Nenormálne


V dnešnom svete sa stále rieši, že má byť niečo normálne a popri tom všetko ide akosi dolu vodou. Čoraz viac vidím, ako si niektorí ľudia myslia že ich ego je silnejšie než katedrála a strácajú sami seba. Celá doba je absolútna gýčová a ľudia sa opičia jeden po druhom a toto je akože normálne. Ľudia radšej akceptujú moderné trendy, ktoré znejú totálne s cesty a mnoho ľudí si myslia že sú to správne trendy. Všetci sa na niekoho hrajú, doslova ako by mali masku na hlave a nechceli odhaliť že kto sú. Je doslova nenormálne, keď sa nejakí ľudia dostanú do nejakej reality šou a za cieľom aby na seba iba upútali pozornosť. Doslova chcú aby ich niekto považoval za ikonu a namiesto toho, by si mali vstúpiť do svedomia a uvedomiť si, akú robia životnú chybu. Zisťujem že koľko alibizmu v našom svete je a čakám kedy ma to zvalcuje, doslova všade prevláda konzum a povrchnosť je na prvom mieste. Je doslova priam smiešne ako niektorí sa chcú podobať na svojich idolov teda pesudohviezdy typu Justin Bieber alebo Miley Cyrus a doslova tí ľudia idú s cesty a nevedia čo je reálna hodnota. Všetci sa tvária ako takí bohémovia, ktorý doslova zožrali polku sveta a čakajú kedy ich spasí Mesiáš. Doslova žijeme v dobe, kedy sa niektorí hrajú na inteligentov a popri tom sú to ľudia, ktorí majú svoj vlastný komplex.  Koľko vecí by sa dalo považovať za úplne primerané k povahe človeka a popri tom sú amorálne veci. Ľudia sú strašní pokrytci a závidia človeku aj to posledné čo má a proste tí ľudia chcú mať to čo má on. Všetci sa pretekajú v tom, že kto bude mať lepšie oblečenie, topánky alebo rovno keď si dakto dá na ruky fejkové hodinky. Je to úbohé, ako si niektorí vedia závidieť a je často takého sú skôr do plaču a nechápem prečo sú niektorí ľudia takí, ako by na nich spadol traktor a zrazu prestali rozmýšľať a niekto im zobral rozum. Je tu prehnitý chaos a niekedy stačí ho doslova hromadne odstrániť rad za radom. Ako viem že všetci sme iní, ale to neznamená, že si budeme ulietavať na totálnych koninách. Koľko ľudí sa na internete robia hrdinami a urážajú ich, ktorým by to do kischtu nikdy nepovedali a hneď by im sklapli ústa, ako garážové dvere. Postupne nás valcuje lavína určitých ulietavačov a ich život akoby prešiel na inú trať a toto je absolútne zlé a hlúpe. Niekto v našom živote je väčšia mucha a dakto je menšia mucha, ale budú za nami stále doliezať a dožadovať určitej pozornosti.

Celé naše medziľudské vzťahy pomaličky strácajú na celom význame a ľudia radšej majú radi zlých ľudí. Všetky hodnoty v našom živote sú príliš prekrútené, ľudia sa nevedia zasmiať a jediné čo robia celý čas, tak iba hľadajú chyby na druhých než by ich mali hľadať na sebe. Proste vidím a nie som slepý, strašne dokážu ľudia rýchlo vybuchnúť a nikoho okrem seba samých nedokážu počúvať. Doslova v našom živote funguje nenávisť a prebieha tu doslova rasová nenávisť medzi bielymi a čiernymi. Už to nie je normálne, keď sa každá hádka skončí tým, že dvaja ľudia medzi sebou zatvoria dvere a nedokážu sa medzi sebou vôbec porozprávať.  Proste ľudia na seba dokážu vyťahovať takú špinu, že proste niekedy ani nedokážem uveriť, že čo všetko v skutočnosti vôbec prežili. Riešia sa banality a nerieši sa to, ako sa má žiť náš ľudský život. Postupne sa aj s najlepších kamarátov stanú ľudia, ktorí okamžite zradia a potom prichádza bolesť. Neraz nedokážem pochopiť ako ľudia dokážu byť voči sebe tak zlí, že sa dokážu nejakému človeku siahnuť na jeho život. Proste sa mi to nepáči, že prečo v tomto sete funguje až príliš zla a ľudia ho radšej prehlbujú a toto je chyba. Doslova žijem nie vždy v dokonalom svete a v tom svete nemôžem dúfať, že nájdem aj skvelé osoby a doslova sa niektorých ľudí začínam báť a najme ich chovania. Najviac je smutné, že ľudia sa tvária ako najlepší kamaráti a potom príde jedna chvíľa, kedy človeka bodnú do chrbta a je im jedno, že ten človek trpí. Ale tak nie všetci sme rovnakí, dakto má chyby a prizná si ich a dakto je naopak falošný. Mám pocit že vidím viac tmu a svetlo je zahmlené neustálymi klamstvami a hlúposťami čo robia ľudia. Usmievam sa a popri viem, že nie všetci budú dobrí a niektorí že budú ako také pijavice, aby sa na mňa doslova prisali ako také prísavky. Hlavne že ako vedia dávať rozumy a popri tom sami nemajú žiadny rozum a celá táto hra na ľudské city je totálne premyslená a fakt dokonalá. Postupne sa prichádza na to, že celá tá loď na ktorej boli určití ľudia, tak sa potápa ako Titanic a niektorí s tej lode rýchlo povyskakovali a toto je fakt už irónia nášho osodu. Doslova žijeme v dobe paradoxoc, že niektoré veci sú nepochopiteľné a postavené na hlavu.

