Raz v jeden deň som sedel v izbe ako tradične a som si povedal že si pozriem Na vine sú hviezdy, lebo ten názov bol už všade omieľaný, tak som si povedal bez predsudkov že si to pozriem. Ale ešte predtým som ešte jeden film, ktorý mal miestami rovnakú dejovú líniu. V tomto príbehu diagnostikovali 13-ročnej Hazel Grace rakovinu štítnej žľazy, ktorá bola v štvrtom štádiu. Prakticky celý život bola hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši. Dá sa povedať že už bola viacmenej pripravená aj na smrť a snažila si užiť dni čo najlepšie zo svojou láskou. Najväčší paradox samozrejme prišiel až neskôr, keď sedeli spolu na lavičke a Gus sa jej priznal s tým že má rakovinu. Ten šok bol o to silnejší, že napriek všetkému ich láske nestál nikto v ceste, teda viacmenej sa dá povedať že stál a to je čas. Potom prišlo po pozretí filmu určité zamyslenie a samozrejme som si aj poplakal. Skončilo to viacmenej smutne, takže kto čakal nejaký happyend, tak sa ho vôbec nedočkal. Nakoniec Hazel išla skôr Gusovi na pohreb, proste vtedy sa človek zamyslí nad tým, že jediná vec čo nás môže rozdeliť z daným človekom je smrť. To zistenie prichádza a zrazu som sa zachvel, lebo nevieme kedy to môže prísť a môže to každý z nás, nevieme kedy a neraz je iba na nás, že či si budeme dávať pozor alebo to neustriehneme, ale nie vždy sa to dá ustriehnuť. Treba si uvedomiť, že každého telo je inakšie stavané a doslova bunky ako také medzi sebou bojujú, takže nie vždy môžeme za to, že tú rakovinu reálne dostaneme. Nech sa môže človek akokoľvek stravovať, tak ju môže aj tak dostať, lebo naše bunky sa doslova bijú s inými bunkami. Ale v niektorých prípadoch stále platí že si človek tú rakovinu, môže privodiť sám svojou vlastnou nezodpovednosťou a najme tým že nadmerne pije alkohol alebo fajčí a toto je znak že nedokáže svoju mieru patrične ustrážiť. Kopec ľudí sa s toho niekedy smeje a povedia že sa im nemôže nič stať, len málokto si uvedomuje že hazarduje s tým čo vo svojom živote má, teda zo svojim vlastným zdravím.

Treba si uvedomiť, že neraz si za danú rakovinu môžeme aj sami a toto si treba pripomenúť v pár najčastejších prípadoch. Náš spôsob života je v mnohých prípadoch nesprávny, ale aj tak, či by sme fajčili, pili alebo robili nejaké iné neduhy a aj napriek to v nás zanechá určitý následok. Samozrejme ten kto tak väčšinou pije striedmejšie, tak sa mu nemôže stať, že by mal rakovinu pečene. Tam celkovo ide že či poznáme sami o sebe danú mieru, kedy máme prestať. Zrazu sa môžeme rýchlo cítiť zle a nemáme potom chuť nič v živote robiť. Ako neraz sa v živote človeka naruší psychika, človek dostane chorobu a potom sa v ňom zlomí všetko. Celý život potom ide na ruby a potom prichádzajú výčitky že čo sme mohli spraviť lepšie. Vždy to tak bude, ale ešte to neznamená, že sa treba okamžite opustiť. Lebo človek čo sa okamžite vzdá, tak to bude mať vo svojom živote ešte ťažšie, len jediné riešenie čo existuje je prežiť svoje posledné dni prežiť čo najlepšie a vytvoriť si na nich určitú spomienku. Stále mám pocit, že náš život nie je k nám fér, berie nám postupne ľudí ktorých nadovšetko milujeme. Ale fakt aj my si musíme dávať pozor a nesmieme nič podceňovať, lebo je iba na nás, že ako dlho dokážeme žiť a že či budeme podporovať naše každodenné neduhy. Lebo všetko čo sa príliš preženie, tak v našom živote prináša silné následky a môžeme tu byť potom naozaj strašne krátko. Nie vždy sa za vecami v živote zatiahnuť opona, ale to proste neznamená že sa treba okamžite vzdať a treba bojovať. Vždy sa dá boj z rakovinou vyhrať, ale proste človek musí v sebe nájsť vnútornú silu, teda ľahko sa to hovorí a to ťažšie sa to robí, lebo nie vždy sa vieme vcítiť do situácie iných ľudí a nevieme čo to znamená mať nejakú chorobu. Rakovina je omnoho horšia než samotná chrípka, ktorá sa ešte dá vyležať a človek potom ide ďalej, vždy iné choroby sa vyliečia ľahšie. Ako sú prípady, kedy je rakovina liečiteľná, ale myslím si, že by sa mala liečiť v každom štádiu a najme je dôležité podchytiť ju včas. Strašne veľa ľudí v poslednej dobe podceňuje prevencie u lekára a myslia si že nič nemajú. Ale môže sa stať že ten človek čo si myslí, že ju nemá, tak ju pravdepodobne má a tajne s tým sa učí žiť.

Pre mňa dodnes je silný príbeh talentovaného rapera Marksa, ktorému priateľka Veronika oznámila pri filme Na vine sú hviezdy že má dva nádory na mozgu. Neskôr samozrejme pre ňu napísal rovnomennú pesničku a samozrejme podporil všetkých ľudí ktorý z rakovinou bojujú. Ja ho obdivujem že napriek všetkému sa snaží byť silný človek, lebo proste dozvedieť sa že má človek rakovinu, tak to je najťažšia životná rana, akú môže človek zažiť a zrovna keď to dostane milovaný človek ktorého máme radi a obom im vyjadrujem veľkú podporu a veľa síl. Treba si uvedomiť, že každému kto sa dozvie že má rakovinu, tak sa radikálne zmení život a je jedno kto to je. Len doslova rozlíšiť formy určitých nádorov a povedať že či nám tá rakovina nezasiahne celé naše telo. Naše telo má strašne veľa buniek a tie bunky sa doslova chcú deliť, že proste je nezmysel dakedy obviňovať človeka za veci, za ktoré prakticky nemôže, proste je to v genetike ako takej. Vlastne naše telo si s nami doslova robí čo chce, čo bolo aj v tomto prípade dvoch rovnocenných rovesníkov. Dôležité je to riešiť včas a podchytiť to, ale niekedy človek ani nemá iné riešenie len proste ísť na chemoterapiu, kde sa všetky bunky zničia a teda je dočasne aj telo človeka oslabené po chemoterapii. Choroba ako rakovina, niekedy aj toho človeka naučí viacej si vážiť život a samozrejme sa ho snaží si aj viacej užívať.  Nádory v mozgu doslova prinášajú zásah do našeho tela, viacmenej sa to prejaví aj na našej nálade. Ale vždy platí že daný nádor sa dá vyliečiť, teda nie je to beznádejne v tomto prípade je všetko lepšie riešiť ožarovaním alebo chemoterapiou. Ale prakticky iná možnosť, ani neprichádza do úvahy a vždy je treba veriť v určitú nádej, že nič nie je stratené a že sa ten človek vylieči. Ako môžu fungovať aj alternatívne riešenia, ale tie ešte neboli zavedené nijako do praxe, čo je v skutočnosti aj smola. Celý náš život z niečím bojuje a je doslova na nás, ako sa k tomu postavíme a nie je to vždy jednoduché. Teda je ľahké povedať človeku, že nebude mať chorobu a treba si uvedomiť, že choroba si nevyberá čas kedy príde, proste príde a človek musí s ňou bojovať. Okrem človeka s tou chorobou sa musí brániť aj telo, teda najme naše telo bojuje z rôznymi bacilmi, vírusmi a inou pliagou. Niekedy aj na tom v akej fotme liekov to naše telo bojuje, či na základe tých na prírodnej báze alebo tých na chemickej báze.