Ďalšia vec ktorá v našom svete je totálna závisť a to, ako niektoré veci otupia človeku charakter. Proste všetko sa robí doslova na pásovej výrobe, všetci chcú robiť toho strašne veľa a nepostavia to na kvalite. Tento príklad sa dá postaviť na našom hudobnom priemysle, ktorý zaplavuje vlna mainstreamových umelcov čo to hrajú na kvalitu a robia na kvantitu. Niektorí doslova z hudby spravili dojnú kravu s ktorej radi vytrieskajú peniaze a potom sa nimi ovievajú ako by mali vejár v ruke. Všetci chcú byť králi, páni a popri tom ich tvorba je absolútne nulová, čo je totálne zlé. Všetko sa robí umelo a žiadne posolstvo v hudbe prakticky nie je, lebo títo ľudia ju svojim spôsobom doslova bodajú nožom do chrbta. Namiesto toho, aby sa všetko robilo pomalšie a aby sa do ničoho nikto nehrnul, tak všetci chcú byť na očiach verejnosti. Ono však to je normálne, ale zbúchať album a z neho spraviť tri dobré pesničky, tak toho človeka na koncertoch môžu vlastní fanúšikovia akurát tak vypískať. Vlastne že ako všetci donedávna vykrikovali že akí oni budú stokári a teraz sa hrajú diskoraperov, ako by im dakto bleskom po hlave trafil a to doslova, potom sa čudujme svetu, že prečo vzniká veci, ktoré nemôžem už sám počúvať. Ja už musím selektovať, aby som niečo našiel niečo normálne a je to viacmenej smutné. Celkovo v hudobnom žargóne sa zamieňajú dva pojmy, teda robenie hudby pre peniaze alebo za peniaze. Toto je absolútny rozdiel, lebo čo to sa za komerčnými účelom, tak to znamená, že sa pre toho umelca rieši sponzoring a najme to, aby ho hrali v rádiu, plus keď si dakto kúpi album, tak to je ako bonus, že toho človeka podporil a podporil jeho snahu robiť omnoho lepšie veci a ten človek bude ešte viac napredovať, vlastne na tomto stojí celý marketing a to ako sa vie človek v skutočnosti predať, teda vlastne sa dá povedať, že predáva svoju vlastnú značku myslené tým svoje meno. Proste je rozdiel tvoriť nezávislo a je rozdiel pod nejakým vydavateľstvom kde ten umelec nemá žiadnu slobodu a je doslova tlačený, aby daný album vydal a to nemyslím iba v rámci rapu ale celkovo to tak funguje.

Ľudské priority doslova neviem pochopiť a radšej sa snažím od nich strániť. Nedokážem pochopiť že ako sa môžu medzi sebou hádať politici a ako jeden kritizuje toho druhého. Všetci by chceli kričať, ale pre krajinu nechcú doslova robiť nič. Tieto nekonečné žabomyšie vojny, čo sa neraz vedú, tak sa neraz vedú aj medzi ľuďmi čo nemajú nijaké politické pozadie. Namiesto toho, aby sa nejako problém reálne riešil, tak sa ešte viac začne vyostrovať. Doslova si treba uvedomiť, že politika v každom štáte rozdeľuje občanom a potom doslova vzniká nenávisť a neskutočné rasové rozdiely. Namiesto toho aby sa riešilo kto má koľko peňazí, tak by sa malo riešiť, ako všetkým ľudom pomôcť a toto si neuvedomujem nikto. Doslova je celý náš systém zle nastavený a funguje tak že nás nikto nechráni, doslova žijeme v base na slobode a máme tú čiernu guľu na nohe. Namiesto toho aby sa riešili medzinárodné vzťahy v politike, tak tí ľudia mimo Slovensku doslova našej krajiny robia iba hanbu a celej Európe sme maximálne iba tak na smiech. Nie je to normálne, aby sa zatajovali reálne informácie o tom, ako vlastne v našej krajine na to sme. Samozrejme sa nedozvieme pravdu, lebo všetko sa dlhodobo rieši tak, aby o tom verejnosť nevedela a doteraz verejnosti je strašne veľké množstvo vecí zatajených. Potom neskôr celá tá bublina praskne a neskôr sa ľudia začnú priznávať že kto bol za čias komunizmu najväčší eštebák, teda slušne povedané bol určitou figúrkou v rukách nadriadených a bol to samozrejme veľký bonzák a udavač. Nie je to normálne, že svet ovládajú korporácie, ktoré si hrabú iba pre seba a chcú len hrabať a hrabať. Nie je to normálne, aby namiesto toho, aby sa podporovali nejaké dôležité riešenia pre občanov, tak sa podporuje ľudská nenažranosť a priam sa s toho stáva veľká chamtivosť. Svet ovládajú prachy a ľudia sa kvôli prachom dokážu strašne zmeniť, ich ego je prehnane veľké a zabudli vo svojom živote mať svoju určitú súdnosť a toto je fakt zlé. Ľudia chcú mať veľa a popri tom začnú mať chaos v tom čo chcú, lebo zrazu je toho až moc veľa a je to doslova prehnané.

Doslova nie je správne, keď namiesto toho, aby sa hľadali nejaké riešenia, tak sa ľudia hádajú do krvi. Ja neviem aký to má zmysel, že ľudia si nevedia nič pozerať z očí do očí a keď sa náhodou aj stretnú, tak po sebe maximálne zazerajú. Ľudia všetkému v živote veria, ale neveria sami sebe a toto je fakt na kritickom bode. Ľudia radšej dokážu prijať klamstvo než by mali prijať pravdu, viem že to nie je ľahké, ale skúsiť to treba. Niekedy stačí si uvedomiť, že stačí hoc aj použiť milosrdnú lož, ktorá nikomu neublíži lebo tým človek neklame a ani nehovorí pravdu, prakticky je to taký zlatý stred. Toto je problém nášho ľudstva, že jeho rýchlosť ako vybuchuje, tak to ako by spustili zo seba všetku lávu rovno celého priestoru ktorý by zahubili. Všetko by sa malo riešiť v normálnej rovine a mala by fungovať určitá debata a najme riešenia. Všetci sa musíme zamyslieť nad tým, že proste sa nemôžeme rozhádať s celým svetom a vyprodukovať s toho studenú vojnu. Proste my nežijeme špagety western a nemôžeme s každého problému robiť kovbojku.  Ľudia sa dajú rozhádzať strašnými hlúposťami a doslova sú podráždený, že niekedy bojím na niekoho reagovať, lebo nechcem aby to preniesol na mňa a je lepšie vtedy toho človeka nechať tak, teda proste vychladnúť a aj my sa musíme upokojiť. Musíme o všetkom popremýšľať a zistiť že či všetko čo sa reálne deje, je v skutočnosti naozaj správne. Náš život treba založiť na reálnych hodnotách a nie na zvrátených prioritách, ktoré doslova ovplyvňujú náš život. To že budeme neustále utekať pred problémom, tak tým samozrejme nič neriešime, len ten problém bude hlbšíe a hlbší, ako taká jama do ktorej časom spadneme. Ja sám mám radšej poriadok vo veciach a neraz chcem mať jasno vo všetkom, lebo mať bordel vo veciach je taký, ako keď si niekto upratuje svoju vlastnú izbu. Všetko funguje v našom živote ako taká časovaná bomba a postupne ako časovač narazí na nulu, tak v nej všetko vybuchneme a celkovo my ľudia sme ako časované bomby, vybuchneme a potom nás to neskôr mrzí a ospravedlňujeme za naše výbuchové stavy. Plus s nimi prichádzajú aj rôzne myšlienkové pochody, že čo všetko je normálne a v skutočnosti to nie je normálne a že nie je normálne, tak je v skutočnosti normálne.