Druhý silný príbeh o ktorom sa moc ani nehovorilo, bolo o 17-ročnom chalanovi Gageovi Garmovi. Chodil na strednú školu a neskôr sa dozvedel že má rakovinu kostí. V skutočnosti je to ojedinelá choroba, ktorá je u človeka ako takého málo pravdepodobná. Gageov život bol neustály boj z chorobou, ktorá ho v skutočnosti ohrozovala. Píšem v minulom čase, lebo už tu medzi nami nie je a už je pomaly v nebi. Doslova mu tá choroba zničila život a samozrejme tie nádory do takej miery zhubné, že mu ničila telo a to doslova. Túto formu rakoviny dokázal poraziť 4 krát po sebe, ale nie vždy človek ako tejto chorobe reálne predísť, to sa pravdepodobne nedá. Ako človek môže chodiť k lekárovi čím samozrejme sa zvýšiť šance na vyliečenie nádoru, ale skutočnosť je taká že ten nádor sa vrátiť môže vždy. Myslel si, že chorobu porazí aj po piaty krát, len tie nádory mu zasahovali z vnútra telo. Potom už bolo jasnejšie že už nemá žiadne vyhliadky na to, aby dlhšie žil. Vo svojom živote si prial iba jedno, stretnúť sa z Eminemom a prežiť s ním krásny týždeň. Lekári už mu samozrejme nedávali šance že bude žiť dlhšie, dávali mu týždeň života. Proste jeho telo samo o sebe bolo už slabé bojovať a doslova sa dá povedať, že už nevládalo. Po stretnutí z Eminemom, deň neskôr na rakovinu zomrel a piaty krát už tento boj vyhrať nedokázal. Ako som spomenul, že nie vždy človek môže za to, že má rakovinu a človek má v tele strašne veľké množstvo buniek. Nie vždy je všetko v tom že ako sa človek stravuje, len v tomto sa treba na to pozerať z iného uhla. Je to aj v tom, že všetci máme iný imunitný systém a naše telo je našim neustálym bojovníkom za každých okolností. Naše telo proste nespí, teda naše srdce pracuje nonstop a naše orgány tiež reagujú na určité naše podnety. Rakovina kostí sama o sebe sa iným ako radikálnejším spôsobom vyliečiť nedá a človek čo by si to chcel liečiť sám, tak sa môže ešte viac ohroziť. O ďalšom postupe maximálne môže rozhodovať iba lekár, ale môže sa stať pri bližšom skúmaní že tam proste nemusí byť nádor. Komplikácie sa môžu stať vždy, človek sám o sebe môže stratiť končatinu a toto už fakt nie je sranda a netreba nič podceňovať. Vlastne človek s tým neustále musí bojovať a najme musí bojovať zo svojim vlastným osudom.

Každá choroba sama o sebe sa dá vyliečiť, len je na nás ako k nej dokážeme pristupovať. Ako je iba na nás, ako k svojmu životu pristúpime a treba sa na všetko pozerať z dvoch strán. Jedna je tá pozitívna a druhá je tá negatívna, teda že na jednej strane sa môžeme s tej rakoviny ako takej vyliečiť a s tej druhej stránky tie šance na vyliečenie môžu byť minimálne. Môže sa nám rýchlo zmeniť život z minúty na minútu a ani nevieme že kedy. To sa proste nedá predpokladať a každý človek čo nemá strach o tom hovoriť, tak má môj rešpekt. O žiadnej chorobe nie je jednoduché hovoriť a je jedno či to je rakovina alebo niečo omnoho vážnejšie. Len najväčšia chyba akú ľudia robia je, že sa boja o tom hovoriť, ale na druhej strane sa ich snažím pochopiť, že nechcú aby to riešilo okolie a aby ich niekto zaplavoval nepríjemnými otázkami, že prečo majú rakovinu, odkedy a mnoho iných otravných otázok. V ťažkých časoch niekedy stačí človeka čo bojuje z nejakou chorobou morálne a psychicky podporiť. Každý človek z niečím bojuje a nemusí to byť čisto iba choroba. Neraz bojuje aj s predsudkami a s tým že či ho niekto má v skutočnosti reálne rád. Je to tiež ťažký boj, ale dá sa napriek všetkému nejako zvládnuť. Proste nie vždy sa dajú ľudom vysvetliť určité veci a nikomu sa nedá vysvetliť že prečo má rakovinu a celkovo aj iné choroby. Samotná choroba a jej vznik sa nedá nikomu vysvetliť, to proste človek dostane a je postavený k tomu, aby s tým musel bojovať. Samotný človek je postavený pred hotovú vec a je na ňom ako sa s tým popasuje. Ako je to fakt asi vo hviezdach, ale nie všetkým na tomto svete je súdené sa dožiť vysokého veku a málokto sa toho vysokého veku aj reálne dožije. Je v skutočnosti iba na nás, ako sa zo všetkým popasujeme, celý náš život je prakticky jednou veľkou skúškou toho, že čo všetko dokážeme v ňom zvládnuť. Nie je náš život jednoduchý a nikdy toto ani nečakajme, lebo budeme musieť veľa ťažkých skúšok zvládnuť a vždy to tak bude. Treba si uvedomiť, že možno keby ani tie prekážky neboli, tak by sme náš život brali ako určitú samozrejmosť a nedokázali by sme si dostatočne vážiť. Proste preto treba sa nebáť zo všetkým bojovať a povedať si že všetko nejakým spôsobom zvládneme, predsa žijeme len raz a každá sekunda je v našom živote dôležitá, možno si to teraz neuvedomíme.

Chcem dodať, že som tento článok a najme ten titulok nenapísal tak, aby som kopíroval názov skladby alebo názov filmu. Nech máme akúkoľvek chorobu, tak sa proste nemôžeme vzdávať a nemôžeme vzdať tento neľahký boj, teda potrebujeme veľa síl. Potrebujeme nájsť strašne veľa vnútornej sily, aby sme sa dokázali vyrovnať z nástrahami čo nám prináša život. Kopec momentov v našom živote nie vždy sú radostné, ale treba nájsť akýkoľvek spôsob, aby sa nám aspoň lepšie žilo. Len sa proste nevyhovárať, že sa nič v našom živote nedá, lebo tohto som sa napočúval strašne veľa krát. Aj choroby sa dajú poraziť, ale najlepšie by bolo, dávať si viac pozor a nič nepodceňovať. Treba si uvedomiť že vážnosť všetkých chorôb netreba podceňovať. Kopec ľudí si s toho robí srandu a popri tom je to tak vážne, že to treba riešiť a netreba to ignorovať. Proste vždy budem podporovať dobré myšlienky ľudí, čo sa snažia robiť osvetu tomuto svetu a poukázať na to, že rakovina ako taká sa dá liečiť. Ale najlepšie by bolo, nebáť sa o tom hovoriť a motivovať iných ľudí, aby svoj boj z rakovinou nevzdávali. Akoukoľvek formou treba ľudí upovedomiť o tom, že zo všetkým v živote sa dá bojovať a každá choroba sa reálne poraziť. Nič nie je také stratené, ako sa prvý pohľad zdá a toto si treba reálne uvedomiť. Každému kto z niečím bojuje držím palce, lebo tým že mu niekto vyjadrí nádej, tak toho človeka to aspoň vnútorne poteší, že je niekto komu na ňom reálne záleží. Každý človek má v živote nejakú chorobu alebo postihnutie, ale treba sa naučiť človeka prijať takého aký reálne je a odstrániť predsudky. Treba dať každému človeku šancu ho pochopiť a vžiť sa do jeho situácie. Treba prejaviť v našom živote určitú ľudskosť a pochopiť že všetko má svoj skutočný význam. Vždy sa nájde niekto kto bude pri nás stáť aj napriek vedomiu, že ako je neraz ťažké. Vždy treba veriť v lepší zajtrajšok a veriť v lepšiu nádej, že všetko sa dá nejako zvládnuť. Ale netreba strácať hlavu, treba neustále bojovať a nájsť v sebe motiváciu žiť. Všetko v našom živote môžeme poraziť a máme vo svojich rukách a najme si musíme svoj život vážiť bez ohľadu na to aký je. Nie všetkým sa ľahko žije, ale to neznamená že náš život treba prežívať a musíme nájsť svoj vlastný spôsob ako máme reálne žiť a tešiť sa s každej maličkosti čo okolo seba máme, lebo nie všetci majú takú možnosť.