By sme mali akékoľvek predsudky a zamyslieť nad nimi aký oni majú život. Niektorí sa nikde neplašia a doslova sa snažia užívať si deň, zatiaľ čo iní chcú mať všetko na čo si len pomyslia. Treba si uvedomiť, že naše bohatstvo nie je to, koľko máme peňazí, ale že čo má človek vo svojom srdci. Niekedy fakt stačí mať zdravé hodnoty a zdravý rozum, teda si treba uvedomiť a najme odlíšiť že čo je správne a čo nesprávne. Tu hlavá barlička celého problému, že nesprávne veci považujeme za správne a nesprávne veci považujeme za správne. Kopec módnych výstrelok v skutočnosti nie je vôbec super a nepáči sa mi to neustále kopírovanie. Nie sme opice, aby sme sa neustále opičili po niečom a po niekom. Všetky by sme mali v tom čo robíme udržať si nejaký štandard, proste normu, ktorá bude fungovať aj pre budúce generácie čo budú žiť v tomto svete a ktorí ho budú tvoriť podľa seba. Proste fakt človek ak chce byť šťastný, tak by mal byť sám sebou a nemal by sa vyvyšovať nad ostatnými ľuďmi, ako sa to robí dnes a hlavne by sa mu nemal nijako posmievať. Už to že sa človek stáva obeťou posmeškov a nejakej šikany, tak je už dosť vážny čin. Nech náš život akýkoľvek, tak sa naučme rozlišovať že čo je normálne a nenormálne, lebo to že sa niekto vycapí do novín, aby upútal pozornosť verejnosti, nikdy nebude normálne a ide to doslova za tými ľudskými hodnotami čo človek v sebe má a tým sa človek prakticky degraduje zo života. Najväčší základ je udržať si svoju vlastnú morálku až dokonca a nenechať sa ovplyvniť každým trendom, ktorý nám nie je po chuti a ja som radšej verný určitej klasike, než by som sa mal hrať na niekoho kým nechcem byť a takéto nezmyselné škatuľkovanie je už fakt mimo rámec zdravého rozumu človeka. Všetci sme proste originál a nie je nejaký lacný fejk, ktorý je dovážaný niekam zo zahraničia. Sme vyrobený na Slovensku a vždy by to tak malo reálne byť, nenechajme sa nikým zapredať a nebuďme na niekom závislý.

Som rád že vo svojom živote zažívam len tie normálne veci, keď si môžem povedať, čo je správne a čo nie. Keď sa môžem zasmiať nad tým čo je hlúpe a potešiť sa tomu čo je správne. Ľudské hodnoty by mali dôležitejšie než nejaké úlety ktoré po istom čase zmiznú. Hlavne sa nesnažme nikoho napodobniť, lebo to je tá najväčšia hlúposť, ktorú by sme mohli urobiť. Môžme daných ľudí uznávať, ale za to nemusíme ich napodobňovať v ich vlastnom správaní. Máme svoju vlastnú podobu a tej sa nesmieme nikdy vzdať, ako neraz spravím aj ja niečo, čo je viacmenej ako úlet, ale všetko v rámci svojich hraníc. Proste v našom živote musím poznať určitú hranicu kedy je niečo normálne alebo nenormálne. Ako treba si pohaluziť z ľudmi voči tomu nemám nič, ale treba odhadnúť svoju vlastnú mieru a takto to platí aj pri cigaretách, drogách a alkohole. Doslova pri všetkom musíme odhadnúť svoju mieru, skôr než budeme odsudzovať, tak si ten človek zaslúži, aby si niekto vypočul. Proste nie všetko sa dá robiť podľa pravidiel, niekedy ich treba v určitom smer aj porušiť, ale dôležité je aby sme to nepodcenili a neprehnali. Na toto si treba dávať veľký pozor, lebo každý jeden krok čo spravíme, tak si ľudia zapamätajú a jednu vlastnosť ktorú majú ľudia je ich perfektná pamäť. Je iba na nás, kedy dokážeme všetky hranice prekročiť a najme musíme byť voči sebe lepší, ústretovejší a najme sa musíme pochopiť medzi sebou. Lebo ak toto zvládneme, tak zistíme že všetky hodnoty čo máme v sebe, tak nikdy z nášho srdca len tak nezmiznú a budeme už automaticky vedieť čo je normálne a čo nie, celý život na týchto základoch funguje, aby sme vedeli odhadnúť svoju ľudskú hranicu kedy čo smieme a kedy čo nesmieme.

 

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: